LECHANIZMY
* Túžiš po aute? Staň sa postranným rozhodcom.
* Občas mi na nervy lezú horolezci.
* Samochvála smrdí. Neviem, čo ten tchor na sebe vidí.
* Alkohol je metál ľudstva.
* Prešiel som mu cez rozum. Autom.
* Viete, že medzi čiernymi poslucháčmi rozhlasu nájdeme aj veľa belochov?
Je to láska
(Matica slovenská 1970)
P.S.
Ivan Kučma v Smene 1971: Toto komorné dielko možno priradiť k modernému prúdu intelektuálneho humoru. Lechanove miniatúry dávajú tušiť ďalšiu nádej mladej slovenskej literatúry.
SALVE LUCULLUS!
Španielsky vtáčik
Keď nemáme všetkých doma, vylezieme na strom aj s kuchynským riadom. Na vtáčika - propagačného letáčika potom hodíme za hrsť ryže, uhorku, výklepok a špáradlo. Podávame ho v klietke.
Chobotnice vo vlastnej šťave
Najprv sa pokúsime dostať z jej objatia. Často sa stáva, že s chobotnicou jeme súčasne. Kto je rýchlejší, zje viac.
Vyprážaná muchotrávka
Muchotrávku nájdeme, očistíme, obalíme v múke, vajci a strúhanke, vypražíme, zjeme a zomrieme.
Smiem prosiť?
(Východoslovenské
vydavateľstvo 1978, 1984)
P.S.
Jaroslav Rezník v Slovenských pohľadoch 1979: Michal Lechan je „tanečníkom„, ktorý nám pri tanci poriadne stúpa na otlaky. Jeho knižka pôsobí v kontexte súčasnej slovenskej literárnej produkcie naozaj sviežo a podnetne.
Vysoko Zornička
Voda je ľad a spánok zlato
a ráno je chodec, čo sa zmiatol.
A tak sa zrazu cítim ničí,
akoby sa cit transformoval v čevapčiči.
Čo bolo, bolo.
Ajáj, láska láskavá,
ťuháj, láska mľaskavá.
Žena, ulica, dlaň, kosť
(Vydavateľstvo Osveta 1982)
P.S.
Rudolf Machovič v Slovenskom rozhlase 1982: Akýkoľvek sentiment, „krasoduchota„, je mu cudzie. Formálne i myšlienkovo. A v tom je u nás osamelým chodcom, prvolezcom.
ŽIAKOVINY
* Kto má dobré šľachy, je šľachetný.
* Osa, to je taká včela, čo to už nevydržala a zdivela.
* Moja teta je umelkyňa, lebo má zlaté zuby.
* Keď je v Martine jasno, vidieť odtiaľ končatiny Vysokých Tatier.
* Niektorí ľudia sú nemotorní, lebo nemajú motor.
* Naša mama je seriózna, pretože pozerá seriály.
* Lakeť je koleno ruky a chodislo dlaň nohy.
Učebnica na prestávku
(Vydavateľstvo Osveta 1988)
P.S.
Štefan Haviar v Slovensku 1989: Pozorne odpozorovaný svet školských lavíc popreplietaný neopakovateľnými žiackymi výrokmi, ktoré Lechan dlhé roky usilovne zbieral, tvorí z tejto knihy výpoveď najúprimnejšieho, a práve preto aj závideniahodného sveta.
POETICKÉ PREHÁNKY
Jazyková poradňa
Panny by mali chodiť
s lingvistami.
Tí chytajú
iba za slovo.
Inovovaný fragment
U nás taká obyčaj,
obličaj si požičaj.
Od výplaty k výplate
Ó, mať takú sliepku,
ktorá by mi zniesla
modré z neba!Pôle-môle-chan
(Slovenský spisovateľ 1991)
P.S.
Peter Glocko na záložke knihy: Pestrofarebnosť Lechanovho slovníka poteší gurmána, ktorý ocení verše s lyrickým, no hlbokým ľudským poznaním, ale aj milovníka prostorekého sviežeho humorného slova.
BÉ!
Ovečky, ovečky,
spásli ste nám oblohu.
Čo teraz, čo potom?
My o vlku
a vlk v baranej koži
Baran, baran, buc!
Milan Lechan a iné básne
(Vydavateľstvo Osveta 1994)
P. S.
Jozef Špaček v Knižnej revue 1994: Vnášať humor do takej oblasti, akou je slovenská poézia, nie je javom obvyklým, ale ani vyslovene zriedkavým. Sústavne sa o to snažia viacerí autori, no Milan Lechan zaujíma medzi nimi osobité postavenie. Ak skonštatujeme, že je viac humoristom ako básnikom, nemienime tým znižovať význam jeho tvorivého úsilia. Ba niekedy je umelec - humorista podstatne cennejší ako básnik...
ĽUDOVÁ Z LECHANSKA
Boleráz, boledva, boleráz,
pobozkaj ma, dievča, zo päť ráz.
Pobozkaj ma s citom
a buď aj psychicky pritom.
Pod tým naším okienečkom
kvitnú púpavy
a mňa trápi smäd a hlad
a známi.
A čo vy?
Sťažujete si, že vás nemá nikto rád?
A čo vy sami?Láskovanie s (h)láskou
(Knižné centrum 1998)
P.S.
Ondrej Čiliak v Práci 1998: Pozrieť sa na život, lásku a manželstvo z úsmevného konca nie je jednoduché a napísať báseň, ktorá nesie v sebe aj myšlienku, aj vtip - to je skutočná fuška. Medzi tých málo autorov, ktorí úspešne zvládli jedno i druhé, patrí básnik a humorista Milan Lechan.
Lode
Aj keď slovënsko je suchomorskí štát, loďe pozname námorne, slatkovodné a papjerové. Keť sa loť potopý, staňe sa znej ponórka.
Návšteva starého otca
Starí otec ma ňepustyl donútra.
Škola
Učitelja sú naši druhý rodičia. Je medzi ňima ten rozďjel, že sanás pítajú na šecko a nakonjec sa ukáže, že uš to veďeľi lebšie ako mi. Neskam som ako jedyní vedel odpovedať našej trjednej. Pytala sa, chto ňemá domácu ulohú.
Žiacka knižka Milana Lechana
(Knižné centrum 2001)
P.S.
Ján Lenčo v Slovenských národných novinách 2002: Žiacka knižka vzhľadom aj vonkajšou štruktúrou evokuje svetoznámy atribút nášho školského systému, zachováva všetky jeho formálne znaky, ale na špičkovej úrovni ho paroduje. A to znamená, že ho naplňuje typickým lechanovským obsahom.
POPEVOK
Prepil som ja, kurník-šopa,
prepil rozum
za tri vkladné knižky,
pálenka mi však zlepšila zrak,
bo ja vidím už aj
biele myšky.
Hop, cup, tralala.Vírusy smiechu
(Knižné centrum 2002)
P.S.
Elena Ťapajová v Slovenke 2003: V zamračenom svete sa treba asi nakaziť najprv zmyslom pre humor, aby človek vydržal. Keďže smiech je jediný liek, ktorý si môže predpísať každý sám, možno o tejto knižke, v ktorej autor ponúka neúrekom vtipov a humoristických textov, hovoriť ako o akejsi príručnej lekárničke.
Pripravil: Konštantín Horecký
