Pozvánky od oboch výtvarníkov, rodených Martinčanov, zhodou okolností najbližších príbuzných, Gity Matisovej a jej syna Petra Matisa boli v mieste konania i dátume zhodné. Pozývali na spoločné vernisážové stretnutie vo štvrtok 20. marca 2003 do Turčianskej galérie. Na optimistickom oranžovom pozvánkovom posolstve bolo pripísané krédo výstavy Gity Matisovej Z novej krajiny. Peter Matis na rovnako pre zrak i dušu pozitívne pôsobiacej bledomodrej uvádza svoju výstavu sloganom Uvidíme koniec zimy, čo sa však môže graficky čítať aj významovo relativizovanejšie ako Koniec zimy - uvidíme... Nech už je to tak alebo onak, podstatné je iné: Martin má od slávnostnej vernisáže otvorenú dvojvýstavu, ktorá dozaista väčšinu návštevníkov doslova nadchne.
Pre umelcov z „klanu„ Matisovcov, ich rodinných príslušníkov a napokon aj mnohých osobných priaznivcov v hustých radoch vernisážových hostí, žiaľ, zašarapatila jedna závažná prekážka. Sprístupnenie výstavy diel zo svojej najnovšej vlastnej tvorby si nemohla prísť Gitka Matisová osobne vychutnať pre napadnutie chrípkovým vírusom. Atmosféra vernisáže niesla punc ešte ďalšej okolnosti najvyššej aktuálnosti. Ráno v onen deň vypukla vojna v Iraku, čo nielen všadeprítomne viselo vo vzduchu, ale otvorene zaznelo aj niekoľkými slovami z úst primátora. Oboch umelcov predstavili uvádzajúce kurátorky. Riaditeľka galérie Jarmila Kováčová si zobrala pod svoj osobný drobnohľad dávnejšiu i najsúčasnejšiu tvorbu Gity Matisovej, aktuálne výtvarné dielo Petra Matisa predstavila Eva Popelková. Svoju trošku do mlyna dobrej pohody pridal presne zvoleným a príjemne deklamovaným duchovným citátom tiež Peter Matis. No kultúrnou bombou svojou totálnou prirodzenosťou boli dvaja mladí, neznámi, ale zato bravúrni hudobníci. Marek Gonda hral na píšťalu a drumbľu a jeho priateľ Daniel Makovický na bongá. Nestáva sa, aby sa na vernisáži hudobníkom pískalo, prevolávalo bravó a tlieskalo do nekonečna...
No a aké sú obidve výstavy aktuálne odovzdané do priazne martinskej (i širšej) kultúrnej verejnosti? V palete výtvarných ponúk budú určite bodovať na plnej čiare. Podivuhodné je v priestore „obsadenom„ Gitou Matisovou a jej araartami a flordekormi pod názvom Z novej krajiny, že väčšina z nich má vročenie vzniku najčastejšie 2002, teda výtvarníčka sa predstavuje svojou najsúčasnejšiou tvorbou. Rovnako tak Peter Matis prekvapuje napríklad pôsobivou kolekciou vejárov, s dátumom vzniku dokonca z roku 2003, ale zaujme tiež výtvarnými objektmi inštalovanými v priestore a ďalej v jeho časti výstavy dominujú znaky, planéty, labyrinty a východiská. Krajina v mnohých variáciách je tou témou, ktorá inšpiráciou spája oboch umelcov a očividne je obom blízka priam v rodovom či rodinnom genofonde. V kontexte rodinného prepojenia je u Matisovcov symptomatické, že katalógy k výstavám oboch umelcov nesú rukopis grafického dizajnéra Branislava Matisa, ktorý je Petrovým synom a Gitkiným vnukom.
Teraz už stačí iba vybrať si smer Turčianska galéria, druhé poschodie volá. V jednej časti čakajú tapisérie, araarty a flordekory nedávno jubilujúcej výtvarníčky (1932) Gity Matisovej, v druhej polovici sa predstavuje čoskoro päťdesiatnik (14. 5. 2003) Peter Matis. Návštevníkov našej galérie dozaista potešia svojou súčasnou tvorbou rovnako jedna ako druhý. Vlasta Kunovská
