Braňo Gregor
Ak sa pozrieme na cestnú mapu Európy, vidíme, že krajiny bývalého sovietskeho bloku zaostávajú za západnou Európu v hustote diaľničnej siete. Slovensko je na tom s diaľnicami približne rovnako ako Česká republika a Maďarsko, lepšie ako Poľsko, ale výrazne zaostáva za Slovinskom a Chorvátskom, ktoré sú krajinami profitujúcimi z turistického ruchu. Slovensko má tiež potenciál zaradiť sa medzi krajiny, ktoré môžu na turistickom ruchu zarobiť podstatne viac ako doteraz, a to najmä vďaka horám.
Samozrejme, Slovensko na to potrebuje diaľničnú sieť nielen do oblasti Vysokých a Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry a iných pohorí, ale do miest, ktoré ležia na trase významných obchodných ciest. V súčasnosti sa veľa hovorí o tom, či prioritná trasa diaľnice z Bratislavy do Košíc povedie juhom, alebo sa najskôr dobuduje juh. Minister hospodárstva SR Róbert Nemcsics je jednoznačne zástancom alternatívy, že najskôr treba postaviť lacnejšiu a menej náročnú južnú trasu, aby zahraničné investície mohli čo najskôr prúdiť do strednej a východnej časti Slovenska. V súčasnosti sa veľmi málo hovorí o diaľnici alebo rýchlostnej komunikácii medzi severom a juhom Slovenska. Lepšie povedané, diaľnicou treba spojiť Budapešť so Sliezskom a Krakovom, kadiaľ vedú dôležité obchodné trasy prepravujúce tovar medzi severom a juhom Európy. Na tejto trase ležia Šahy, Žiar nad Hronom, Kremnica, celá Turčianska kotlina a do Krakova je to najbližšie cez Oravu. Trasa súčasnej diaľnice cez Považie je z hľadiska vzdialeností vhodná iba na dopravu tovaru medzi západnou časťou Maďarska (prípadne Rakúskom, Slovinskom a Chorvátskom) a sliezskou oblasťou Poľska. Spomínaná trasa rýchlostnej komunikácie, ktorá by pretínala sever a juh Slovenska v jeho strede by pomohla zvýšiť aj návštevnosť lyžiarskych a turistických stredísk, kúpeľov a rekreačných zariadení v celej strednej časti Slovenska a zároveň by bola hlavnou dopravnou tepnou medzi Poľskom a Balkánom.
Prepojenie Poľska s Balkánom rýchlostnou komunikáciu spomínam preto, že je dôležité pre rozvoj Turca, a to rovnako ako diaľnica spájajúca na severnej trase východ a západ Slovenska. Od staroveku sa vždy najdynamickejšie rozvíjali tie regióny, ktoré ležali na obchodných trasách. Regióny na okraji alebo mimo obchodných trás upadli. Aj v Turci je názorným príkladom úpadku Kláštor pod Znievom. Pred výstavbou železnice bol významným mestečkom. Železnice boli rozhodujúce pre rozvoj obchodu a priemyslu najmä na konci 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia. Svoj význam si Kláštor pod Znievom udržal aj po výstavbe železnice, ale iba na určitý čas. Keďže Kláštor pod Znievom neleží ani v tesnej blízkosti cesty I. triedy, nepomohla mu ani skutočnosť, že tu vzniklo jedno z prvých slovenských gymnázií, učiteľský ústav a študovalo tu množstvo vynikajúcich osobností.