Bilancia slovenských hokejistov na svetovom fóre je obdivuhodná. Za štyri roky Slováci na majstrovstvách sveta získali do vitríny úspechov slovenského hokeja kompletnú zbierku cenných kovov – po petrohradskom striebre, göteborskom zlate získali minulý týždeň v Helsinkách bronz. Je to úspech ako remeň. Hovorí o veľkej sile slovenského hokeja, ktorý sa svojou vyše dvanástisícovou hráčskou základňou ťažko môže porovnávať so 600 tisícovou základňou v Kanade, polmiliónovou v Rusku, či USA, alebo 75 tisícovou v Čechách. Napriek tomu, ak Slovensko dalo o sebe vo svete počuť, tak to bolo najmä zásluhou hokeja. Pri najčerstvejšom jeho úspechu boli aj dvaja hokejisti, ktorí prvé hokejové kroky robili na zimnom štadióne na Podháji – Róbert Švehla (naposledy hráč Toronta Maple Leafs) a Zdeno Cíger (Slovan Bratislava), ktorého nešťastné zranenie už v prvom zápase, napokon, vyradilo z hry. No, a nesmieme zabudnúť, že opäť bol pri veľkom úspechu lekár slovenskej hokejovej reprezentácie – Martinčan Dalimír Jančovič. Hneď zahorúca sme sa niektorých hokejových osobností Turca opýtali, ako hodnotia vystúpenie slovenskej reprezentácie na MS v Helsinkách.
Peter Smrek, majster sveta z Göteborgu: - V duchu som bol s týmto mužstvom a držal som mu palce a veril mu. Rozhodne nasklamalo. Tipoval som, že skončíme do štvrtého miesta. Náš útok hral v úžasnej forme. Hráči hviezdných parametrov splnili svoju úlohu, dávali rozhodujúce góly, tak ako sa to od nich aj očakávalo. V súboji s Čechmi sme im dokázali vnútiť našu hru a hoci to z našej strany nebol až taký kvalitný výkon, ako boli predchádzajúce, stačil nám na zaslúžené víťazstvo. Hráčom, s ktorými som mal možnosť v minulom roku aj ja oslavovať slovenský triumf, som takýto úspech prial.
Milan Hovorka, tréner MHC Martin: - Mnohí žili v eufórii a chceli zlato, lenže získať ho v takej silnej konkurencii nie je vôbec jednoduché. Výsledok, ktorý Slováci dosiahli v Helsinkách, je skvelý. Pozitívne hodnotím predovšetkým náš herný prejav, boli sme mimoriadne silní v ofenzíve a čo je dôležité, mužstvo tvorilo výborný kolektív. Je ale zarážajúce, že do výberu najlepšej zostavy sa s výnimkou obrancu Višňovského nedostal nik z našich skvelých útočníkov. Ďalší slovenský úspech, dúfam bude, motivujúci aj pre domácu súťaž, pre hráčov, veď čo viac ich môže motivovať, ako úspechy národných farieb na medzinárodnom poli.
Jaroslav Török, niekoľkonásobný reprezentant Slovenska: - Myslím si, že medaila akéhokoľvek kovu, je veľkým úspechom pre náš malý štát. No, a že sa nám podarilo stáť na stupni víťazov po roku od nášho triumfu vo Švédsku, to je priam obdivuhodné. Imponovalo mi, že konečne našlo toto mužstvo liek na našu nočnú moru – Čechov, s ktorými na šampionáte neprehralo a v súboji o tretiu priečku zaslúžene zvíťazilo. Naši hráči bojovali srdcom a imponovalo mi, že nadnesene povedané, bolo z ich výkonu cítiť, že by za svoju vlasť chceli položiť aj život.
Rastislav Rovnianek, niekoľkonásobný reprezentant Slovenska: - Dva týždne sme všetci žili hokejom. Určite každého z nás potešilo, že až na jeden zápas – so Švédskom naši stále vyhrávali. Na šampionáte sme sa prezentovali výbornou útočnou hrou a medaila je odzrkadlením nášho sympatického herného prejavu. Treba si dobre uvedomiť, že v takej silnej konkurencii, ktorú predstavovali hokejové tímy na tohoročných MS, sa ťažko stále vyhráva, lebo chúťky získať zlato mali aj ďalší. Čo je dôležité, v našom tíme bolo cítiť vôľu po víťazstvách. To sa napokon odzrkadlilo aj v súboji s Čechmi o tretiu priečku. V dobrej forme odchytal šampionát aj brankár Laššák a bol oporou kolektívu. Hráči sa na neho mohli spoľahnúť. (jk)