Utorok, 28. september, 2021 | Meniny má VáclavKrížovkyKrížovky

Potrebujeme viac životabudičov

S ministrom hospodárstva SR Róbertom Nemcsicsom ho

Počas svojej pracovnej návštevy v Žilinskom kraji sa minister hospodárstva SR Róbert Nemcsics v utorok minulého týždňa stretol aj so šéfredaktormi regionálnych periodík vydavateľstva Petit Press a besedoval s nimi o vývoji v regiónoch Turca, Kysúc, Oravy a Považia. Z rozhovoru sme pre vás vybrali najdôležitejšie pasáže, ktorých obsah sa dotýka prítomnosti i perspektív Turca.

V prostredí politickej strany, ktorej ste významným predstaviteľom, vznikla nedávno idea rýchlej výstavby diaľničného spojenia Bratislavy s Košicami južnou trasou. A to aj napriek tomu, že severná trasa je v štádiu značnej rozostavanosti a jej dokončenie by mohlo byť silným impulzom pre rozhodovanie o investíciách v zaostávajúcich regiónoch a pre rozvoj cestovného ruchu, čo sa týka aj Turca. V akom štádiu sú dnes úvahy o výstavbe južného ťahu?

Skryť Vypnúť reklamu

Som toho názoru, že budovať diaľnice treba všade, kde sa dá. Limitujúci je stav štátneho rozpočtu, ktorý neumožňuje uvoľniť také množstvo finančných prostriedkov, ktoré si rozvoj diaľničnej siete u nás vyžaduje. Preto je namieste úvaha financovať ich výstavbu z iných zdrojov, a to pomerne rýchlo, keďže existuje podmienka mnohých zahraničných investorov spojiť východ a západ našej republiky kvalitnou cestnou sieťou. Potenciál územia z hľadiska voľnej pracovnej sily na západ od Považia je už vyčerpaný. Investorov potrebujeme posunúť na stred a východ Slovenska, a to v horizonte do štyroch-piatich rokov, pretože investorský boom na Slovensku nebude trvať večne. Nie sme schopní za taký krátky čas postaviť severnú trasu. Je finančne i technicky náročnejšia ako južná. Tá predstavuje približne 25 mld. korún, kým severná 75 mld., čo je obnos, ktorý, treba si to povedať otvorene, nie je možné dať dohromady zo štátneho rozpočtu za päť-sedem rokov. Také sú vládne termíny dokončenia severnej trasy. No to je optimistický výhľad, realita hovorí o viac vzdialenom horizonte. Nie politická strana, ale čas bude rozhodovať o tangente sever alebo juh.

Skryť Vypnúť reklamu

Dobre, ale existujú vládne garancie, isté prísľuby spojené s budovaním severnej trasy. Teraz sa od nich upúšťa?

Zle ste ma pochopili. Severná vetva sa stavať bude a aj sa stavia. No treba si uvedomiť, že kľúčovým problémom všetkých vlád bolo to, že rátali s dokončením diaľnic len zo štátneho rozpočtu. Dnes sa musíme na vec dívať reálne. Z poddimenzovaného rozpočtu, aký máme, nie je možné uvažovať o tak veľkej investícii. Ja sa sľubov minulých vlád tiež nezriekam, ale nemožno ich splniť tak rýchlo, ako sa kedysi predpokladalo. Sme ale v situácii, keď nemôžeme čakať dvadsať rokov na diaľničné prepojenie Slovenska, lebo investori očakávajú od vlády isté, najmä časové, garancie v súvislosti s budovaním infraštuktúry. Preto je reálnejší južný variant a aj rokovania s tromi-štyrmi finančnými skupinami v Európe, ktoré sú schopné financovať výstavbu južnej trasy. Druhá vec je, že existuje množstvo protiargumentov, ako sa bude tá cesta splácať. O tom ešte debata nebola, je to príliš dôverné na verejnú diskusiu. Podčiarkujem ale, že výstavba severnej trasy pokračuje z prostriedkov rozpočtu a aj pri jej financovaní výhľadovo uvažujeme o mimorozpočtových zdrojoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Máte garancie, že mimorozpočtové zdroje budú? A že budú k dispozícii tak rýchlo?

Pre nás je to možno novinka, ale v prostredí Európy sa takýmto spôsobom diaľnice budujú. Sme politicky konsolidovaná krajina, je o nás záujem, nie sme v pozícií tých, čo prosia. Opak je realitou. Nás oslovujú a pozývajú na rokovania.

Slovenská delegácia sa v minulých dňoch vrátila z USA s prísľubom amerických investícií. V akej fáze sú rokovania o týchto investíciách a najmä, dostanú sa aj za hranice širšieho okolia Bratislavy?

To je presne to, o čom sme dosiaľ hovorili. Dostanú sa, ale republika musí byť komunikačne prepojená. Dostatok pracovných síl a v požadovanej štruktúre je v strede a na východe republiky. Investori sa ale k nim musia dostať. Pri rokovaniach v USA sme neťahali za kratší koniec, Slovensko tu vnímajú ako krajinu stabilnú, s dobrými makroekonomickými ukazovateľmi vo veľmi dobrých rejtingoch, s dobrou perspektívou rozvoja. Záujem o podnikanie prejavilo asi osem investorov, z nich štyria už dali verejný prísľub, že do dvoch rokov na Slovensko prídu. Záujem je predovšetkým o oblasť subdodávok pre automobilový priemysel a spracovanie plastov s následnou výrobou obalov. Ukazuje sa, že Slovensko by mohlo byť v budúcnosti v spracovaní odpadov z plastov na poprednom miestne v Európe.

Neohrozí táto perspektíva kvalitu životného prostredia a rozvoj cestovného ruchu u nás? Nepostaví si vláda podporou tohto priemyslu u nás proti sebe ekológov?

Nepredpokladám. Výroba tohto druhu je podriadená prísnym normám. Ide o uzavretý výrobný cyklus – od zberu obalov, cez spracovanie a výrobu nového produktu. Nové obaly by sa od nás mali vyvážať do ďalších dvanástich štátov.

Do každého regiónu ale investori neprídu. Sú tu Kysuce, Orava a ďalšie regióny – čo s nimi ? Sú súčasťou republiky, žijú tu ľudia, ktorí majú svoje rodiny i obavy z toho, ako sa uživia. Sú tu rozdiely v príjmoch medzi Bratislavou a ostatnými časťami Slovenska. Má vôbec vláda vypracovanú nejakú koncepciu vyrovnávania sa regiónov?

O stratégii hovoria predovšetkým tí, ktorí si pamätajú, že také niečo tu bolo pred rokom 1989. Majú predstavu riešenia hospodárskej politiky smernými číslami, rozpismi úloh a podobne. Situácia sa ale zmenila. Tieto časy sú preč. Pracujeme síce na štúdii nárohospodárskej politiky, ale nejde o národohospodársku stratégiu, ale o prístupovú stratégiu v smere k Európskej únii. Súčasťou modelu prognóz jednotlivých odvetví hospodárstva bude aj vývoj okolitých krajín. Je to preto tak, lebo národné hospodárstvo by malo dnes fungovať tak, aby nás predávalo z hľadiska výsledkov, mali by sa ním ukazovať možnosti, ktoré si tu vytvárame a mali by sme vytvárať legislatívu vhodnú pre rozvoj podnikania. To je naša hlavná úloha. Ostatné je, obrazne povedané, na vyšších územných celkoch, ktoré majú určovať cesty, po ktorých sa budú regióny uberať. Nemožno rátať s tým, že v každej hladovej doline vybudujeme nejakú fabriku. Týmto smerom rozvoj regiónov orientovať nemožno. No možno podporiť budovanie dopravnej infraštruktúry, aby sme umožnili mobilitu pracovnej sily a treba mať makroekonomické parametre, aby sa oplatilo cestovať za prácou.

Skúsme sa pri tejto téme ešte na chvíľu pristaviť. Hovoríte, že rozvoj regiónov je v rukách samosprávnych krajov. Ale Európska únia nekritizuje za nerovnomerný rozvoj regiónov vyššie územné celky, ale vládu. Takže, ako vláda bude túto situáciu riešiť?

Jej možnosti sú obmedzené a nebudú lepšie ani v najbližších rokoch. Veci treba vidieť v postupnom časovom rade. Ak mám hovoriť za rezort, ktorý riadim, tak najdôležitejšie je využiť investičný boom. Bude trvať len niekoľko rokov, preto treba využiť záujem investorov a oživiť regióny, ktoré sa oživiť dajú. Neskôr, keď tieto regióny začnú produkovať nejaký kapitál, možno ho presúvať ďalej. Je to ale postupný proces a netreba ho očakávať skôr ako o desať-dvadsať rokov. Rovnako sa ale musia meniť postoje ľudí v dnes excentrických regiónoch, a síce, že nič iné ako migrácia za prácou tu nepomôže.

Tie regióny sa ale vyprázdnia, ľudia nemajú na cestovanie za prácou. Je to začarovaný kruh...

Nie je. Príklad bratislavského Volks­wagenu, ale aj iných, svedčí o tom, že dobrému zamestnávateľovi sa oplatí investovať do pracovnej sily a dovážať ju do centra výroby. A takýchto životabudičov potrebujeme viac. Obhospodária aj regióny, ktoré sú absolútne bez práce. Ekonomizácia krajiny sa ale nedá urobiť za päť rokov, to trvá aj niekoľko desaťročí. Je pravdou, že sa regióny môžu vyľudniť, ale ostane tam toľko ľudí, koľkých ten región uživí – napríklad v cestovnom ruchu, ktorý chceme systémovo podporiť. Je to ale aj o novej generácii ľudí. Tá, ktorá dorastá, si uvedomuje globálnosť tohto sveta a hľadá si príležitosti aj za hranicami regiónu a nevidí v tom problém.

Je to ale často problém školstva, ktoré sa ťažkopádne prispôsobuje tomu, že má pripraviť pre prax pružnú pracovnú silu. Má ministerstvo hospodárstva možnosť vyvinúť tlak na rezort školstva, aby zmenil systém prípravy mladých ľudí na nové podmienky trhu práce?

Má – finančný. Jednoducho sa prestane podporovať príprava v profesiách, ktoré nemajú uplatnenie v praxi a budú sa vytvárať také podmienky v ekonomike, aby potreba pracovnej sily v istom regióne našla odozvu. Pomôžem si príkladom. V roku 2005 budeme potrebovať v okolí Trnavy obsadiť asi štyritisíc pracovných miest v konštrukcii. Tamojšia strojárska priemyslovka má ambíciu do ich prípravy výrazne zasiahnuť, ale žiada od štátu zrekonštruovať školu, internáty, získať nových učiteľov a podobne. To je jedna možnosť. Ale zároveň máme z tejto oblasti štyri ponuky na zriadenie súkromných odborných učilíšť, ktoré nepotrebujú nič iné, len vyčleniť v priemyselnom parku, ktorý sa formuje, priestor pre areály. Nie je ťažké odpovedať, ktorú z možnosti uprednostníme. A máme aj ďalšie príklady tohto druhu z odborných škôl ale aj vysokých škôl. Štát predsa nemôže donekonečna financovať to, čo bude neskôr užívať súkromný sektor.

Pripravila: Viera Legerská

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  2. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  3. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  4. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  5. "Vzrušenie, nadšenie a radosť" tvrdí DJ Milan Lieskovský
  6. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  7. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely
  8. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu
  9. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  10. Divočina na ceste: ako postupovať, ak v noci zrazíte zviera?
  1. Najviac škôd slovenskí šoféri hlásia v júni
  2. Proxenta získala ocenenie Developer roka
  3. HB Reavis postavil Bratislave novú autobusovú stanicu
  4. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  5. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  6. Prečo by sa elektrárne mali zaujímať o ekologické riešenia?
  7. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu
  8. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  9. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  10. Orange pokračuje v systematickej podpore digitálneho vzdelávania
  1. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali 18 417
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 8 923
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 998
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 267
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 5 651
  6. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 983
  7. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále 4 639
  8. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu 4 473
  9. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 4 418
  10. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska 4 094

Blogy SME

  1. Marian Baran: Električka číslo štyri
  2. František Cudziš: Na tému – Protest proti klimatickej zmene
  3. Anton Kaiser: Historické premeny Oponického hradu
  4. Martin Sukupčák: Komunistický zločinec
  5. Miriam Studeničová: Prečo mnohí nedokážu vnímať duchovno?
  6. Štefan Vidlár: Pomýlený gazda
  7. Martina Paulenová: Odchádzame na prechádzku
  8. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  1. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov. 14 992
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 10 254
  3. Janka Bittó Cigániková: Čo sa to preboha deje v Izraeli? Prestali vakcíny fungovať? 6 805
  4. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 6 329
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 670
  6. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 5 082
  7. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes. 4 586
  8. Peter Chudý: Ako policajný funkcionár zničil stopy na mieste činu (vraždy/samovraždy) alebo v polícii sú stále ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť. 4 040
  1. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  3. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  4. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  5. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  6. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  7. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  8. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V prevádzkach musia dodržiavať prísne opatrenia.

Epidemická situácia v Turci sa zhoršuje. Nové opatrenia pre okres Martin so sebou priniesli vlnu nespokojnosti. Regionálny hygienik Tibor Záborský apeluje na dodržiavanie opatrení aj očkovanie.


a 1 ďalší 2 h
Sučany doma zdolali Chlebnice a ťahajú sériu štyroch zápasov bez prehry.

Žabokrekom fantasticky vyšiel dôležitý zápas v Rosine a po víťazstve 4:1 sa pretlačili do pokojného stredu tabuľky. Taká nedeľa tu už poriadne dlho nebola. Všetky turčianske celky z piatej ligy dokázali zabrať naplno.


12 h
V ankete dostali najviac hlasov (zľava) profesor  Miloš
Jeseňák, lekár Ivan Kocan a docent Branislav Kolarovszki.

Univerzitná nemocnica Martin sa vďaka trom víťazom stala najúspešnejším zdravotníckym zariadením tohtoročnej ankety.


Zuzana Marčeková a 1 ďalší 13 h

Pozrieme sa aj na našu hádzanársku reprezentáciu a ak by ste zaspali a prebrali sa na zimnom štadióne v Nitre o pár rokov, s nami sa dozviete aké prekvapenie by na vás čakalo.


14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Marian Baran: Električka číslo štyri
  2. František Cudziš: Na tému – Protest proti klimatickej zmene
  3. Anton Kaiser: Historické premeny Oponického hradu
  4. Martin Sukupčák: Komunistický zločinec
  5. Miriam Studeničová: Prečo mnohí nedokážu vnímať duchovno?
  6. Štefan Vidlár: Pomýlený gazda
  7. Martina Paulenová: Odchádzame na prechádzku
  8. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  1. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov. 14 992
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 10 254
  3. Janka Bittó Cigániková: Čo sa to preboha deje v Izraeli? Prestali vakcíny fungovať? 6 805
  4. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 6 329
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 670
  6. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 5 082
  7. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes. 4 586
  8. Peter Chudý: Ako policajný funkcionár zničil stopy na mieste činu (vraždy/samovraždy) alebo v polícii sú stále ľudia, ktorí tam nemajú čo robiť. 4 040
  1. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  3. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  4. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  5. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  6. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  7. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  8. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia

Už ste čítali?