Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

V škole sa „hrá“ aj o dieťa

Čas neúprosne letí. O pár týždňov sú tu ďalšie letné prázdniny, hoci len nedávno sme do albumov uložili fotky z tých minulých. Školský rok je už takmer vo finále, no napriek tomu rodičia i pedagógovia majú ešte „k dobru„ mesiac-dva, aby v pravidelnom rytme dňa cibrili psychiku detí a zhodnotili, čo sa im podarilo vštepiť počas školského roka do ich vedomostnej i osobnostnej výbavy a pouvažovali na tým, čo ešte možno stihnúť. Aj o tom je náš rozhovor so školskou psychologičkou Mgr. Janou Olíkovou zo ZŠ na Gorkého ulici v Martine.

Skryť Vypnúť reklamu

Psychológovia majú nevďačné povolanie, pretože náplňou ich práce sú predovšetkým problémy. S ktorými problémami žiakov sa stretávate naj­častejšie?

Najčastejšie sú to problémy vo vzdelávaní: dieťa ťažko prospieva, alebo neprospieva podľa predstáv rodičov, podľa nárokov učiteľa alebo - čo je veľmi dôležité - podľa vlastných predstáv. Potom sú to problémy detí, ktoré sa cítia neprijaté do kolektívu. Tieto problémy sú najčastejšie v druhom polroku, no nemusí to byť pravidlom. V neposlednom rade sú to špecifické problémy detí v prvom ročníku, ktorých správanie by sme mohli označiť za „príjemné šibalstvo„, ale neskôr sa práve to môže stať výchovným problémom. Ide o tzv. hyperaktívne deti, ktorých prejavy hraničia s poruchami správania, často sú prítomné poruchy pozornosti, priveľ­ká spontánnosť, telesná nespútanosť, neschopnosť „obsedieť na stoličke„ a venovať pozornosť výchovno-vzdelávaciemu procesu.

Skryť Vypnúť reklamu

Problémy sú teda rôzne, ale podľa štatistík 80% z nich tvoria problémy v nedostatočnom prospechu, prípadne v špecifickom neprospievaní v čítaní, písaní, v matematike a podobne. Často sa stretávame s tým, že deti majú strach zo školy. Z čoho môže tento strach prameniť a je vôbec opodstatnený?

Keď dieťa prichádza do školy, ešte nezažilo iné než takmer bezpodmienečné prijatie, bez nároku na „výkon“. Ako rodičia sme určite častejšie ocenili samotnú snahu. Zrazu je konfrontované: „JA„ v porovnaní s ostatnými, „môj výkon„ v porovnaní s inými. Istým riešením je tzv. slovné hodnotenie namiesto známky. Teda, čo mi ide, čo viem a na druhej strane, v čom musím pridať, kde mám medzery. Nerozlišuje klasických jednotkárov či trojkárov. Toto hodnotenie sa osvedčilo hlavne v nižších ročníkoch, aj keď niektorí rodičia sa dožadujú klasických známok. Vnímajú ich totiž ako pre nich zrozumiteľnejšie. Iná sféra problémov sú deti tzv. „čierne ovce„ v triede, teda deti, ktoré nie sú prijaté. Často sú to deti s nižším sebavedomím, majú ťažkosti presadiť sa. Mnohokrát ide o deti, ktoré sú v niečom iné ako ostatné, napríklad ťažšie zvládajú telesnú výchovu, majú iné záujmy, ako sú pre deti v danom veku typické, majú telesné odlišnosti (často to môžu byť len okuliare) alebo je dieťa regionálne odinakiaľ ako ostatní a preto má menej možností kontaktovať sa s inými.

Skryť Vypnúť reklamu

Už v úvode sme naznačili, že školský rok sa netýka len detí, ale aj ich rodičov. Na jednej strane sú to opäť povinnosti kontrolovať svoje dieťa, učiť sa s ním, ale významným sa v tomto smere stáva aj neustále zvyšovanie nárokov rodičov na výkony svojich detí. Čo by ste im poradili?

Rodičom? Možno aby sa zamysleli: aké to bolo, keď boli oni žiakmi. Na druhej strane by sme však mali nechať priestor svojim deťom: napriek tomu, že ja som bol taký alebo onaký, moje dieťa môže byť úplne „z iného cesta„, má právo byť iným, plnohodnotným človekom, aj keď sa mne nebude podobať. Ide o to, nájsť vo svojom dieťati niečo, čo je v ňom krásne a čo nemusí byť podmie­ňované iba výsledkami v škole.

A čo to neustále kontrolovanie našich detí? Je to vôbec potrebné?

To je veľmi vhodná otázka. Bolo by dobré, keby sme v deťoch od prvej triedy pestovali ich vôľu a chuť byť zodpovedný sám za seba. Často totiž rodičia preberajú zodpovednosť aj za to, čo by malo byť istou samozrejmosťou už v tom detskom veku: či má dieťa prezúvky, desiatu, či je teplo oblečené. Niekedy by bolo možno lepšie dať priestor dieťaťu zažiť logické dôsledky: keď niečo nespravím, mám na to právo, mám predsa právo byť omylný (kto z nás nie je?), ale na druhej strane musím za chyby prevziať zodpovednosť.

Dnešné školstvo prežíva obdobie zmien. Popri klasických školách s tradičným systémom vyučovania už dnes máme čoraz viac alternatívnych škôl, ktoré vybočujú z klasického vzdelávacieho systému. Venujme preto pár otázok aj tejto téme. Čoraz častejšie sa ozývajú otázky, či je ideálny už samotný začiatok vyučovania stanovený na ôsmu hodinu. Dieťa je ráno ešte ospalé, nie je pripravené na priveľkú záťaž ako fyzickú (v prípade telesnej výchovy), tak na stopercentné sústredenie (v prípade, že prvou hodinou je napríklad matematika). Toto sú najčastejšie výhrady rodičov, ale aj starších žiakov, ktorým sa ráno „ťažko vstáva„. Ako to vnímate z pohľadu školského psychológa?

Čas, keď sme schopní naplno pracovať, je u každého individuálny. Aj psychológia uznáva typy hovorovo nazývané „ranné vtáčatá“ a „nočné sovy„ podľa toho, kedy je človek schopný naplno a tvorivo pracovať. Zo svojich skúseností ale viem, že deti sú najschopnejšie prijímať nové učivo a sústrediť sa počas prvej a druhej hodiny. Preto sa do rozvrhu hodín dávajú ako prvé také hodiny, kde je potrebná koncentrácia a zvýšená pozornosť. Po desiatej sa už uprednostňujú predmety spojené s výchovou, teda dieťa môže brať tú hodinu už sčasti relaxačne, nemusí byť natoľko koncentrované. Z môjho pohľadu je ten čas o ôsmej optimálny, aj keď pripúš­ťam, že je to individuálne.

Keď spomíname začiatok vyučovania, nemali by sme obísť ani výhrady niektorých rodičov (a je ich dnes pomerne veľa), ktorí sa nazdávajú, že je priskoro, keď dieťa nastúpi do školy ako šesťročné. Myslíte si, že je to dostatočný vek na to, aby dieťa zvládlo nároky, ktoré naň kladie škola?

Tu si dovolím uviesť trochu štatistiky. Priemerný vek pre nástup dieťaťa do školy je vraj u dievčat 6 rokov a 3 mesiace, u chlapcov 6 rokov a 7 mesiacov. Dosahovanie zrelosti je ale individuálny proces – netýka sa len rozumovej oblasti. Niekedy sa stretávam s dvomi extrémami v prístupe – niektorí rodičia vnímajú dieťa , ktoré je nezrelé v šiestom roku, ako osobné zlyhanie, iní zase prekonávajú rodičovskú fóbiu z možného zlyhania svojho škôlkárika. Som presvedčená, že päťročné dieťa by malo absolvovať predškolskú výchovu v materskej škole - malých prváčikov tým ušetríme od mnohých adaptačných problémov a skúsené pedagogičky z MŠ vedia poradiť rodičom, či netreba zvážiť pripravenosť dieťaťa aj po citovej a so­ciálnej stránke. Z vážnych dôvodov môže odporučiť odklad školskej dochádzky pediater, detský psychológ, logopéd či detský neurológ.

V súvislosti s uplatňovaním alternatívneho prístupu k vzdelávaniu a výchove v škole sa dnes môžeme stretnúť s tým, že sa prestáva uplatňovať základná koncepcia klasického vyučovania založená na pevnom systéme 45 minútových vyučovacích hodín. Ako tento systém, klasický rozvrh hodín, vnímate vy?

Nevnímam klasický systém vyučovacích hodín ako striktný, pevný, a tým v istom zmysle obmedzujúci, je to vec pohľadu. Na prvom stupni sú vyučovacie hodiny aj pri bežnom systéme vzdelávania stanovené tak, že nevyžadujú od dieťaťa striktne 45 minút plnú pozornosť, sú minúty určené na výklad, na spoločnú prácu detí, na hru, na prácu v skupinách a sú chvíľky, keď sa relaxuje. Vo veľkej miere to závisí aj od pedagóga. Keď ale spomínate alternatívne školy, je to aj o slobodnej voľbe: dnes už je viacero škôl, ktoré pracujú alternatívnymi metódami a je v kompetencii rodiča, aby sa rozhodol pre konkrétnu školu. Nechcem tieto školy hodnotiť ako dobré alebo zlé, je to opäť individuálne. Školu je dnes možné vyberať aj podľa špecifického nadania dieťaťa. Otázku výberu školy je vhodné konzultovať možno práve s detským psychológom pedagogicko-psychologickej poradne.

V súvislosti s dnešnými trendami vo vzdelávaní sa často hovorí aj o predimenzovanosti učebných osnov: dieťa musí zvládnuť veľa učiva, pričom často vzniká otázka, či je to všetko potrebné. Ako hodnotíte z pohľadu školského psychológa nároky kladené na dieťa?

Tu by som skôr hovorila o nárokoch nás, rodičov, ktoré sa takisto posúvajú smerom nahor. Chceli by sme, aby dieťa už v predškolskom veku ovládalo cudzí jazyk, aby už vedelo pracovať s počí­tačom, čítalo pred vstupom do školy, a tým vytvárame v deťoch veľký tlak. Ja by som to hodnotila nie z hľadiska posunu v oblasti školstva, ale celkového posunu z hľadiska spoločenského: tie vysoké nároky sú a určite boli aj v minulosti. Výsledky chceme dosahovať „bez tŕnistej cesty nahor“ – takpovediac mať hneď úžitok. Posúvame všetko do oblasti nadobúdania, vzdelávania a dosahovania a to chcenie, ten ľudský rozmer zostáva často v úzadí. Aj v procese vzdelávania by som skôr zdôraznila výchovný moment: dieťa by sa malo naučiť pochopiť a spolupracovať s inými, naučiť sa poznatky nie mechanicky nasávať, ale skôr vyhľadávať zdroje a pracovať tvorivejšie. Teda nie naučiť sa jeden spôsob riešenia problému, ale prísť na to, že existuje veľa možných alternatív a treba si z nich vedieť vybrať.

Keď hovoríme o stúpajúcich nárokoch na deti, nedá mi nespomenúť ešte všeobecný názor, že dnešné deti sú inteligentnejšie. Môžete to potvrdiť?

To je zaujímavý názor. Neviem to posúdiť, ale myslím si, že je to skôr o smelosti - že sa deti vedia presadiť, vedia povedať to, čo vedia a nemajú obavu vyjadriť sa, diskutovať, skúšať alternatívy bez strachu z dôsledkov. Všeobecne sa mi zdá, že je to aj zásluhou lepšieho a jednoduchšieho prístupu k informáciám, ktoré sú obmedzované možno len vôľou a chuťou. A to je silná motivácia.

Aspoň krátko by sme chceli mincu obrátiť. Doteraz sme rozprávali o žiakoch. Čo by sme mohli skonštatovať o dneš­ných učiteľoch? Aké vidíte nedostatky v ich práci?

Je ľahšie hodnotiť, čo by nemalo byť, ako definovať očakávania. Spomínam si na príbeh o vínnej muške: chcela sa dostať z miestnosti tým spôsobom, že stále narážala na zatvorené okná. Ako spôsob na prekonanie prekážky volila len zintenzívnenie úsilia namiesto toho, aby sa poobzerala, že aj dvere existujú a môžu byť otvorené. Učiteľ by takisto nemal trvať len na jedinom prístupe k vyučovaniu, žiakom, rodičom. Nevhodné správanie nekorigovať len zvyšovaním zbierky poznámok a podobne. Aj deti vedia oceniť pružnosť, ľudskosť a dôstojnosť. Pre svoje úsilie by ale učiteľ asi potreboval aj lepšiu morálnu podporu celej spoločnosti.

Určite sa stretávate s chybami, ktoré pedagógom vyčítajú samotní žiaci. Aké sú to chyby?

Deti niekedy vnímajú, že pedagóg im nerozumie, nepovažuje ich za partnerov hodných jeho úcty. Sú to ale citlivé prípady, ktorým treba venovať pozornosť z oboch strán. Deti majú právo cítiť veci tak, ako ich cítia a nemali by sme ich nútiť, aby to alebo ono pociťovali inak. Možno porozmýšľať a v duchu si prežiť situáciu, v ktorej sú. Zo strany žiakov (a rodičov) si treba uvedomiť, že nie je jednoduché pracovať s veľkou skupinou detí, medzi ktorými existujú značné typové odlišnosti, spoločenské zázemie.

Často môžeme počuť názor, že učite­lia sú nespravodliví, nehodnotia podľa rovnakého metra, majú svojich obľúbencov a majú tých, po ktorých sa vozia. Z čoho môže prameniť pocit dieťaťa, že učiteľ je nespravodlivý?

Je to všeobecná otázka, jednoduchšie by bolo riešiť konkrétny prípad, lebo ono je to opäť možno o všeobecnom súdení ľudí. Často je problém v tom, že dieťa má konkrétnu predstavu, ako by mal učiteľ zareagovať. Učiteľ môže, prirodzene, reagovať tak, ako to dieťa nečakalo a vzniká problém. A potom: aj učiteľ je človek ...Môže sa mýliť, ale mal by dať zároveň aj priestor pre prijatie chyby. To je ten priestor, kedy deti sami učíme ľudskosti.

Na záver ešte otázka, ktorá by zhrnula naše dnešné rozprávanie. Máte skúsenosti ako žiačka, študentka, ako rodič i ako psychológ. Ak sa na to pozriete z viacerých pohľadov, môžete potvrdiť názor, že dnešné deti sú iné, ako sme bývali my?

Mňa to núti k zamysleniu: Akí sme boli my? Istý filozof sa raz zamýšľal nad tým, že keď sa bude mladá generácia uberať takým smerom, akým sa uberá, nemôžeme prežiť. Prešlo niekoľko generácií a ten pocit pretrváva.... Dnešné deti sú iné. Majú iné potreby, iné záujmy a tie hodnoty, ktoré sme my vyznávali pred desiatimi-dvadsiatimi rokmi, sú zas o niečom inom (konzumnejšie?). Na deťoch sa odrážajú aj všeobecné trendy spoločnosti: deti sú asertívnejšie, priebojnejšie, ale je aj veľa takých detí, ktoré sú na tom opačnom brehu. Sú iné, ale sú oveľa spontánnejšie, vedia zaujať stanovisko aj vo vzťahu k dospelým, vedia ich zhodnotiť aj pozitívne, aj kriticky, čo sa mi veľmi páči. Mali by sme sa k nim správať ako k najlepším priateľom....Marcel Hanáček

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  3. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  6. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  7. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 22 556
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 194
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 525
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 450
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 725
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 619
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 256
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 186
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 096
  10. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 084
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Histórii martinského futbalu už nehrozí, že zapadne prachom

Ikona nášho futbalu Jozef Huťka sa výrazným spôsobom podieľal na vzniku knihy, ktorá mapuje sto rokov martinského futbalu. Pri jej zostavovaní sa dočkal pomoci, no stretol sa aj s odmietaním.

Kniha mapuje dianie v martinskom futbale medzi rokmi 1912 a 2012.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Ilustračné foto.

FOTO: Vrch Stráža v Socovciach

Napriek svojej nízkej nadmorskej výške (534m) je považovaný za dominantu Turca s najkrajšími kruhovými výhľadmi.

Na vrchu Stráža - výhľady sú nádherné. A na všetky strany.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Prievidza sa pripravuje na skríningové testovanie

Mesto počas víkendu predbežne plánuje vytvoriť 25 odberných miest. V článku nájdete ich zoznam.

Už ste čítali?