Uprostred marca sa v Martine konal už piaty ročník prehliadky tvorby lokálnych televíznych staníc Slovenska, ktorý organizoval v metropole Turca usídlený Spolok lokálnych televíznych staníc Slovenska (LOToS). Organizátori pripravovali prvé malé jubileum prehliadky s očakávaním i obavami. Očakávanie pramenilo predovšetkým z pocitu, že každoročná pracovná stretávka lokálnych televíznych tvorcov opäť donesie nové impulzy pre zlepšenie práce za i pred kamerou a že sa stane miestom ďaľšieho šľachtenia tvorby, ktorú si ľudia v televíznych štúdiách slovenských miest i mestečiek bez výnimky zamilovali. Ak by ju totiž nemali radi, ak by necítili zodpovednosť za divákov a riešenie ich problémov, tak by mnohokrát v podmienkach (priestorových, technických, personálnych, mzdových), aké poskytuje súčasná vzorka „lotosáckych„ televízií, ani nerobili.
A tu sa dostávame k obavám organizátorov. Každý ročník prehliadky totiž donesie aj stále sa opakujúcu realitu, ktorú diváci regionálnych televíznych programov mnohokrát ani nepostrehnú. Je ňou istá nestabilita - finančná a personálna - slovenských lokálnych televíznych staníc. Niektoré zanikajú, alebo sa v ich zázemí menia vlastnícke či mecenášske pomery, iné vstanú z popola, ďalšie vznikajú, či obmieňajú odborný personál a podobne. Príčina sa dá vyjadriť jedným slovom - peniaze. Peniaze na výplatnej páske alebo peniaze na fungovanie štúdia.
Tento dôvod bol aj jedným z hlavných, prečo tohtoročnú prehliadku lokálnej televíznej tvorby oboslalo svojimi súťažnými príspevkami a „poctilo„ redšou účasťou menej TV staníc, ako tomu bolo, napríklad, v minulom roku. Napriek tomu v martinskom Divadle SNP, ktoré bolo dejiskom festivalu, neprevládal pesimizmus. Slovensko je tak rozporuplnou krajinou s tak nekonečne trpezlivými a skromnými ľuďmi, že taký fenomén, akým televízia na lokálnej úrovni je, nemôže len tak jednoducho zakapať. Patrí na miestny mediálny trh a vari sa aj dočkáme času, Turiec nevynímajúc, keď nebude (z hľadiska technického vybavenia, morálneho a profesionálneho ocenenia jej tvorcov) na jeho okraji. Ukazuje sa totiž, že práve vstupom Slovenska do Európskej únie a utlmením pôvodnej tvorby Slovenskej televízie, bude musieť práve lokálna televízna tvorba zobrať na seba zodpovednosť za kultúrnu identitu našej krajiny. V krutých podmienkach, v ktorých mnohokrát štúdiá pracujú, to bude úloha, ktorú už konečne bude treba aj zaplatiť. A možno pôjde aj o novú parketu pre Slovenskú televíziu, ktorá sa v nedávnej minulosti a aj teraz stavia k ponuke lokálnych televízíi odvysielať (ale aj zaplatiť) ich príspevky veľmi vlažne, až odmietavo. Teraz, keď sama bude zápasiť o diváka s oveľa menším balíkom peňazí, než akým disponovala doposiaľ, možno otvorí dvere spolupráci a vypomôže si ponukou „zdola„.
Nie je to totiž ponuka, ktorú by bolo treba z pozície „veľkej„ Bratislavy bagateligovať. Lokálne štúdia majú bohatý archív dokumentov a výbornej investigatívnej publicistiky, ktorú treba len oprášiť. Potvrdzujú to každoročne aj súťažné príspevky prezentované na martinskom Workshope v každom z jeho súťažných ročníkov. Ako potvrdila odborná porota aj po skončení nedávneho, v každej z kategórii sa do užšieho výberu na hlavné ceny dostal nie jasný víťaz, ale skupinka favoritov a až po ďalšej selekcii z tvorivej debaty vzišli nominácie na prvé tri miesta, čo je situácia, ktorá vo všeobecnosti označuje visačkou dobrej práce tvorbu lokálnych televízií. Nás, Turčanov, môže tešiť, že v takomto náročnom prostredí a v konkurencii kolegov sa nestratili ľudia z martinskej Televízie Turiec. Každý rok sa im podarí oboslať jednotlivé kategórie kvalitnými materiálmi, časť z nich zakaždým získa body pre umiestnenie na špici súťažnej projekcie. Ani tento rok nebol výnimkou. Ako sme už v NŽT písali, tentoraz išli do Martina tri ceny – za II. miesto v kategórii spravodajstva za príspevok Výbuch plynu, ktorý získal aj cenu diváka. Pre vysielanie ho pripravila dvojica Zuzana Ferenčíková – Ján Ličko a ten istý tandem získal aj II. miesto v publicistike, a to za príspevok – Premnožené medvede. A nielen to – Martin je aj priestorom pre prácu kolektívu ľudí, ktorí dokážu okolo problematiky slovenských lokálnych televízií sústrediť množstvo odborníkov, tvorcov z praxe známych televíznych štúdií či vysokoškolských pracovísk a ktorí veria, že každý centimeter v posune kvality práce lokálnych štúdií je dôležitý, a práve preto naň orientujú veľmi precízne zostavený program prehliadky a umožnia aj diskusiu o nej. Mám na mysli profesionálnych pracovníkov LOToS-u. Viera Legerská
