Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Potrebujeme viac životabudičov

S ministrom hospodárstva SR Róbertom Nemcsicsom ho

Počas svojej pracovnej návštevy v Žilinskom kraji sa minister hospodárstva SR Róbert Nemcsics v utorok minulého týždňa stretol aj so šéfredaktormi regionálnych periodík vydavateľstva Petit Press a besedoval s nimi o vývoji v regiónoch Turca, Kysúc, Oravy a Považia. Z rozhovoru sme pre vás vybrali najdôležitejšie pasáže, ktorých obsah sa dotýka prítomnosti i perspektív Turca.

V prostredí politickej strany, ktorej ste významným predstaviteľom, vznikla nedávno idea rýchlej výstavby diaľničného spojenia Bratislavy s Košicami južnou trasou. A to aj napriek tomu, že severná trasa je v štádiu značnej rozostavanosti a jej dokončenie by mohlo byť silným impulzom pre rozhodovanie o investíciách v zaostávajúcich regiónoch a pre rozvoj cestovného ruchu, čo sa týka aj Turca. V akom štádiu sú dnes úvahy o výstavbe južného ťahu?

Skryť Vypnúť reklamu

Som toho názoru, že budovať diaľnice treba všade, kde sa dá. Limitujúci je stav štátneho rozpočtu, ktorý neumožňuje uvoľniť také množstvo finančných prostriedkov, ktoré si rozvoj diaľničnej siete u nás vyžaduje. Preto je namieste úvaha financovať ich výstavbu z iných zdrojov, a to pomerne rýchlo, keďže existuje podmienka mnohých zahraničných investorov spojiť východ a západ našej republiky kvalitnou cestnou sieťou. Potenciál územia z hľadiska voľnej pracovnej sily na západ od Považia je už vyčerpaný. Investorov potrebujeme posunúť na stred a východ Slovenska, a to v horizonte do štyroch-piatich rokov, pretože investorský boom na Slovensku nebude trvať večne. Nie sme schopní za taký krátky čas postaviť severnú trasu. Je finančne i technicky náročnejšia ako južná. Tá predstavuje približne 25 mld. korún, kým severná 75 mld., čo je obnos, ktorý, treba si to povedať otvorene, nie je možné dať dohromady zo štátneho rozpočtu za päť-sedem rokov. Také sú vládne termíny dokončenia severnej trasy. No to je optimistický výhľad, realita hovorí o viac vzdialenom horizonte. Nie politická strana, ale čas bude rozhodovať o tangente sever alebo juh.

Skryť Vypnúť reklamu

Dobre, ale existujú vládne garancie, isté prísľuby spojené s budovaním severnej trasy. Teraz sa od nich upúšťa?

Zle ste ma pochopili. Severná vetva sa stavať bude a aj sa stavia. No treba si uvedomiť, že kľúčovým problémom všetkých vlád bolo to, že rátali s dokončením diaľnic len zo štátneho rozpočtu. Dnes sa musíme na vec dívať reálne. Z poddimenzovaného rozpočtu, aký máme, nie je možné uvažovať o tak veľkej investícii. Ja sa sľubov minulých vlád tiež nezriekam, ale nemožno ich splniť tak rýchlo, ako sa kedysi predpokladalo. Sme ale v situácii, keď nemôžeme čakať dvadsať rokov na diaľničné prepojenie Slovenska, lebo investori očakávajú od vlády isté, najmä časové, garancie v súvislosti s budovaním infraštuktúry. Preto je reálnejší južný variant a aj rokovania s tromi-štyrmi finančnými skupinami v Európe, ktoré sú schopné financovať výstavbu južnej trasy. Druhá vec je, že existuje množstvo protiargumentov, ako sa bude tá cesta splácať. O tom ešte debata nebola, je to príliš dôverné na verejnú diskusiu. Podčiarkujem ale, že výstavba severnej trasy pokračuje z prostriedkov rozpočtu a aj pri jej financovaní výhľadovo uvažujeme o mimorozpočtových zdrojoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Máte garancie, že mimorozpočtové zdroje budú? A že budú k dispozícii tak rýchlo?

Pre nás je to možno novinka, ale v prostredí Európy sa takýmto spôsobom diaľnice budujú. Sme politicky konsolidovaná krajina, je o nás záujem, nie sme v pozícií tých, čo prosia. Opak je realitou. Nás oslovujú a pozývajú na rokovania.

Slovenská delegácia sa v minulých dňoch vrátila z USA s prísľubom amerických investícií. V akej fáze sú rokovania o týchto investíciách a najmä, dostanú sa aj za hranice širšieho okolia Bratislavy?

To je presne to, o čom sme dosiaľ hovorili. Dostanú sa, ale republika musí byť komunikačne prepojená. Dostatok pracovných síl a v požadovanej štruktúre je v strede a na východe republiky. Investori sa ale k nim musia dostať. Pri rokovaniach v USA sme neťahali za kratší koniec, Slovensko tu vnímajú ako krajinu stabilnú, s dobrými makroekonomickými ukazovateľmi vo veľmi dobrých rejtingoch, s dobrou perspektívou rozvoja. Záujem o podnikanie prejavilo asi osem investorov, z nich štyria už dali verejný prísľub, že do dvoch rokov na Slovensko prídu. Záujem je predovšetkým o oblasť subdodávok pre automobilový priemysel a spracovanie plastov s následnou výrobou obalov. Ukazuje sa, že Slovensko by mohlo byť v budúcnosti v spracovaní odpadov z plastov na poprednom miestne v Európe.

Neohrozí táto perspektíva kvalitu životného prostredia a rozvoj cestovného ruchu u nás? Nepostaví si vláda podporou tohto priemyslu u nás proti sebe ekológov?

Nepredpokladám. Výroba tohto druhu je podriadená prísnym normám. Ide o uzavretý výrobný cyklus – od zberu obalov, cez spracovanie a výrobu nového produktu. Nové obaly by sa od nás mali vyvážať do ďalších dvanástich štátov.

Do každého regiónu ale investori neprídu. Sú tu Kysuce, Orava a ďalšie regióny – čo s nimi ? Sú súčasťou republiky, žijú tu ľudia, ktorí majú svoje rodiny i obavy z toho, ako sa uživia. Sú tu rozdiely v príjmoch medzi Bratislavou a ostatnými časťami Slovenska. Má vôbec vláda vypracovanú nejakú koncepciu vyrovnávania sa regiónov?

O stratégii hovoria predovšetkým tí, ktorí si pamätajú, že také niečo tu bolo pred rokom 1989. Majú predstavu riešenia hospodárskej politiky smernými číslami, rozpismi úloh a podobne. Situácia sa ale zmenila. Tieto časy sú preč. Pracujeme síce na štúdii nárohospodárskej politiky, ale nejde o národohospodársku stratégiu, ale o prístupovú stratégiu v smere k Európskej únii. Súčasťou modelu prognóz jednotlivých odvetví hospodárstva bude aj vývoj okolitých krajín. Je to preto tak, lebo národné hospodárstvo by malo dnes fungovať tak, aby nás predávalo z hľadiska výsledkov, mali by sa ním ukazovať možnosti, ktoré si tu vytvárame a mali by sme vytvárať legislatívu vhodnú pre rozvoj podnikania. To je naša hlavná úloha. Ostatné je, obrazne povedané, na vyšších územných celkoch, ktoré majú určovať cesty, po ktorých sa budú regióny uberať. Nemožno rátať s tým, že v každej hladovej doline vybudujeme nejakú fabriku. Týmto smerom rozvoj regiónov orientovať nemožno. No možno podporiť budovanie dopravnej infraštruktúry, aby sme umožnili mobilitu pracovnej sily a treba mať makroekonomické parametre, aby sa oplatilo cestovať za prácou.

Skúsme sa pri tejto téme ešte na chvíľu pristaviť. Hovoríte, že rozvoj regiónov je v rukách samosprávnych krajov. Ale Európska únia nekritizuje za nerovnomerný rozvoj regiónov vyššie územné celky, ale vládu. Takže, ako vláda bude túto situáciu riešiť?

Jej možnosti sú obmedzené a nebudú lepšie ani v najbližších rokoch. Veci treba vidieť v postupnom časovom rade. Ak mám hovoriť za rezort, ktorý riadim, tak najdôležitejšie je využiť investičný boom. Bude trvať len niekoľko rokov, preto treba využiť záujem investorov a oživiť regióny, ktoré sa oživiť dajú. Neskôr, keď tieto regióny začnú produkovať nejaký kapitál, možno ho presúvať ďalej. Je to ale postupný proces a netreba ho očakávať skôr ako o desať-dvadsať rokov. Rovnako sa ale musia meniť postoje ľudí v dnes excentrických regiónoch, a síce, že nič iné ako migrácia za prácou tu nepomôže.

Tie regióny sa ale vyprázdnia, ľudia nemajú na cestovanie za prácou. Je to začarovaný kruh...

Nie je. Príklad bratislavského Volks­wagenu, ale aj iných, svedčí o tom, že dobrému zamestnávateľovi sa oplatí investovať do pracovnej sily a dovážať ju do centra výroby. A takýchto životabudičov potrebujeme viac. Obhospodária aj regióny, ktoré sú absolútne bez práce. Ekonomizácia krajiny sa ale nedá urobiť za päť rokov, to trvá aj niekoľko desaťročí. Je pravdou, že sa regióny môžu vyľudniť, ale ostane tam toľko ľudí, koľkých ten región uživí – napríklad v cestovnom ruchu, ktorý chceme systémovo podporiť. Je to ale aj o novej generácii ľudí. Tá, ktorá dorastá, si uvedomuje globálnosť tohto sveta a hľadá si príležitosti aj za hranicami regiónu a nevidí v tom problém.

Je to ale často problém školstva, ktoré sa ťažkopádne prispôsobuje tomu, že má pripraviť pre prax pružnú pracovnú silu. Má ministerstvo hospodárstva možnosť vyvinúť tlak na rezort školstva, aby zmenil systém prípravy mladých ľudí na nové podmienky trhu práce?

Má – finančný. Jednoducho sa prestane podporovať príprava v profesiách, ktoré nemajú uplatnenie v praxi a budú sa vytvárať také podmienky v ekonomike, aby potreba pracovnej sily v istom regióne našla odozvu. Pomôžem si príkladom. V roku 2005 budeme potrebovať v okolí Trnavy obsadiť asi štyritisíc pracovných miest v konštrukcii. Tamojšia strojárska priemyslovka má ambíciu do ich prípravy výrazne zasiahnuť, ale žiada od štátu zrekonštruovať školu, internáty, získať nových učiteľov a podobne. To je jedna možnosť. Ale zároveň máme z tejto oblasti štyri ponuky na zriadenie súkromných odborných učilíšť, ktoré nepotrebujú nič iné, len vyčleniť v priemyselnom parku, ktorý sa formuje, priestor pre areály. Nie je ťažké odpovedať, ktorú z možnosti uprednostníme. A máme aj ďalšie príklady tohto druhu z odborných škôl ale aj vysokých škôl. Štát predsa nemôže donekonečna financovať to, čo bude neskôr užívať súkromný sektor.

Pripravila: Viera Legerská

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  4. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  5. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  6. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  9. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  10. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  2. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  6. Bývanie v meste predlžuje život
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  9. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  10. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 27 839
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 21 353
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 13 667
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 12 393
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 256
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 080
  7. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 042
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 861
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 582
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 456
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Tréner Mosnár: Proti Žiline musíme ísť na sto percent

V piatom zápase sezóny stratil Martin prvé body. Aktuálne našich najviac tlačí topánka na pozícii obrancov. V piatok na Turčanov čaká derby proti Žiline.

Spišská Nová Ves nám pripravila prvú prehru v sezóne.

Ocenili kroniku mesta Martin, je vzorom aj pre iné mestá

V kronike by mali byť podľa kronikárky mesta Martin Kataríny Tomášovej zaznamenané všetky významné momenty v živote mesta.

Kronilu mesta Martin vedie Katarína Tomášová.

Vzdelávať namiesto zaúčať

Spoločnosť VIENA INTERNATIONAL s.r.o. sa pokúsila rozbehnúť odvážny projekt.

Školiace stredisko spoločnosti VIENA INTERNATIONAL s.r.o.

Samo Hlavaj môže skompletizovať šampionátový hetrik

Slovenská reprezentačná dvadsiatka sa na juniorský svetový šampionát bude pripravovať v izolovanom kempe vo Zvolene. Pozvánku dostal i brankár Samuel Hlavaj.

Zverenci Róberta Petrovického odštartujú prípravu na šampionát počas posledného novembrového dňa.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická nehoda si vyžiadala jeden život

Pri nehode v meste Šaštín-Stráže jeden človek zomrel a traja sa zranili

Po požiari: Vôbec neviem, ale čo už, stalo sa

Zadné stavy domu zhoreli. Požiar likvidovalo päť profesionálnych a 21 dobrovoľných hasičov. Na boj s plameňmi použili zhruba 63-tisíc litrov vody.

Už ste čítali?