S príchodom jari sa kedysi spájali mnohé folklórne zvyky a tradície. Tradíciou, ktorá sa v niektorých rázovitých oblastiach zachovala dodnes, je otváranie studničiek. Jará mlaď vybehne na lúky a do lesov, kde čistia pramene, ktoré sú po zime zanesené lístím a ihličím. Ak sa to nerobí spôsobom folklórnym a ak to nie sú práve sprivatizované minerálne pramene, venujú sa tejto záslužnej činnosti početní ekologickí aktivisti. V ich prípade sa, pravda, ten magický aspekt zmenil na hľadisko celkom pragmatické a pri niektorých studničkách musia smutne skonštatovať, že kontaminácia vody je dnes mimoriadne pokročilá a vedeli by si predstaviť aj iné využitie protichemických jednotiek ako práve v Iraku. Aj martinské námestie prekonáva podobné jarné zmeny, keď si vyrovnávame účty so zimou a pripravujeme mesto pre príchod jari.
Po tom, čo zišiel sneh, si mnohí všimli, že prvá zimná premiéra dlažby nedopadla najlepšie. Niektoré dlaždičky sa nám rozchádzajú a volajú po prvých opravách napriek tomu, že sme ju ešte príliš veľa neschodili.
Koncom februára sa z námestia vytratil aj stromček, poetický symbol Vianoc: napokon popolcová streda padla až na marec. Spolu so stromčekom sa vytratili aj vianočné trhy, ako by sme mohli pracovne nazvať šesť drevených búdok, ktoré vhodným spôsobom krášlili moderné námestie celé tri mesiace, pričom fungovali asi dve až tri z nich (je možné, že boli dni, keď boli otvorené všetky, nesporne).
V týchto dňoch už možno zmizne aj klzisko, za ktorým bude smutno stovkám a stovkám martinských detí, ktoré tam deň čo deň, večer čo večer aktívne trávili voľný čas, čo umožňuje skonštatovať: dobrý nápad to bol! Pomaly sa nám topí aj zaujímavá dominanta martinského námestia, ktorou sa tento rok stala kopa snehu, voľne pohodená medzi Milléniom a autobusovou zastávkou. Na jej význam (tú kopu máme na mysli) sa možno pýtali viacerí, odpoveď je jednoduchá: nie všetko musí mať význam a koniec-koncov: kopa sa už topí, tak čo?
V lúčoch slnka, ktoré už onedlho začnú voňať jarou, sa opäť rozžiari Millénium v plnej kráse. Niektorí už postrehli, že nám ho odchádzajúca zima trochu zašpinila: ono už ani ten sneh nie je taký biely, ako býval. Špinavé sklo volá po upratovacej čate a zostáva dúfať, že nejaká skupina (nemusí byť folklórna) sa po vyčistení studničiek vrhne aj na túto dominantu námestia. Problém môže nastať v tom, že potrebná skupina to asi nebude ponímať ako voľnočasovú aktivitu a vyvstanú prvé otázky okolo finančnej rentabilnosti tejto stavby...
No a keď definitívne povolia mrazy môžeme sa tešiť na vodné atrakcie v podobe štyroch vodotryskov na konci námestia. Ak všetko dobre dopadne, možno tento rok aj autobusová zastávka vodou potečie, a tak Martinčania konečne pochopia, že ide o vodopád! A keď naozaj všetko dobre dopadne, bude voda padať aj dvakrát do týždňa!(mah)
