Ak pacient „nevyleží“ chrípku, môže si spôsobiť vážne zdravotné komplikácie
Martin - V stredu 26. februára sa vo veľkej prednáškovej miestnosti Martinskej fakultnej nemocnice konala pracovná schôdza Spolku lekárov v Martine. Organizovalo ju Oddelenie klinickej imunológie a alergológie MFN pod vedením primárky Jany Strakovej, v tomto roku po prvýkrát v spolupráci s Ústavom epidemiológie JLF UK v Martine. Seminár bol posledným vedeckým stretnutím, ktoré viedol predseda Spolku lekárov v Martine Alexander Jurko. Ten v súčasnosti odovzdáva vedenie spolku ďalším funkcionárom. Za jeho prácu vykonanú v prospech Spolku lekárov v Martine mu za všetkých členov poďakoval vedúci Ústavu epidemiológie JLF UK v Martine Štefan Straka. Na stretnutí boli prítomní aj imunológovia a alergológovia z okolitých miest, z Martinského centra imunológie, lekári prvého kontaktu a študenti ošetrovateľstva.
Jedným z ústredných problémov, ktorým sa lekári zaoberali v úvodnom príspevku, bola liečba kritických stavov. Pacient sa veľmi rýchlo môže dostať do závažného, život ohrozujúceho stavu, ktorý sa dnes označuje ako systémová zápalová odpoveď, tzv. SIRS (z anglického originálu Systemic Inflammatory Immune Response). S použitím moderných imunologických metód sa už dnes môže podariť zachrániť aj pacientov, ktorých by ešte pred nedávnom považovali za beznádejne stratených. „Sepsa sprevádzala ľudstvo od nepamäti. V posledných 40-tich rokoch sa na svete niekoľkonásobne zvýšil práve počet prípadov sepsy vzniknutých v zdravotníckych zariadeniach. Sepsa znamená nielen odpoveď organizmu na infekciu baktériami alebo inými mikroorganizmami, tzv. sepsu v staršom ponímaní, ale zistilo sa, že takáto generalizovaná zápalová odpoveď sprevádza aj iné stavy, ako napr. akútny zápal podžalúdkovej žľazy, niektoré nádorové ochorenia, popáleninovú traumu a pod. „ povedala pre NŽT J. Straková. Príkladom komplexnosti liečby pacienta v kritickom stave je práve spolupráca s lekármi Kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny MFN a JLF UK. V súčasnosti sa využívajú markery, ktoré by mohli určiť prognózu sepsy z krvného vyšetrenia. Zdravotníci ale majú na tieto testy v súčasnosti málo financií.
Diskusiu venovanú očkovaniu proti pneumokokovým infekciám otvoril Rastislav Maďar z Ústavu epidemiológie JLF UK v Martine. Sú to ochorenia spôsobené baktériami, ktoré môže spôsobiť závažnú infekčnú komplikáciu, zvyčajne zápal pľúc, ktorý môže skončiť až smrťou pacienta, a to najmä u malých detí a ľudí starších ako 65 rokov. „Medicína ale značne pokročila, a to najmä v prevencii pneumokokových infekcií. Máme k dispozícii veľmi účinnú očkovaciu látku, ktorou možno zaočkovať ľudí v rizikových skupinách aj na Slovensku bezplatne. U nás sa dostupná vakcína proti pneumokokom distribuuje v lekárňach. Táto možnosť sa z dôvodu nedostatku informácií ale málo využíva,„ dodala J. Straková. Na kongrese diskutovali aj o chrípke. Chrípka je vírusové ochorenie, ktoré sa, ak ho poriadne nevyležíme, môže skomplikovať druhou infekciou, ktorá je obyčajne baktériového pôvodu. Takouto infekciou môže byť aj práve vyššie spomínaná pneumokoková nákaza. Rastislav Maďar informoval, že očkovanie proti chrípke a očkovanie proti pneumokokovým infekciám možno vhodne kombinovať. Pacientov možno zaočkovať proti obidvom infekciám podaním obidvoch vakcín do rôznych častí tela pri jednej návšteve u lekára.
Zaujímavou bola prednáška Tibora Bašku z Ústavu epidemiológie JLF UK týkajúca sa ochrany zdravia ľudí, ktorí cestujú do oblastí sveta ohrozených niektorými závažnými chorobami. V prípade, že cestovateľ potrebuje odbornú radu pred cestou do zahraničia, môže sa na Slovensku obrátiť na strediská cudzokrajných chorôb, resp. centrá cestovateľskej medicíny alebo pracoviská epidemiológie.(mm)