Ťahanice okolo hlavného kontrolóra mesta Martin sa na prvý pohľad môžu javiť ako typické Kocúrkovo. Je to ale verný obraz demokracie: večného konfliktu práv a povinností, kompetencií a kompetentnosti, sebavedomia a pokory, umenia víťaziť a prijať čestnú porážku... Je to tiež spor o právo a morálku a určite aj obyčajný ľudský konflikt.
Ak ste čítali niektoré z posledných čísel NŽT, tak určite o tomto prípade niečo viete. Stručný dej je takýto: 20. februára martinskí poslanci zvolili za hlavného kontrolóra s účinnosťou od 1. apríla Petra Kašubu, voľbu potvrdili uznesením, ktorého výkon primátor Stanislav Bernát pozastavil, no a poslanci už toto uznesenie vo viacerých hlasovania nedokázali opäť potvrdiť. Mali na to dva mesiace, čiže sporné uznesenie č. 27/03 stratilo platnosť. To sú holé fakty.
Ak im dáme aspoň chatrné oblečenie, tak situácia môže vyzerať nasledovne: Všeobecne sa vedelo, že 6-ročný mandát hlavného kontrolóra sa 31. marca 2003 končí, ale do oficiálneho plánu zasadnutí zastupiteľstva sa voľba nového nedostala. Prvá chyba, pretože keby sa tak stalo, určite by všetko prebiehalo inak. Primátor sa spoliehal na politické dohody, no 20. februára sa tieto zvrtli, ako karta po polnoci. Návrh na doplnenie programu o voľbu kontrolóra i návrh na jediného kandidáta P. Kašubu, to všetko sa udialo takpovediac poza chrbát primátora. Druhá chyba – poslanci mali túto „trucakciu„ tak slabo pripravenú, že nezaskočili iba primátora, ale aj seba. Primátor to však považoval za vykopanie „vojnovej sekery„. Napokon sa rozhodol využiť zákonnú právomoc a výkon uznesenia o voľbe pozastavil. Na otázku - či to nie je zvláštna kompetencia, ak jeden človek, aj keď na poste najvyššom, môže pozastaviť platnosť legálnej voľby zboru poslancov - nech zodpovedajú tí, čo takéto zákony tvoria a schvaľujú...
Tým nastal ale ďalší konflikt, tentoraz právny. Ak zastupiteľstvo (ako ten kráľ v Pyšnej princeznej) odvolá, čo potvrdilo a potvrdí, čo odvolalo - teda ak zruší svoje vlastné uznesenie - bude to mať vplyv na právoplatnosť voľby kontrolóra, alebo nebude? A logické boli aj ďalšie otázky - čo je relevantné pri voľbe: samotný jej akt, alebo potvrdzujúce uznesenie? Výsledok voľby je predsa uvedený v overenej zápisnici zo zasadnutia poslancov - čo s tým? Poslanci sa napokon ukázali ako tvárny materiál, väčšina hlasovala politicky a „nesúhlasila so svojim názorom„. Mnohí si však naďalej myslia, že voľba kontrolóra bola v poriadku a mesto má hlavného kontrolóra. Teda, má, alebo nie?
Opäť konflikt, zatiaľ iba názorový. Bernát tvrdí, že nie, Kašuba tvrdí, že áno a už sa aj domáhal svojho mandátu - 1. apríla „nastúpil do práce„. Primátor ho vypoklonkoval s použitím ďalšej zákonnej normy, tentoraz Zákonníka práce. Podľa neho - voľba ako taká nezakladá automaticky pracovný pomer, ten zakladá iba pracovná zmluva, ale on ju ako „štatutár„ nepodpíše... P. Kašuba teda nepochodil, takže - ako sám povedal - zvolí ďalšie kroky. Povedal nám aj to, že neverí, že by v Martine so svojimi nárokmi uspel, preto je odhodlaný „pohnať„ to až do Košíc...
Aby paradoxov nebolo dosť, mestský úrad vypísal výberové konanie na miesto nového hlavného kontrolóra. Radnica sa tak chce chopiť iniciatívy vo veci, v ktorej sa od nej žiadna iniciatíva nečaká, ani nežiada. Lebo, tak znie zákon: kandidáta na hlavného kontrolóra navrhujú poslanci. A tak sa opäť môže pokojne stať, že pri prípadnej ďalšej voľbe časť poslancov navrhne za hlavného kontrolóra P. Kašubu a potrebná väčšina ho aj zvolí...
Prečo táto kuriózna situácia vôbec vznikla? O tom možno špekulovať z viacerých uhlov pohľadu a obe zainteresované strany to, celkom prirodzene, vysvetľujú úplne inak. Nám sa ako najmenej pravdepodobná možnosť zdá, že tu ide iba o klasický konflikt dobra a zla, čiže o čistý princíp a do biela vypraté svedomie. V každom prípade treba tento prípad sledovať ako otvorenú učebnicu rodiacej sa demokracie. S jej chybami, deravými zákonmi, večnými konfliktmi. A nevadí, že niekedy naozaj na prvý pohľad pripomína Kocúrkovo. Ide o to, aby to tak nezostalo.
(baj)
