Martinský odchovanec, skúsený 31-ročný Jaroslav Török, zažil v drese Zvolena najkrajšie roky rozkvetu hokeja v meste pri Hrone. Za päť sezón v drese tohto mužstva získal všetky vzácne kovy – zlato za majstrovský titul, striebro za vicemajstra a v tejto sezóne zbierku skompletizoval o bronz. Lenže tento kov hráčov mužstva, ktoré malo väčšie ambície, veľmi neteší, pretože podľa klubových plánov mali nasmerované prejsť cez Košice do finále extraligy. O skončenej sezóne sme hovorili s Jaroslavom Törökom, ktorého sme zastihli už doma v Martine.
Ako hodnotíte semifinálovú sériu play off medzi Zvolenom a Košicami?
Dopadlo to pre nás katastrofálne. Vyradila nás hokejová mladosť. Nikdy by som nebol tipoval, že sa táto séria môže skončiť našou prehrou na zápasy 4:1. Rozhodla však väčšia bojovnosť súpera. Ukázalo sa, že nestačí len skúsenosť a chladný hokejový prejav, ale rozhoduje aj hokejové srdce a to asi viac búchalo pod košickými dresmi. Podobne takto vyzneli aj naše zápasy práve s Martinom, ktorý vždy proti nám podal mimoriadne oduševnený výkon. Pre mňa osobne táto hokejová sezóna nepriniesla nič výnimočného, rozhodne som sám so sebou nebol celkom spokojný. Určite aj pod dojmom nášho vyradenia v semifinále, som zostal viac sklamaný. Len malou satisfakciou je to, že som sa so štyrmi gólmi stal najlepším strelcom mužstva v play off. To by som bol ozaj radšej vymenil za náš postup.
V piatom stretnutí na domácom ľade ste mali šancu predĺžiť sériu. Bolo to predovšetkým vašou zásluhou, keď ste sa gólom a asistenciou pričinili o vyrovnanie a následne o predĺženie. Pri sledovaní televízneho prenosu, sme si všimli, že asi minútu predtým, ako ste dali gól ste diskutovali s trénerom Bokrošom a ukazovali mu smerom k bránke Šimonoviča…
Naznačoval som mu, ako by sme mohli prekonať košickú obranu, no a som rád, že nám aspoň to vyšlo, lebo nakoniec sa tento zápas aj tak skončil predsa len šťastnejšie pre Košice. Rozhodla o tom zdanlivo iba taká maličkosť – neúmyselne vyhodený puk za mantinel a potom naše oslabenie. Asi by sa malo pravidlo, že sa každé vyhodenie puku za mantinel považuje za úmyselné, predsa len prehodnotiť.
Hokejová sezóna sa pre vás už skončila, čo budete robiť teraz?
Momentálne som doma v Martine. Oddychujem s rodinou, ktorej som počas sezóny dosť chýbal. Po ťažkej sezóne, ktorá mi zobrala dosť fyzických, ale aj psychických síl, trochu oddychujem. Neskôr sa pôjdem preliečiť do Piešťan, prípadne aj do blízkych Turčianskych Teplíc.
Aká bude vaša hokejová budúcnosť?
Vo Zvolene sa mi končí zmluva, ak by mi to vyšlo, rád by som si zahral niekde v zahraničí, ale nič nemám isté, takže konkrétnejšie na túto otázku ešte neviem odpovedať.(jk)