Pozemky, ktoré darovala Kremnica učiteľskému ústavu, sú cenným „tovarom„
V záhrade Pedagogickej a sociálnej akadémie v Turčianskych Tepliciach bolo možné v minulých rokoch vidieť učiteľov školy pracovať a zveľaďovať ju. Nadobudli k nej určitý vzťah, a to bývalí i súčasní pedagógovia. Nám o tom napísala bývalá riaditeľka tejto školy z rokov 1960 až 1980 Margita Nižňanská, ktorú budúcnosť tejto záhrady trápi rovnako, ako mnoho ďalších pedagógov.
Dar, ktorý sa po čase predáva
„Súkromný podnikateľ odkupuje od pedagogickej a sociálnej akadémie časť školskej záhrady, ktorá susedí s jeho stavebným pozemkom, kde stojí novopostavená vila. Vraj tak robí na základe zákona o neidentifikovateľných vlastníkoch pôdy. Nech už uvedený obchod sprevádzajú akékoľvek informácie a dezinformácie, skutočnosť je nasledovná: Súčasná stredná škola ako historický pokračovateľ učiteľského ústavu je vlastníkom pozemku a záhrady, a to od roku 1908, keď mesto Kremnica zo svojich pozemkov v Turčianskych Tepliciach vyčlenila 8 katastrálnych jutár pozemkov na výstavbu učiteľského ústavu v Turčianskych Tepliciach. Darovacia zmluva je uvedená v hájskej pozemkovej knihe I/195 pod číslom 1012 – a/2. V zmluve sa napríklad požaduje, že tento pozemok sa ani vcelku ani čiastočne na iný cieľ nebude využívať. Ak by mal tento majetok prísť do privátnych rúk, prvé sú kúpele a štát sa zdrží takých nariadení, ktoré by existenciu prameňov ohrozovali – na pozemku sa nebudú kopať artézske studne a ani to nikomu nepovolia,„ uvádza vo svojom príspevku Margita Nižňanská.
Originál zmluvy je v okresnom archíve Žiar nad Hronom so sídlom v Kremnici ako aj v škole medzi historickými dokumentmi pamätnej izby.
V záhrade pracovali aj vedci
„Školská záhrada bola už pri nástupe prvých študentov v školskom roku 1910/1911 plne využitá a za ich pomoci je aj obhospodarovaná. Postavili plot, vysadili listnaté a ihličnaté stromy okolo celého pozemku. Okolo vstupnej cesty do školy bola vysadená aleja pagaštanov. Prvý riaditeľ školy A. Párvy dal dobudovať futbalové ihrisko (rok 1911 je aj začiatkom futbalu v Turčianskych Tepliciach), českí riaditelia zriadili tenisové ihrisko, v záhrade boli vysadené ovocné stromy a ríbezľové kríky, skleník, včelín a ovocná škôlka. Z tejto škôlky je po teplických záhradách vysadených množstvo jabloní. V záhrade sa pestovala pre potreby školskej kuchyne. V škole pôsobili vynikajúci profesori – prírodovedci, ktorí svoje začiatočné odborné vedecké práce začínali v krásnom prostredí školy. Boli to botanici J. Margitai, F. Moloch a univerzitní profesori F. Miller a O. Ferianc. Záslužnú prácu vykonal na školskom pozemku aj K. Žucha. Do tohto areálu bola zo severnej strany postavená budova dnešnej základnej školy, školskej družiny a materskej školy, ale aj školské zariadenia pre potreby pedagogickej praxe. Zo záhrady vtedajšej pedagogickej školy vyčlenili časť pre potreby výučby prác na školskom pozemku pre základnú školu,„ napísala ďalej Margita Nižňanská.
Čo rešpektovali Maďari,
Slovákov nezaujíma
Nový domov mládeže pre študentov už architekti v záhrade školy nedovolili postaviť, lebo areál by bol preplnenými budovami a bolo treba zachovať aj bezpečenosť kúpeľnej zóny. Preto stojí nový areál domova mládeže v Horných Rakovciach.
„Myslím si, že verejnosti by bolo treba vysvetliť, či nedošlo k predaju nehnuteľnosti a či nebol porušený zákon. Všetky politické éry rešpektovali celistvosť tohto školského areálu. Prečo v súčasnosti, keď školstvo nemá peniaze, sa zbavuje zdroja, z ktorého by sa dalo vyťažiť?„ pýta sa Margita Nižňanská.
Zákon predaj umožnil
My sme, samozrejme, navštívili nielen katastrálny úrad, ale aj riaditeľa Pedagogickej a sociálnej akadémie v Turčianskych Tepliciach Jána Dvorského, aby sme zistili, ako k predaju školskej záhrady došlo. Na Správe katastra nehnuteľností v Turčianskych Tepliciach sme sa dozvedeli, že spomínané pozemky majú známych vlastníkov. Ich pôvodným vlastníkom bolo skutočne mesto Kremnica.
Riaditeľ Pedagogickej a sociálnej akadémie v Turčianskych Tepliciach Ján Dvorský nám povedal, že niektoré pozemky previedli na základe zmluvy o prevode majetku na školu. Išlo previesť všetko okrem záhrad. Tie podľa Jána Dvorského patria na základe zákona 229/1991 Z. z. o úprave vlastníckych vzťahov do správy Slovenského pozemkového fondu. Pedagogická a sociálna akadémia žiadala Ministerstvo školstva SR „osvedčenie„ celého majetku školy, aby ho mala na liste vlastníctva. Ján Dvorský navštívil aj kompetentných pracovníkov vyššieho územného celku, ale nič sa nezmenilo, záhrada sa na list vlastníctva školy nedostala. Slovenský pozemkový fond predal časť záhrady vlastníkovi susedného pozemku, ktorým je bývalý poslanec NR SR Jaroslav Fidrik. Riaditeľ školy to nijako nemohol ovplyvniť. Ján Dvorský nám povedal, že teraz dúfa v to, že Slovenský pozemkový fond nepredá tie pozemky, na ktorých majú prístupovú cestu k telocvični. Ak by ich predali, študenti by sa nemohli dostať ani do telocvične.
Samozrejme, takýmto spôsobom môžu v súlade so zákonom prísť o školské záhrady aj iné školy. Zákon 229/1991 Z. z. mal zabrániť, aby sa nerozpredala neidentifikovateľná pôda, ale nezabránil tomu, aby sa rozpredávala identifikovateľná pôda. Pravdou zostáva, že uhorské zákony chránili záhradu školy, aby sa nedostali do súkromných rúk a súčasné zákony to umožňujú.(mn,br)