Keď sa teraz chystáme budovať a zaujať rovnocenné postavenie vo formujúcej sa novej Európe, je dobrým každý čin, ktorý nejakým spôsobom pripomenie, že na to máme právo a že naše dejiny netvorili len vojvodcovia a králi, len národní buditelia a sem-tam nejakí vedci, ale že v našej histórii boli ľudia, ktorí „...nami vykladané dejiny, žili i užívali, trpeli, ale aj sa protivili ich behu, boli nimi pohlcovaní, ale tvorili aj ich priebeh„. Takto uvádza svoje dielo Roman Holec, ktorý sa podujal na priblíženie osudov ľudí rôznej profesie a rozličného sociálneho i národného pôvodu, ktorí pôsobili v rôznych častiach habsburskej monarchie, Československa, USA, Maďarska a Bulharska a ktorých spájal jeden spoločný fakt - všetci sa rôznym spôsobom dotkli teritória Slovenska a dejín jeho obyvateľov.
Ide o zaujímavé čítanie, a to už aj preto, že sníma z oficiálnych dejín gloriolu nemennosti a vracia jej ľudský rozmer. V desiatich kapitolách autor spracoval profily Jána Lieba, Žigmunda Pauliny-Tótha, Petra V. Rovnianka, Gregora Friesenhofa, Ľudovíta Bazovského, Karola Salvu a Karla Kálala, Frana Kabinu, Arnolda Duliškoviča, Jána Maliarika a Ferdinanda Coburga. V martinskom Vydavateľstve Matice slovenskej vyšla už dávnejšie, no bolo by škoda nepripomenúť toto dielo práve v tomto čase.(her)
