Martin – Asi tridsať aktivistov hnutia Slobody zvierat z Bratislavy i z Martina prišlo v sobotu 15. marca protestovať pred líščiu farmu v časti Martina Mestská Bôrová. Mladí ľudia pôvodne plánovali protestný pochod proti farmovému chovu kožušinových zvierat, ktorý sa začal v Martine pri Národnom cintoríne, ukončiť protestným státím pred farmou. Ale zostali na komunikácii niekoľko desiatok metrov od líščej farmy. V ďalšom postupe im zabránila policajná hliadka. Policajti protestujúcim vysvetlili, že ich ďalšie kroky by už viedli na súkromný pozemok majiteľa farmy.
Hrou na bongá, pomaľovanými tvárami a rozprestretými transparentmi s heslami – Kožuch je bolesť, Nepodpor svojimi peniazmi utrpenie zvierat, Zóna krutosti, Krvavé peniaze - upozorňovali na utrpenie zvierat, ktoré sa musia tiesniť v malých klietkach a pod. Jedna z vedúcich pracovníkov kampane Každý kožuch má dve časti Katarína Baleková NŽT povedala, že v spomínanej farme sú najhoršie podmienky pre chov líšok na Slovensku. „V minulom roku sme dali podnet na regionálnu veterinárnu správu, ktorá mala zabezpečiť zlepšenie podmienok pre zvieratá. Odpoveď ale znela, že podmienky pre líšky na tejto farme sú dostačujúce. Mali sme natočený dokument, ktorý nesvedčí o tom, že by to bolo objektívne tvrdenie.„
K. Baleková ďalej dodala, že Sloboda zvierat argumentuje faktami vychádzajúcim z prieskumov odborníkov. Tí už dosť dlhú dobu tvrdia, že kožušinové farmy sú jedným z najhorších spôsobov chovu kožušinových zvierat voľne žijúcich v prírode. Podľa údajov Štatistického úradu z roku 2001 je na Slovensku šesť kožušinových fariem. Chová sa v nich približne sedemtisíc zvierat. Z tohto počtu sú v Turci dve, pričom druhá z nich je v Príbovciach. Podľa Kataríny Balekovej, hoci bola u nás prijatá legislatíva, ktorá stanovuje minimálne podmienky pre chov kožušinových zvierat, jej dodržiavanie je veľmi chabé. Líšky sa chovajú v zastaralých drevených búdkach s podlahou z drôteného pletiva. Kŕmia sa nahnitým odpadom z kafilérií natretým na pletivo búdky. Mnohé zvieratá nepretržite chorobne pobehujú v malých kruhoch, iné sa krčia v klietke o rozmeroch 90 x 90 cm. V týchto podmienkach sú chovné líšky zatvorené tri až štyri roky. Stres, neprirodzené prostredie, nedodržiavanie chovateľských podmienok, to sa všetko podpisuje pod vysokú úmrtnosť mláďat. U líšok je typickým jav, ktorý odborníci nazývajú infanticitída, t. j. požieranie mláďat matkami okamžite alebo niekoľko dní po narodení. Toto neprirodzené správanie sa pripisuje stresovým podmienka, frustrácii, strachu a nemožnosti naplniť svoje prirodzené potreby.
Podľa K. Balekovej je kožušinový priemysel na Slovenku vo výraznom úpadku. „Je načase zamyslieť sa, či by nebolo nielen morálnejšie, ale aj ekonomickejšie túto agóniu ukončiť,„ dodala K. Baleková.(bb)