Uprostred prípravy osláv 60. výročia založenia martinskej tlačiarne Neografia, a. s., sa dožil vo výbornej fyzickej aj manažérskej kondícii takisto šesťdesiatin Ing. Alexander Lilge, generálny riaditeľ tejto tlačiarne a predseda jej predstavenstva, ktorý už niekoľko desaťročí patrí k určujúcim postavám slovenskej polygrafie a k výrazným osobnostiam Martina i Turca.
Narodil sa 3. apríla 1943 v Martine v národnej orientovanej rodine bankového úradníka. Súdiac podľa rodokmeňa, jeho predkovia sa významným spôsobom zúčastňovali na prelomových udalostiach mesta Martina i celého Slovenska. Podľa memoárov jeho pratety, spisovateľky Hany Gregorovej-Lilgovej, prišiel rod Lilgovcov na Slovensko počas tridsaťročnej vojny z Dánska. Nasvedčuje tomu aj etymológia jeho zľahka poslovenčeného mena: v severských jazykoch totiž slovo lille znamená nevysoký, malý.
Vnútorný vývoj rodu Lilgovcov však nijakej malosti nenasvedčuje. Ak si zoberieme len spomínanú Hanu Gregorovú-Lilgovú, do dejín Martina i Slovenska sa zapísala začiatkom 20. storočia ako prvá slovenská sufražetka, zakladateľka ozajstného ženského hnutia na Slovensku, ktorá sa práve preto vedela dostať do konfliktu aj so samým Vajanským, vtedy Jupiterom-hromovládcom martinského centra. A poďme ešte ďalej, do polovice 19. storočia: praprastrýko Ján Ivan Lilge bol popredným organizátorom národného povstania rokov meruôsmych v Martine, najmä však Jozef Lilge, ktorý bol jeho kapitánom a roku 1849 veliteľom turčianskeho dobrovoľníckeho zboru, neskôr matičným funkcionárom, Ivan Lilge-Lysecký zasa talentovaným slovenským prozaikom začiatku 20. storočia ap. Aj keby sme hľadeli na tento rod len čisto industriálne, potom martinskí Lilgovci najmä v 19. storočí figurujú v dejinách výroby u nás ako poprední predstavitelia farbiarstva, hlavne modrotlače, v Turci a v širšom zmysle i na Slovensku.
Pri osobitnom pohľade na jeho otca, takisto Alexandra Lilgeho, zistíme, že tu vznikol priamo historický unikát. Ak si totiž pozrieme zápisnicu zo zakladajúceho valného zhromaždenia Neografie z 21. apríla 1943, potom vidíme, že ju zapísal práve Alexander Lilge starší, vtedy námestný riaditeľ Martinskej sporiteľne a ako člen finančnej komisie Matice slovenskej aj spoluzakladateľ Neografie a člen jej dozornej rady. Je teda personálnou úniou vskutku zriedkavou v dejinách svetového manažmentu, že dnešným generálnym riaditeľom Neografie je jeho syn Alexander Lilge, ktorý sa narodil až na pár dní vlastne súčasne a v tom istom Martine ako Neografia sama.
Osvojil si od Neografie mnohé jej firemné znaky a vlastnosti - najmä ťah vpred a chuť byť neustále na špici. Prevzal však z Neografie aj rýdzo profesionálne väzby: v rokoch 1957-60 študoval a zmaturoval na známom martinskom gymnáziu, v období 1960-62 pokračoval na Odbornom učilišti polygrafickom v Prahe, kde sa vyučil za litografa a v rokoch 1962-67 študoval na Vysokej škole polygrafickej v Moskve. Na priebehu zamestnania vidno, že sa s Neografiou (resp. s Tlačiarňami SNP) stotožnil tým najbytostnejším spôsobom: celý život pôsobil iba v nej. V rokoch 1967-68 tu účinkoval ako technológ, 1968-69 ako majster, 1969-71 ako vedúci prevádzky,
1972-73 vedúci výroby, 1973-85 ako riaditeľ základného závodu,
1985-89 výrobno-obchodný námestník, 1989-93 ako riaditeľ a od 1994 ako generálny riaditeľ Neografie, a. s., v Martine.
Napokon, ľahko sa mu nadväzovalo na tradíciu, keď mu do detského kočíka nazeral istotne aj sám veľký Jozef Cíger Hronský, zakladateľ a tvorca Neografie. Preto ak je dnes Neografia práve taká, teda stále na hrote slovenskej polygrafie ako v časoch, keď ju zakladali, potom je to aj jeho popredná zásluha. V odbornom zmysle sa Alexander Lilge venuje najmä teórii a praxi farebného ofsetu, ktorého je celoslovenským priekopníkom, ako aj teórii a praxi moderného riadenia v polygrafii. Tomuto Gutenbergovmu odkazu sa však venuje aj organizačne na celoslovenskej úrovni: v rokoch 1990-92 bol historicky prvým prezidentom Zväzu polygrafie na Slovensku a v súčasnosti je členom jeho výkonného výboru.
Vysokú vypovedaciu hodnotu má aj život oslávenca mimo zamestnania. Dá sa zhrnúť najmä do štyroch slov: horolezectvo, trekking, harmonika, fujara. Práve v nich preukázal Alexander Lilge svoje povahové črty známe zo zamestnania: húževnatú priebojnosť, úsilie o maximalizmus (práve v týchto dňoch predstavil verejnosti svoje prvé CD Život ako fujara venované rovnomennému ľudovému nástroju). Ako politicky vyhranená osobnosť Turca sa prejavil aj ako poslanec Mestského zastupiteľstva v Martine, ale i ako podporovateľ martinskej kultúry, zdravotníctva či športu. Hoci plánované Himaláje sa mu zatiaľ nepodarili, dá sa povedať, že práve dnešná vyspelá Neografia - to je tá osemtisícovka, ktorú už zlieza každodenne. Ivan Kučma
