Za päťdesiat rokov existencie vychovala vrútocká „zuška„ viac ako 2 tisíc absolventov, z ktorých mnohí pokračovali v štúdiu na stredných a vysokých školách umeleckého alebo pedagogického zamerania. Stačí spomenúť, že absolventom vrútockej „zušky„ je napríklad mladý husľový virtuóz Dalibor Karvay. Ak by sme mali vymenovať všetky ocenenia žiakov tejto školy v súťažiach, nestačila by na to novinová strana. V tomto školskom roku sa učí vo vrútockej „zuške„ 1021 detí v štyroch odboroch (výtvarnom, hudobnom, tanečnom, literárno-dramatickom). Približne pred desiatimi rokmi napadla riaditeľa tejto školy Vladimíra Krátkeho myšlienka vytvoriť vysunuté pracoviská školy v turčianskych obciach. Navštívili sme ho, aby sme sa dozvedeli niečo súčasnom i budúcom smerovaní školy, ale aj o problémoch, s ktorými sa azda každá škola pri nedostatku peňazí stretáva a musí sa s nimi vysporiadať.
Ako sa osvedčila v praxi myšlienka založiť v obciach vysunuté pracoviská vrútockej „zušky„?
Poznal som pedagógov, ktorí nemali zamestnanie a bolo pre nich potrebné vytvoriť pracovné miesta a veľa talentovaných detí žije na dedinách, ktoré majú problém s dochádzaním do miest, kde základné umelecké školy pôsobia. Poznali sme napríklad situáciu v Krpeľanoch, kde existovala vynikajúca folklórna skupina. V nej viedli rodičia aj svoje deti, ale nemal im kto hrať. Vtedy som hovoril so starostami obcí a vznikli naše vysunuté pracoviská v Kláštore pod Znievom, Beniciach, Turanoch, Sučanoch, Krpeľanoch a v Podhradí. Táto myšlienka sa ujala, kolegovia sa na týchto vysunutých pracoviskách cítia dobre, lebo sú im vďačné za ich prácu nielen deti, ale aj obecné úrady a rodičia. Spokojnosť je obojstranná a vzdelanie poskytujeme oveľa väčšiemu počtu detí, ako keby naše pôsobenie bolo viazané len na dochádzanie žiakov z obcí do Vrútok.
Minulý rok v júli prešli základné školy a základné umelecké školy pod správu miest a obcí. V mnohých prípadoch existovali obavy, ako budú tieto školy na tom s financiami. Ako ste spokojní vo Vrútkach?
Naša finančná situácia sa výrazne nezmenila. Gazdujeme si sami. Peniaze, ktoré máme, sa nemíňajú bezhlavo, ako to bolo v minulosti, keď sme nemali ani svoj účet a na základe prípisu sme museli minúť všetky peniaze. Zákon nám umožňuje použiť na výchovno-vyučovacie ciele aj školné, ktoré platia rodičia detí. Naša situácia sa vďaka tomu zlepšila a môžeme si stanoviť niekoľkoročné ciele na nákup hudobných nástrojov a iných učebných pomôcok. Peniaze si na tieto účely môžeme niekoľko rokov odkladať. V minulosti nám hovoril do používania peňazí hocikto. Ostali sme naďalej školou dotovanou štátom. Máme určitý počet žiakov, od toho sa odvíja aj počet zamestnancov - pedagogických i nepedagogických. Peniaze k nám síce idú kľukatou cestou z Ministerstva financií, odtiaľ na kraj, na mesto, ale dôležité je, že sa nám dostanú na účet. V súčasnosti hospodárime podobne ako každá rodina, určujeme si priority, čo musíme zabezpečiť a keď ušetríme, viem, že o tieto peniaze neprídeme ako v minulosti, keď sa neoplatilo šetriť. Balík peňazí, ktorý dostaneme, nie je síce veľký, ale stačí trocha zdravého sedliackeho rozumu a dokážeme s ním prežiť.
Pomáhajú vám finančne aj obce, kde má vrútocká „zuška„ vysunuté pracoviská?
Nedá sa povedať, že by nepomáhali. Učíme v priestoroch škôl, ktoré patria obci a nemusíme platiť za priestory. Na prevádzkovanie týchto priestorov by sme nemali peniaze. Isté kritéria máme aj na náhradu cestovného učiteľom, ktorí dochádzajú na vysunuté pracoviská. Za určitý počet kilometrov dostáva učiteľ určitú kompenzáciu. V súčasnosti ale môže učiteľ v Bratislave cestovať mestskou hromadnou dopravou a nikto mu cestu neprepláca. Ani v súkromnom sektore sa nikto zamestnanca nepýta, či má peniaze na cestu do zamestnania. Každý si musí zvážiť, či je práca, ktorú vykonáva za určité peniaze pre neho prijateľná.
Ako je to v súčasnosti s výškou školného?
Zákon hovorí, že školné môže zvýšiť iba ministerstvo školstva. Vlani sme oslávili päťdesiate výročie vzniku základnej umeleckej školy a školné sa za tento čas nezmenilo. Ministerstvo školstva nemá zatiaľ snahu zvyšovať školné. Aj z Ústavy SR vyplýva, že dieťa má právo na vzdelanie. Mnohé deti môžu mať problémy napríklad s matematikou alebo s jazykmi ale sú talentovaní huslisti, klaviristi... Na jednej strane je školné veľmi nízke, ale na druhej strane je takéto dieťa znevýhodnené, lebo za svoje vzdelanie musí platiť aspoň symbolickú sumu. Myslím si, že je jedno, či umožníme vzdelanie kvalitnému fyzikovi alebo huslistovi. Dôležité je, že sú to kvalitní ľudia. My sme v súčasnosti radi, že môžeme využívať aj to nízke školné, čo sme v minulosti robiť nemohli. Pri tisícke žiakov je to celkom pekný peniaz na vylepšenie inventáru a nákup didaktickej techniky alebo hudobných nástrojov.
V ktorých oblastiach plánujete rozšíriť alebo skvalitniť vyučovací proces v škole?
Riaditeľom školy som už dvanásť rokov a môžem povedať, že každých päť rokov sa nedajú vymýšľať nové projekty. Myslím si, že pracujeme na dostatočnom počte projektov a cieľových úloh, ktoré potrebujeme udržať, a to aj po stránke kvality a ich finančného zabezpečenia. Napríklad, čestný názov sme získali v roku 1998. Teraz musíme pracovať tak, aby nikto nemohol povedať, že vrútocká „zuška„ má čestný názov a nič nerobí. Tento rok sme organizovali štvrtý ročník celoslovenskej súťaže Malé grafické formy. Keď som s ňou začal pred ôsmimi rokmi so štyrmi kolegami, malo to taký úspech, že sa stala ministerstvom vyhlasovanou súťažou a my sme len organizátori. Myslím si, že ďalšiu výtvarnú súťaž nemusíme vymýšľať, pretože by to bolo na úkor našej hlavnej náplne práce. Jedna takáto súťaž nám stačí, ale treba udržať jej kvalitu. Úspešne organizujeme aj spevácke súťaže a projekty muzikálových foriem, do ktorých sa zapájajú deti zo všetkých štyroch odborov. Tí, čo muzikál videli, povedali, že bol pekný. Zatiaľ sme odohrali 16 predstavení, ktoré videlo 6 tisíc ľudí. Je to náročná práca, najmä pre kolegov, ktorí sú za ňu zodpovední, pred premiérou vždy doslova padajú od únavy. Ak túto prácu chceme robiť kvalitne, nemôžme pripravovať dva až tri muzikály do roka, ale tak raz za tri roky. Vrútočania možno ani nevedia, že náš výtvarný odbor reprezentuje mesto a získava ocenenia na súťažiach v Indii, Číne, Alžírsku a o okolitých krajinách ani nehovorím. Ak mám hovoriť o sne nášho pedagogického kolektívu, tak je ním vychovanie takého talentu, akým je napríklad huslista Dalibor Karvay.
Vieme, že učiteľské platy nie sú vysoké, mladí vzdelaní pedagógovia si hľadajú výnosnejšie zamestnanie. Je váš kolektív pedagógov stabilný a kvalitný?
Môžem povedať, že máme stabilizovaný kolektív pedagógov, ale pracuje u nás veľa dôchodcov. Ak šikovný konzervatorista vidí platové podmienky, za akých má učiť, hľadá si iné možnosti zárobku. Aj učiteľ musí v prvom rade pozerať na to, aby uživil svoju rodinu. Nič iné nám neostáva, len veriť, že keď vstúpime do EÚ, tak nebudeme mať len ceny benzínu a cestovné také vysoké ako v Rakúsku, ale že sa im priblížime aj učiteľskými platmi. Napríklad z návštevy kolegov v Portugalsku viem, že učiteľ v žiadnom prípade nemá nižší príjem ako nejaký barový hráč. Ak učiteľ hudby prežije život v bare, jeho talent sa tým stratí, lebo nebude môcť odovzdať skúsenosti mladej generácii. Braňo Gregor
