Minulý týždeň sme dostali od viceprimátora Martina Ladislava Bevilaquu list, ktorý je reakciou na článok „Kauza: nenávisť„, ktorý vyšiel v NŽT č. 11 z . 18. marca t.r. Týka sa problematiky martinských základných škôl A. Bernoláka a na Tomášikovej ulici. L. Bevilaqua píše:
Rozhodol som sa ozvať cez náš regionálny týždenník a vniesť svetlo do šera a polotieňov, v ktorých sa celý prípad pohybuje a umožňuje rôzne interpretácie, v ktorých sa pracuje vždy len s časťou faktov doplnených o vlastné názory interpretujúceho, ale ktoré sa v kontexte argumentácie javia ako fakty.
Pripomínam, že potrebnosť takých škôl na Slovensku, ako je ZŠ A. Bernoláka a ich samozrejmá existencia aj v oveľa menších mestách, ako je Martin, s dôrazom na mravne etický rozmer výchovno-vzdelávacieho procesu je mimo diskusiu, ak sa pozrieme na stav nášho mravného vedomia, čo nám denne dokazujú stále nové prípady amorálneho konania bez ohľadu na to, kto to je, teda naprieč celým sociálnym spektrom spoločnosti Slovenska.
ZŠ A. Bernoláka bola založená začiatkom deväťdesiatych rokov. Od samého počiatku nemala vlastnú prevádzkovú budovu. Sídli dodnes na viacerých miestach v Martine. Nebohá riaditeľka Magdaléna Jelínková sa celý čas usilovala túto situáciu riešiť. Najmä, keď škola začala byť známa a záujemcov pribúdalo, v čom jej mesto v rámci svojich vtedajších možností vychádzalo v ústrety. Od začiatku svojej existencie narážala škola na ľahostajnosť zo strany Okresného úradu Martin až do roku 2001. V máji 2001 sa uskutočnilo rokovanie medzi odborom školstva OÚ Martin a zástupcami ZŠ na Tomášikovej ulici o postupnom útlme tejto školy v horizonte 3 – 4 rokov a následnom pridelení budovy školy ZŠ A. Bernoláka. Vychádzalo sa z demografických prognóz a objektívneho klesajúceho trendu počtu prvákov za poslednú dekádu uplynulého storočia (čo je možné doložiť objektívne). Celý zámer bol prerokovaný aj so zriaďovateľom ZŠ A. Bernoláka, ktorého zastupoval diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž. Vyjadril s riešením súhlas. Fakt, že sa počíta s úplným útlmom ZŠ na Tomášikovej ulici, bol známy aj vtedajšiemu vedeniu školy. Aj nové vedenie ZŠ nastupovalo s týmto vedomím. Tento fakt sa často zamlčuje, čo navodzuje úplne inú situáciu, než akou v skutočnosti je. Tvrdenia, že to nové vedenie školy nevedelo, sa nezakladajú na pravde a lžou ostáva, že vyššie uvedené bolo (je?) zámerne zatajené. Preto sa odbor školstva OÚ rozhodol nezapisovať pre školský rok 2002/2003 prvákov do ZŠ na Tomášikovej ul. Bolo to logickým vyústením predchádzajúcich dohôd a snahou po ich postupnom naplnení. Zdalo sa, že záležitosť doposiaľ riešená vo vecnej rovine nebude problémom. Do toho prišiel prechod kompetencií v oblasti školstva na miestnu samosprávu k 1. júlu 2002.
Ešte v júni 2002 rozosielalo vedenie ZŠ na Tomášikovej ul. listy, v ktorých nabádalo rodičov, aby, ak majú záujem o nástup svojho prváka do ZŠ na Tomášikovej ul., prejavili svoju vôľu na priloženej návratke. To, pochopiteľne, zneistilo rodičov, ktorí mali svoje deti už zapísané na okolitých školách. Sám som mal návštevu takej mamičky prváčika. 8. júla prišlo vedenie ZŠ na Tomášikovej ul. za primátorom Stanislavom Bernátom s otázkou, či môžu zapisovať (v júli!) do prvej triedy. Po krátkej diskusii primátor povedal, že obidve strany musia sedieť za stolom a rokovať zoči-voči. 17. júla sa stretli riaditeľky obidvoch škôl a predstavitelia zriaďovateľov (banskobystrický biskupský úrad a mesto Martin). Po vypočutí obidvoch strán si primátor vyžiadal čas na rozhodnutie do 15. augusta. Ako dôvod uviedol, že veci je potrebné riešiť na mieste a s vecnou znalosťou problému. Medzitým náhle zomrela riaditeľka ZŠ A. Bernoláka Magdaléna Jelínková. Toto vyhrotilo problém ešte viac. Vnikla priaznivá situácia k šíreniu rôznych dohadov. V novembri prijalo zastupiteľstvo všeobecnozáväzné nariadenie o školských obvodoch na rok 2003/2004. Rozhodlo, že sa zápis do prvého ročníka nekoná, keďže v predmetnom VZN v ZŠ na Tomášikovej ul. nebol zriadený obvod pre prvý ročník v šk. r. 2003/2004. V tom istom čase prišiel primátor s myšlienkou postaviť novú cirkevnú školu. MsZ ale jeho návrh nepodporilo. Následne sa konali petičné akcie zo strany rodičov jednej aj druhej školy s cieľom podporiť stanoviská každej organizujúcej strany.
Začína sa objavovať niečo, čo by nemalo byť sprievodným javom takýchto sporov: antipatie medzi deťmi, averzia medzi rodičmi, a vytváranie predpokladov pre vznik aj nenávistných citov. Ako to už mnohokrát preverila skúsenosť, vždy je v pozadí neinformovanosť, polopravdy a záujmy jednotlivcov. Najnovšie sa objavil v ZŠ na Tomášikovej ul. dokument, ktorý nabáda rodičov na prihlasovanie detí do prvého ročníka. Píše sa v ňom, že postup konzultovali s vedením mesta. Žiaľ, je to ďalšia lož, použitá ako podporný prostriedok pre presadzovanie vlastných cieľov. Vzápätí sa vedenie mesta spojilo s vedením ZŠ na Tomášikovej ul. a žiadalo vysvetlenie. Riaditeľka ZŠ povedala, že s týmito aktivitami nemá nič spoločného, že sú vecou dolupodpísanej členky rady školy. Táto udalosť bola pertraktovaná aj na MsZ 24. januára v interpeláciách. Okrem písomnej odpovede interpelujúcemu poslancovi sa primátor vyjadril aj verejne priamo na zastupiteľstve. Citujem: „ ...zákon nesmie byť porušený. Výkon im stanovuje zriaďovateľ a so zriaďovateľom nerokovali. O tom, kto a čo napísal, to je jeho problém – netreba nikoho zavádzať konštatovaním, že určujeme výkony (rozumie sa ZŠ, pozn. autora) - obvod pri otvorení prvého ročníku bol zrušený tak ako vlani, lepšie povedané, neexistuje tento obvod pre zápis do prvej triedy...„ V závere dodal, že s ním nikto o tejto záležitosti nerokoval. Povedal, že akonáhle sa dozvedel o vylepení predmetného oznamu, dal si zavolať riaditeľku. Ubezpečila ho, že tento krok nie je jej iniciatívou a nič neporušila.
Po 1. júli 2002 sa zmenilo právne postavenie základných škôl. Stali sa právnickými osobami zo zákona. Ich postavenie je preto autonómne a už nevystupujú v úlohe podriadených útvarov voči svojmu zriaďovateľovi, kým ním bol štát prostredníctvom okresného úradu. Zákon však nerieši, čo sa má stať, ak už neplatia podmienky, na základe ktorých sa ZŠ stali právnickou osobou (plná organizovanosť školy). Právne riešenie, odhliadnuc od zdĺhavosti, je vzhľadom na absenciu riešení okrajových prípadov v zákonoch, niekedy aj ťažko jednoznačne nájsť. Faktom však je, že mesto stále dodržiava dohovory medzi OÚ Martin a biskupským úradom Banská Bystrica z roku 2001.
Nevťahujme do sporov najmä naše deti, nezneužívajme pre vlastné ciele ich dôverčivé a neskúsené mysle a duše. Nevytvárajme ani škodlivú ilúziu, že ide o spor medzi katolíkmi a nekatolíkmi. Tento spor taký rozmer nemá, aj keď vieme, že sú ľudia, ktorí by to tak radi videli. Podstatou tohto problému, či skôr nedorozumenia, je osobná rovina a úroveň osobných záujmov.
