Kláštor pod Znievom hral v predminulom storočí významnú úlohu v oblasti vzdelávania slovenskej inteligencie. V Prvom slovenskom katolíckom gymnáziu a učiteľskom ústave získalo vzdelanie veľa vynikajúcich osobností národa. Banskobystrický biskup Rudolf Baláž pri príležitosti osláv 130. výročia vzniku Prvého slovenského katolíckeho gymnázia v roku 1999 povedal, že v roku 1869 Kláštor pod Znievom pomáhal zachraňovať slovenskú identitu a teraz nastal čas, aby Slovensko pomohlo Kláštoru pod Znievom a vrátilo mu tento dlh. Pred viac ako 130 rokmi prijímali Kláštorčania nezištne chudobných študentov do svojich domov, aby mohli študovať v gymnáziu a potom aj na rakúsko-uhorských vysokých školách. Tu sa formovala slovenská inteligencia, jej národné povedomie a malé mestečko pod Znievom patrilo v oblasti vzdelávania v rodnom jazyku medzi najvýznamnejšie na Slovensku. Aj keď maďarské úrady zrušili prvé slovenské katolícke gymnázium už v roku 1874, to obnovilo svoju činnosť v roku 1919. V Kláštore pod Znievom študovali gymnazisti až do roku 1959, aj keď v tom čase sa už škola nenazývala gymnáziom.
Najskôr zachránili budovu,
teraz sú na rade knihy
Obec za socializmu stratila na význame, ale našli sa ľudia, ktorí nezabudli na gymnázium. Po roku 1989 začali viaceré osobnosti uvažovať o obnove budovy Prvého slovenského katolíckeho gymnázia. Treba pripomenúť, že tento objekt bol veľmi zanedbaný, pretože sa dlhé roky nik oň nestaral. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia vznikol neinvestičný fond Gaudeamus igitur suum cuique a do procesu záchrany budovy sa zainteresoval starosta Kláštora pod Znievom Vladimír Šišan aj banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž. Budovu sa podarilo zachrániť, ale bolo jej treba dať dôstojný účel. Ten sa napokon pre budovu, kde sa pred 134 rokmi otvorili brány gymnázia, našiel. V januári tohto roku požehnal banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž priestory Prvého slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom, kde onedlho otvoria Banskobystrickú diecéznu knižnicu. Svoje miesto v nej nájdu vzácne staré knihy zo všetkých farností diecézy.
Starý papier v chemickom kúpeli
Štefana Hanakoviča, ktorý je riaditeľom tejto knižnice, sme sa opýtali na postup prác, ktoré treba urobiť dovtedy, kým bude otvorená pre verejnosť. Staré knihy budú musieť prejsť zložitou procedúrou, ktorá je ale pre ich záchranu nutná. V súčasnosti prebieha prvá fáza prác, ktorou je zvezenie kníh z farností a ich ochrana pred poškodením.
„Knihy čaká špeciálna hygienická očista. Najskôr treba z nich odstrániť hrubú špinu, potom ich čaká individuálna očista, ktorá spočíva v odsatí vnútorného a vonkajšieho prachu. Keďže ide o stáročné knihy, treba ich ochrániť pred parazitmi. Tie zničí dôkladná hygienická očista kníh vo vákuu. Chlórový kúpeľ potom zabezpečí biologickú čistotu kníh. Chlór na očistených stranách nezostane, lebo potom, ako pozabíja škodlivé mikroorganizmy, ho odsajú. Skôr, ako sa knihy dostanú do regálov, budú si vyžadovať odborné spracovanie a presnú evidenciu. Kompletné spracovanie evidencie kníh by malo trvať približne dva roky,„ povedal nám Štefan Hanakovič.
Ako sme sa od neho dozvedeli, v kláštorskej diecéznej knižnici bude nielen množstvo vzácnych teologických a filozofických kníh, ale aj historickej a regionálnej literatúry, najmä čo sa týka nemecky písaných diel. V banskobystrickej diecéze žilo mnoho nemecky hovoriacich obyvateľov, najmä v Kremnici, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a v mnohých turčianskych obciach. O túto literatúry má veľký záujem aj karpatskonemecký spolok, s ktorého predstaviteľmi už Štefan Hanakovič rokoval. V kláštorskej diecéznej knižnici budú aj 300 až 400-ročné knihy veľkej historickej hodnoty. Štefan Hanakovič počíta s tým, že mnohé z nich budú unikátmi, ktoré sa zachovali na Slovensku v jednom alebo dvoch exemplároch.
Po stopách
regionálnych cirkevných dejín
„Pred 15 rokmi som sa ako pracovník Matice slovenskej zaoberal dejinami slovenských knižníc. Mám kompletne spracovaný Gemer. Viem, že v minulých storočiach bol na Slovensku obrovský potenciál miestnej kultúry vo farách a cirkevných školách. Počítam s tým, že medzi knihami sa nájdu aj rukopisy z dejín farností a cirkevných škôl. Na Slovensku veľa ľudí udržalo tzv. drobnú kultúru, vďaka ktorej sa zachoval slovenský jazyk a národ, ale aj jeho náboženské povedomie. Napríklad Česi majú veľmi dobre spracovanú históriu národnej kultúry, ale iba tej najvýznamnejšej. My máme možnosť spracovať regionálnu kultúru a zachrániť jej dedičstvo zaznamenané v knihách a rukopisoch. Po roku 1948 až do roku 1989 sa kládol dôraz na národopisnú stránku kultúry. Historici sa menej zaoberali jej cirkevnou a duchovnou oblasťou. Diecézna knižnica v Kláštore pod Znievom onedlho historikom umožní zaoberať sa aj týmito oblasťami kultúry,„ pokračoval Štefan Hanakovič.
História aj digitálne
Keďže staré knihy sa nezachovajú večne, zaujímali sme sa aj o digitálne spracovanie (uloženie textov na CD nosiče, ako sa to robí v historických knižniciach).
„V prvej a druhej fáze sa zameriame na záchranu kníh a ich evidenciu. V tretej fáze sa budeme snažiť zachrániť a uložiť na CD záznamy tých najcennejších exemplárov kníh. Zároveň by sme chceli pripraviť stálu expozíciu najcennejšej literatúry. Tento projekt záchrany kultúrneho dedičstva by sme chceli financovať aj z fondov Európskej únie,„ povedal nám na záver Štefan Hanakovič.
Minulý týždeň v stredu sme navštívili kláštorskú diecéznu knižnicu, kde už boli uložené prvé exempláre očistených kníh. Samozrejme, cenné exempláre tu nemôžu byť uložené v regáloch, kým nebude objekt dostatočne zabezpečený pred zlodejmi. Historická hodnota informácií zaznamenaných na starom papieri je v mnohých prípadoch nevyčísliteľná a je potrebné, aby sa dostala do správnych rúk, ktoré pre ďalšie generácie spracujú cenné poznatky o duchovnom živote našich predkov.
Braňo Gregor
