Podľa okresnej prokurátorky Etely Šebestovej Okresná prokuratúra v Martine zvažuje použiť mimoriadny opravný prostriedok - podnet k podaniu sťažnosti pre porušenie zákona rozhodnutím súdu v súvislosti s oslobodzovacím rozsudkom Okresného súdu v Martine. Ten v decembri 2002 spod obžaloby pre trestný čin ublíženia na zdraví, výtržníctva a trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi oslobodil 27-ročného podnikateľa I. T. z Martina.
K incidentu, kvôli ktorému bol obžalovaný z trestného činu ublíženia na zdraví a výtržníctva, došlo 20. novembra 2000 o 16.30 h na Dolnej Kružnej vo Vrútkach pri potravinách na Dlhej ulici. I. T. išiel po ceste na bicykli a narazil do vtedy 45-ročného M. N. Ten sa ho opýtal, či nevie dávať pozor. I. T. zostúpil z bicykla a povedal M. N., či má na neho pustiť psa. Zvieraťu, ktorého držal na vôdzke, dal pokyn, aby ho chytil. Nato M. N. chytil psa, zdvihol ho a dal ho nabok, aby ho neuhryzol. Útočník ho potom udrel päsťou do tváre a odišiel. Obeť išla za ním, pričom sa hádali. I. T. asi došli nervy a vytiahol pištoľ s kalibrom 7,65 mm, ktorú držal nelegálne. Na M. N. vystrelil najmenej päťkrát. Zasiahol ho do obidvoch stehien a hrudníka. Okrem zranení týchto častí tela utrpel pomliaždenie v oblasti ľavého oka vplyvom úderov.
Koncom augusta sa mal I. T. vyhrážať v obci Lipovec vtedy 34-ročnému J. P., že ho zabije. Ten sa jeho vyhrážok vážne obával, už aj preto, lebo I. T. vlastnil psa rasy pitbul, s ktorým bežne chodil vonku po uliciach bez náhubku.
Dnes už oslobodený I. T. popieral spáchanie obidvoch činov. Priznal sa len k tomu, že z pištole vystrelil niekoľkokrát, ale zo spáchania trestného činu sa necítil byť vinný. I. T. k prvému prípadu na hlavnom pojednávaní okrem iného povedal, že 20. novembra 2000 išiel na bicykli so psom na prechádzku. Na Dolných Vrútkach pri obchode s potravinami stáli dvaja muži. V ich blízkosti stálo auto. On chcel prejsť cez medzeru medzi mužmi a autom. Keď prichádzal, požiadal ich, aby sa uhli. Keď sa dostal na ich úroveň, M. N. ho vraj zhodil z bicykla. I. T. povedal, že naňho kričal, že ho zabije a kopal do jeho psa, hoci ho ten neohrozoval. Ďalej povedal, že M. N. psa chytil za obojok, zdvihol ho a škrtil a štyrikrát udrel do hlavy. Potom mu psa vytrhol a utekal pred nimi do uličky. Pred obidvoma mužmi v uličke ustupoval, zatiaľ čo oni, podľa jeho výpovede, doňho hádzali skaly. Zakričal na nich, aby prestali, že má zbraň. Oni mu odpovedali, že aj oni majú zbrane. Urobili podľa neho taký pohyb, akoby siahli po zbrani, rukou za chrbát, pod kabát alebo bundu. I. T. povedal, že bol presvedčený, že majú zbraň. V tom strese si ani neuvedomil, že vystrelil viackrát z pištole.
M. N. mal na celú vec iný názor. Tvrdil, že I. T. do neho narazil bicyklom. Predtým ich podľa jeho výpovede vôbec nežiadal, aby sa mu ustúpili. Potom nahuckal naňho psa. On zviera chytil za obojok a keď ho púšťal na zem, tak ho I. T. udrel päsťou do oka. Potom I. T. ušiel do uličky a hovoril, že má pištoľ. Načo mu M. N. povedal, že pištoľ môže mať hocikto. Hoci za ním do uličky vošli, ale, podľa neho, kamene po ňom nehádzali. Tvrdil, že žiadnu pištoľ nevlastní a neznázorňoval žiadny pohyb, že vyťahuje pištoľ. Potvrdil, že v ten deň vypil iba dve pivá. Jeho kamarát, ktorý bol účastníkom incidentu, jeho výpoveď potvrdil. Ale rozchádzali sa v tom, že M. N. do psa kopol. Ale I. T. v žiadnom prípade neudrel. Obidvaja kamaráti mali vypité.
Našli sa ale dvaja svedkovia, ktorí vraj počuli: „Dovolíte, prosím?!„ Potvrdili verziu I. T.
Okresný súd v Martine 29. marca 2001 odsúdil I. T. na podmienečný trest na dva roky so skúšobnou dobou päť rokov. Obžalovaný sa proti rozsudku odvolal, pretože sa mu zdal nespravodlivý. Odvolala sa aj prokuratúra, pretože žiadala nepodmienečný trest. Krajský súd v Žiline 5. novembra 2002 zrušil podmienku s odôvodnením, že z dôkaznej situácie je možné vyvodiť záver, že obžalovaný sa opodstatnene pri útoku zo strany poškodeného a ďalšej osoby mohol domnievať, že je bezprostredne ohrozený jeho život. Spôsob, ktorý potom zvolil na svoju obranu, podľa názoru krajského súdu, teda možno považovať za opodstatnený a primeraný. V decembri 2002 Okresný súd v Martine I. T. oslobodil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 8. februára. Aj v druhom prípade bol oslobodený, pretože z dôkazov nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver.
Súd, zdá sa, skončil v tomto prípade svoju prácu. Ostáva už len otázka. Je skutočne zbraň primeranou obranou voči dvom ľuďom, ktorí mali vypité, aj v prípade, že by hádzali po strelcovi skaly? Povaha obrany musí byť predsa primeraná povahe útoku... (bb)