Voľnosť
Keď ráno vstaneš do okna sa dívaš, hľadáš
svojho života prameň.
Po chvíľke však zavrieš oči,
predstavíš si kŕdeľ.
Kŕdeľ divých kačíc,
ktoré voľne lietajú bez zábran.
No kdesi vo vnútri duše uzrieš seba.
Každý z nás je voľný, každý z nás má slobodu,
no i povinnosti.
Otvoríš oči.
Zistíš svojho sveta cieľ.
Aký je ten sveta cieľ?
Prvá láska
Prvý výkon, prvá radosť z práce,
to nie je hra! To je báseň!
Ako prvá čiarka básne,
to je slovo láska, povedané len..., tak krásne.
Prvé kroky, rovnať hlasu,
hlasu voňavého klasu.
Ak niečo dokážeme je nádherne sa toho
zúčastniť, ale ak niečo zbabreme je krásne
sa prihlásiť.
Dôvera vo vzťahu vždy umiera,
tak skúsme aspoň raz v básni, byť tak milí a krásni,
povedať a prečítať: ,,Nie!
Každý z nás vie mať rád!„
Uľaví sa ti, pochopíš slovo láska,
lebo tento pojem cítiš, ako keď v ohni mokré drievko praská.
Budeš vnímať všetko tak ľahko,
ako keď fúkneš a vo vetre
sa začne vznášať ľahučké pierko.
Ten pocit ti srdce hladká
a už chápeš,
čo znamená prvá láska.
Pravidlá lásky
Maj úsmev, ktorý radosť rozdáva,
maj lásku, ktorá ľuďom pomáha.
Maj dobrotu, ktorú v sebe nosievaš
a dám ti bozk, s ktorým vždy sladko
v temnej noci zaspávaš.
Vždy, keď vstaneš, daj mi bozk,
lebo len tento krok mi dáva pocit istoty,
s ktorým zakaždým k tebe vykročím.
Tajomstvo tmy
Nastane noc, živého stvorenia niet,
len svetlušky v tráve, romantika ostala nám stále.
Ku ohníku večer sadnem, myslím na ten krásny deň,
ako vznikla naša Zem.
Pozriem sa bližšie, vidím tmu veľkú,
zdvihnem hlavu hore a zbadám Polárku.
Tá hviezda povedať mi niečo chce,
ja jej však nerozumiem a zo žiaľu sa rozplačem.
Keď som rozlúštila tajomstvo hviezd,
tiež som pochopila, aká je tá naša Zem.
Krásna to zem, viac takých niet.
Ak si ju vážiť nebudeš? Na večné časy sa pominieš...