Braňo Gregor
Tlak na naše peňaženky po zvýšení cien plynu a elektriny pociťujú aj stredné vrstvy slovenského obyvateľstva. Musia sa učiť oveľa viac šetriť, ako boli zvyknuté v minulosti. Chudobnejšie vrstvy, ktorých príjem sa pohybuje okolo životného minima, už nemajú z čoho ušetriť, ide im skôr o prežitie. Od vstupu do Európskej únie očakávame nielen postupné priblíženie cien jednotlivých druhov tovarov, ale postupne aj zvyšovanie platov. Šetrenie by malo byť trendom celej spoločnosti, aj keď vynúteným zdražením energií. V Európskej únii nie je zvykom neplatiť si svoje záväzky. Žiaľ, my sme si akosi na túto skutočnosť zvykli, a to aj na úrovni verejnej správy.
Od viacerých turčianskych starostov viem, že obce nedostávajú od štátu včas peniaze na školstvo a spôsobuje im to problémy so zabezpečením paliva pre školy vo vykurovacom období. Peniaze na kúrenie potrebujú teraz, kým je chladné počasie, keď bude leto, v školách sa kúriť nemusí. Obciam pribudli kompetencie a všeobecne sa sťažujú na to, že nedostali na ich vykonávanie aj dostatočné množstvo financií. Združenie miest a obcí Slovenska už dlhší čas požaduje zmenu daňového systému. Vyžaduje si ho samotná reforma verejnej správy. Znamená to, že z daní, ktoré platia občania Slovenska, by malo približne sedemdesiat percent putovať do pokladníc miest a obcí a zvyšok do štátnej „kasy„. Samozrejme, je potrebné aj vytvárať tlak, aby sa mestá a obce združovali v určitých činnostiach za účelom zníženia výdavkov na verejnú správu. Zatiaľ občania nemajú pocit, že by úradníkov ubúdalo, neutrasená situácia v reforme verejnej správy skôr spôsobuje dojem, že úradov máme viac.
Mnoho Slovákov sa díva do budúcnosti skepticky, pretože nevidí výsledky toho, čo im sľubovali politici. Nesplnené sľuby nie sú dobrou motiváciou pre občanov. Keď od nich chce, aby siahali hlbšie do vrecka, ľahšie by sa im to znášalo, keby videli, že na sebe šetrí vláda aj parlament. Ktorý občan by sa tešil z toho, že musí zo svojej peňaženky platiť aj za staré dlhy zdravotníctva. Ľudia s nižším a priemerným príjmom sa nebudú tešiť ani z toho, že si budú musieť šetriť na dôchodok. Oveľa ťažšie sa im to počúva, keď vidia, že politik, ktorý ich o plánovaných riešeniach sociálnych reforiem informuje, im to hovorí s úsmevom na tvári, ako keby nešlo o zásadné zásahy do rodinných rozpočtov. Samozrejme, ľahko sa o šetrení hovorí tomu, kto má príjem dostatočne vysoký a nemusí premýšľať o tom, či si môže dovoliť svojim deťom kúpiť napríklad jogurty alebo ovocie. Nie som proti šetreniu a prispôsobovaniu sa cenám tovarov, ktoré sú v Európskej únii, ale aj autori reforiem by sa mali vžiť do úlohy občana s priemerným a podpriemerným príjmom a popremýšľať o tom, či štát šetrí alebo míňa peniaze na správnom mieste. Na jednej strane máme stovky miliónov korún na pôsobenie slovenského vojnového kontingentu v oblasti Perzského zálivu a na druhej strane obce nedostanú včas peniaze na to, aby zakúrili deťom v školách.