Martin – Martinský sviatok slova, literatúry, jej tvorcov a čitateľov pod názvom Martinská literárna jar mal v minulom týždni už svoje tretie pokračovanie. Do nových dejín kultúrneho Martina ho organizátorsky priniesla Slovenská národná knižnica, ktorá ho tentoraz zabezpečovala aj v spolupráci so Spoločnosťou pre kultúru a dialóg K 2001 v Brne, Slovenským národným múzeom-Etnografickým múzeom v Martine, mestom Martin, Maticou slovenskou, Divadlom SNP a Slovenským rozhlasom. Podujatia Martinskej literárnej jari boli rozložené do troch dní.
Jej úvod v utorok minulého týždňa patril otvoreniu výstavy kresieb Jozefa Božetecha Klemensa zo zbierok Slovenského národného literárneho múzea v Martine, ktorú sprístupnili pri príležitosti 120. výročia úmrtia ústrednej osobnosti slovenského výtvarného života národného obrodenia, ktorého mnohostrannú činnosť často prirovnávali k umelcovi a učencovi talianskej renesancie Leonardovi da Vincimu.
V stredu Martinská literárna jar pokračovala druhým ročníkom Jarnej školy fantázie v Dome odborov Strojár. Organizátorom programu bolo vydavateľstvo Matice slovenskej v Martine, ktoré v rámci nej prvýkrát pripravilo aj súťaž pre žiakov martinských základných škôl o Majstra spisovateľa a Majstra ilustrátora. Odborná porota zložená zo spisovateľov Dany Podrackej, Antona Marca, Jána Podmanického, Štefana Meliša a ilustrátorov Ľuba Paľa a Igora Štrbíka vyberala najlepších spomedzi desiatich detí vo výtvarnej súťaži a piatich v literárnej. Desať detí priamo na pódiu kreslilo, piati malí „spisovatelia„ svoje povesti čítali do mikrofónu. Celé podujatie oživilo spevácke vystúpenie detí zo Základnej umeleckej školy Frica Kafendu vo Vrútkach, sprievodcom v ňom bol Tibor Kubička, ktorý dokázal voviesť detského diváka do varu.
Medzitým čo-to o svojej práci porozprávali hostia. Majstrom ilustrátorom sa stala Natália Pavolková zo ZŠ na Ulici mládeže a Majstrom spisovateľom Marek Pokrievka zo ZŠ na Priehradnej ulici svojou Povesťou o spravodlivej jazernej víle. Všetci súťažiaci si domov odniesli hodnotné darčeky od Vydavateľstva Matice slovenskej, ktoré prebrali z rúk primátora Martina Stanislava Bernáta.
Minulosť stratená, budúcnosť neznáma
Podvečer sprístupnili v martinskom T-klube HJT výstavu Jána Skrisu nazvanú jednoducho – Kresby, ktorá predstavuje súčasnú tvorbu tohto hĺbajúceho, introvertného umelca. Finálnym podujatím druhého dňa literárnej jari bol večer venovaný disidentskej a exilovej tvorbe, ktorý sa pod názvom Podoby slova uskutočnil v martinskom Strojári. Potvrdil spoločenskú menšinovosť „žánru„. Disent aj exil takými boli iste rovnako v nedávnej minulosti, ako zrejme ostávajú v súčasnosti, čo potvrdila skromná účasť auditória. Našťastie sa však predsa potvrdilo, že dobré sa spravidla presadí kvalitou, nie kvantitou. Boris Kršňák ako moderátor večera predstavil hostí z Čiech, resp. Moravy, Holandska i Slovenska a urobil tak s osobnou dôvernou orientáciou v tvorbe českého disentu a slovenskej domácej aj zahraničnej exilovej literatúry obdobia po okupácii a normalizácii Československa. V prvej trojici hosťujúcich tvorcov sa predstavili napospol Moraváci z Brna - postmodernista Jiří Kratochvíl, Pavel Švanda a Zeno Kaprál, ktorí zaspomínali na brnenský časopis Host domu a jeho premeny v premenlivom politickom čase. Intímna spomienka sa ušla vedúcej osobnosti literárneho života sústredeného okolo Hosta v časoch disentu Janu Skácelovi a osobná previazanosť prítomných autorov so Slovenskom rezonovala opakovane. K literárnemu večeru patrí záväzné autorské čítanie z vlastnej tvorby, osobitým spôsobom sa ňou zaujatým poslucháčom predstavili všetci traja disidentskí tvorcovia.
Jedinou ženou večera bola Ľudmila Šimková z Holandska. Priblížila svoj netypický životný osud – odišla do zahraničia legálne ako tlmočníčka/prekladateľka, ale ostala tam pracovať. Ako poetka priznala popud a dôvod svojej tvorby z túžby po domove, z potreby vyrovnávať sa ako Slovenka s iným svetom, ktorý je pre slovenskú povahu iný stále. Zaspomínala tiež na študentský bratislavský život s konškolákom Máriusom Matákom. V prednesenej básni v autorskom podaní zarezonovala myšlienka, akoby pomenúvajúca postavenie exilových tvorcov v minulosti, ale napodiv až podnes: Minulosť stratená, budúcnosť neznáma…
Záver literárneho večera nazvaného Podoby slova vytvorila česko-slovenská dvojica spisovateľov surrealistov, ktorí sú v exile programovo, bez ohľadu na to, kde a v akých spoločenských okolnostiach tvoria. Prináša to sám literárny smer, akým je surrealizmus. Pavel Řezníček a Albert Marenčin dokázali v celkom iskrivej vzájomnej debate a na malej ploche ukážok zo svojej tvorby schopnosť zaujať aj nezasväteného prijímateľa v hľadisku.
Paulinyho Turiec opäť kvalitnejší
V priestoroch Slovenského národného literárneho múzea (SNLM) v prvej budove Matice slovenskej vyhodnotila minulý týždeň vo štvrtok odborná porota 6. ročník literárnej súťaže Paulinyho Turiec, ktorá je už tradične súčasťou sviatkov literatúry v Martine. Prispelo do nej svojimi prácami deväťdesiat žiakov z dvadsiatich základných a stredných škôl z okresov Martin, Turčianske Teplice, Žilina, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Námestovo a Dolný Kubín. Porota mala náročnú úlohu, z 339 prác musela vybrať 14 najlepších. Veľmi úspešní boli turčianski gymnazisti, najmä z Gymnázia V. Paulinyho-Tótha (GVPT) v Martine. V poézii v 1. kategórii zvíťazila Lucia Sudická, v 2. kategórii študent GVPT v Martine Martin Odler a druhé miesta v nej získali aj Xénia Habrdová z Gymnázia v Turčianskych Tepliciach a Zuzana Urbanová z Bilingválneho anglicko-slovenského gymnázia v Sučanoch. Čestné uznania udelila porota ešte Miroslavovi Kadlecovi a Bojane Ladrovej z GVPT v Martine. Prvé miesto sa ušlo ešte aj ďalšej študentke tohto gymnázia, a to Martine Dratvovej za dielo Ešte mi omŕzali ruky v 2. kategórii súťaže v próze.
Dotyky svedomia
Vrcholom tohtoročnej Martinskej literárnej jari bola vernisáž prvej etapy medzinárodného výstavného projektu Český a slovenský exil 20. storočia v Slovenskom národnom múzeu-Etnografickom múzeu v Martine, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok popoludní. Výstavu otvorili minister kultúry SR Rudolf Chmel a podpredseda senátu ČR Jan Ruml. Obidvaja vo svojich príhovoroch ocenili skutočnosť, že týmto projektom sa začalo odstraňovať spoločenské i politické tabu z fenoménu, ktorý niekoľko desaťročí sprevádzal dejiny oboch našich národov, pričom v nedávnej minulosti bola táto téma prezentovaná deformovane. Autorom koncepcie slovenskej časti výstavy je Peter Cabadaj zo Slovenskej národnej knižnice v Martine, ktorá prevzala koordinátorskú a spracovateľskú záštitu nad projektom. Vo fáze, ktorá sa prezentuje na výstave, sa jej tvorcovia zamerali na exil v rokoch 1900 až 1959 a sledujú ho od počiatkov krajanského života v USA, cez prvú svetovú vojnu, Štefánika, Masaryka, Beneša, legionárov, vznik Slovenského štátu až po vznik Zahraničnej Matice slovenskej v Argentíne, pričom nijaká časť slovenského exilu nie je preferovaná. Česká časť je výrazne postavená na disente. Výstava potrvá do konca júna a po slovenskej premiére v Martine bude inštalovaná v Bratislave a neskôr v Prahe.
Účastníci finálneho podujatia Martinskej literárnej jari sa potom presunuli do Divadla SNP na predstavenie hry Petra Štrelingera Hádička o osudovom vzťahu Vladimíra Clementisa a jeho manželky Lídy.(vl,nki,vk,br)