Roman vyšiel z bohatej mládežníckej základne Dynama Diviaky už ako mladý chlapec. Jeho kroky smerovali do Banskej Bystrice, do známej „výrobne„ talentov. A on skutočne talentom bol, hoci jeho futbalová cesta rozhodne nie je vydláždená len samým šťastím. Dobre pozná aj zlé chvíle, keď sa už dostával ako hráč I. FC Košice do naozaj ligovej formy, prišlo ťažké zranenie, z ktorého sa dostával dlhé mesiace. Jeho kroky opäť smerovali domov, tu sa doliečil a tu si znovu po čase obul kopačky a vybehol na trávnik. V drese Dynama je na polročnom hosťovaní...
Ako sa cítite po rokoch opäť v diviackom drese?
Úplne normálne a príjemne. V Diviakoch som vyrastal a chlapcov, ktorí tu hrávajú, poznám. S niektorými som hrával aj predtým, napríklad s Ľubom Horvátom a s mojím bratom.
Kedy ste predtým naposledy hrali futbal za Diviaky alebo v Turci?
Je to toľko rokov, že to nedokážem zrátať. Odhadujem, že to bolo pred sedemnástimi rokmi, keď som hrával za žiakov. V Turci som naposledy hral proti Martinu na jeho štadióne, to bol treťoligový súboj a ja som vtedy obliekal dres Dubovej. Ale kedy to bolo, na to sa už presne nepamätám - približne pred piatimi až šiestimi rokmi.
S kým z diviackeho mužstva si najlepšie rozumiete?
Myslím si, že všetci sme dobrí priatelia. A rád dodávam, že v Dyname som našiel vynikajúci kolektív.
Ste univerzálny futbalista, hrávali ste v útoku i zálohe. Kde vám to lepšie vyhovuje?
Ak by som si mal vybrať, tak úloha záložníka. To mi vyhovuje aj teraz, som viac v kontakte s loptou a na rozohratie sa je to lepšie, ako keby som hral v útoku.
Čo vám priniesli ako hráčovi skúsenosti z najvyššej slovenskej futbalovej súťaže?
To, že na Slovensku je futbal veľmi čudný. Musím povedať, že veľa príjemných skúsenosti s ligovým futbalom nemám. Myslím si, že chyby sa hľadajú na rôznych miestach, ale treba ich hľadať najprv hore, na tých najvyšších postoch funkcionárov a trénerov, ale týka sa to aj hráčov. Na Slovensku máme, podľa mňa, zastaralú metodiku a spôsoby riadenia klubov, čo sa mi, samozrejme, nepáči.
Ktoré mužstvo z tých, v ktorých ste hrávali, bolo najkvalitnejšie?
Určite I. FC Košice. Ale nehral som zas v toľkých mužstvách, takže ich len ťažko môžem porovnávať. V Košiciach je veľmi zamotaná situácia a tento klub trpí zlým manažovaním. Niečo tam jednoducho stále nesedí, preto košickému klubu nezávidím túto situáciu. Dvakrát sa Košičania v najvyššej slovenskej súťaži zachránili, ale tento rok to budú mať asi najťažšie.
Vrátime sa k diviackemu futbalu. Myslíte si, že Dynamo má kvalitných a perspektívnych hráčov?
V Diviakoch sú viacerí veľmi dobrí hráči, ktorí by pri kvalitnejšom tréningovom procese mohli hrávať aj vyššiu súťaž.
Čo máte naplánované po polročnom hosťovaní v Diviakoch?
Zatiaľ nič konkrétne. V prvom rade by som sa chcel dostať do dobrej formy. Samozrejme, potom by som to chcel opäť skúsiť s vyšším futbalom. Myslím si, že je ešte priskoro nato, aby som skončil v Diviakoch. Sem som si len prišiel doliečiť rany a nájsť formu.
Kde v súčasnosti pracujete?
Pracujem v drevovýrobe, k čomu ma pritlačila moja finančná situácia. Ale, čo sa dá robiť. Samozrejme, chcem sa vrátiť k profesionálnemu futbalu.
Nerozmýšľate o pôsobení v profesionálnom futbale v zahraničí?
Zatiaľ som mal v tomto smere smolu. Keď som sa mohol „odraziť„ do zahraničia, „odrazil„ som sa do nemocnice, na rôzne operácie, ale dúfam, že mi to ešte vyjde. Zatiaľ nemám vybratú ani vysnívanú žiadnu krajinu, ale pri dobrej výkonnosti sa azda nájde aj nejaká lákavá ponuka.
Cítite sa na to, že by ste mohli streliť pri domácej premiére jarnej odvety aj nejaký gól?
Samozrejme. Ale v prvom rade chcem, aby diviacky diváci mali z futbalu, na ktorý sa budú pozerať, radosť a potešíme ich nielen dobrým výkonom, ale aj výsledkom.
Roman Štrba skutočne neklamal a na gól sa nielen cítil, ale ho aj strelil. A bol to jediný gól zápasu, teda pre Dynamo gól víťazný...
