Zväčša nám do redakcie čitatelia prinesú, alebo doručia, listy s kritickým obsahom. Takým bol aj list našej čitateľky zo Žabokriek, ktorá sa nestretla s ľudským pochopením.„Pretože patrím k tým ľuďom, ktorí nevlastnia automobil, cestujem zo Žabokriek do Martina autobusom. Nepracujem v meste, ale občas v ňom potrebujem niečo kúpiť, alebo zariadiť v úrade. V utorok 25. februára som vošla v dobrej viere do budovy na autobusovej stanici, že tam za tie roky dali do prevádzky nejaké WC pre cestujúcich. Lenže pracovníčka za okienkom mi povedala, že to je len na železničnej stanici. Na dverách sociálneho zariadenia bol nápis, že kľúče dostanem pri okienku s batožinami. Tam som si pýtala kľúče, ale jedna z troch pracovníčok mi odpovedala, že keď nemám platný cestovný lístok, kľúče mi dať nemôže.
Hľadala som prednostu stanice. Povedala som mu, čo ma trápi, ale dozvedela som sa iba to, že kľúče od WC dajú iba cestujúcemu s platným cestovným lístkom a ak cestujem autobusom, mám sa dožadovať WC u SAD...„(pn,zp)
Dobrí ľudia ešte žijú
Z času načas však dostaneme aj list, ktorý poteší, pretože svedčí o tom, že ešte žijú ľudia, ktorí nemyslia iba na seba. O takých nám napísala Anna Pivková. „Bývam v Martine na Volgogradskej ulici. Od 1. júna minulého roku som prestala chodiť a som na invalidnom vozíku. Bývame v malometrážnom trojizbovom byte a odkázaná som už len na syna. Pred Vianocami ma moje dve dobré susedky (pisateľka uviedla aj ich mená, lenže dosť nečitateľne, takže z obavy, že by sme ich skomolili, ich radšej neuverejňujeme) veľmi milo prekvapili. Doniesli nám spustu rôznych domácich zákuskov. Moje prekvapenie bolo veľké a pochopila som, že medzi nami žijú aj dobrí, citliví a chápaví ľudia...„(pn)