Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Národný dom: rok po...

Čo sme videli, počuli a cítili, keď sme sa prechád

Kto by pochyboval, že martinský Národný dom je významnou kultúrnou a historickou pamiatkou? No trvalo dosť dlho, kým o tom Martinčania presvedčili aj bratislavských úradníkov a politikov. Tí v ňom zrejme videli iba budovu divadla, jednu z mnohých na Slovensku, a pomenovanie Národný dom sa im možno zdalo byť akési prehnané a asi aj nemoderné. A tak bolo na martinských činovníkoch, aby toto „hlboké nedorozumenie„ vysvetlili a zároveň poskytli aj istú dejepiseckú lekciu. Aspoň o tom, ako a prečo Národný dom vznikol a čo znamenal v časoch pre národ azda najťažších.

Skryť Vypnúť reklamu

August 1890

Koncom 19. storočia Slovensko zovreté v uhorskom štátnom pancieri prežívalo najhoršiu vlnu maďarizácie vôbec. Keď roku 1875 uhorské úrady zatvorili Maticu slovenskú a zhabali aj jej majetok, martinský ostrovček národnej kultúry, vedy a politiky zostal bez strechy nad hlavou. A v týchto zlých časoch sa martinskí kultúrni dejatelia, podľa príkladu iných slovanských národov, rozhodli postaviť si svoj Národný dom, do ktorého by umiestnili divadlo, múzeum a už dávnejšie založené kasíno, čo nebola žiadna herňa, ale kultúrny a osvetový klub. Budovatelia nového strediska národného života museli byť opatrní a obozretní, aby im vrchnosť nemohla skrížiť plány a dom, ako matičný majetok, zhabať. A tak najprv utvorili Spoločnosť spoluvlastníkov Národného domu, čím sa budúca budova stala vlastne majetkom súkromným, a teda pred zákonom chráneným. Rozpočet bol na tú dobu a najmä na slovenské pomery naozaj honosný - 40 tisíc zlatých (napokon celá stavba aj so zariadením stála takmer 70 tisíc zlatých). Spoločnosť vydala 800 účastín po 50 zlatých, ktoré sa upisovali v desiatich župách celého Slovenska, ale aj u Slovákov žijúcich v Budapešti, Bukurešti, Varšave, v Rusku... Dnes to už znie ako povesť, ale faktom je, že zbierať peniaze na výstavbu Národného domu chodili aj také osobnosti, akými boli Svetozár Hurban Vajanský, Jozef Škultéty, Andrej Halaša a mnohí, mnohí ďalší.

Skryť Vypnúť reklamu

Vypracovaním plánov a rozpočtu poverili martinského občana, známeho architekta a staviteľa Blažeja Bullu, ten ich potom konzultoval s viacerými pražskými architektmi. Základný kameň položili koncom apríla 1888 a dom sa chytilo stavať dvadsať chýrnych murárov z Liptovského Petra za pomoci viacerých turčianskych robotníkov. Robotu skončili v septembri 1989 a na Silvestra toho istého roku sa už v Dome (v tom čase ho nemohli nazvať Národným domom) konalo prvé divadelné predstavenie. Bola to vtedy najkrajšia budova v Martine a honosná aj zo širšieho než iba mestského pohľadu. Otvorili ju so všetkou slávou 13. augusta 1890, keď pár mesiacov predtým sprístupnili reštauráciu a hotel. Otvárali ho veršami Pavla Országha Hviezdoslava o tom, že dom pevne stojí, ba musí tak stáť - „lebo veď slovenské povedomie základom mu...„

Skryť Vypnúť reklamu

Toto všetko bolo treba povedať a pochopiť, aby sa nakoniec dali veci do pohybu. A prečo bola nutná táto osvetová misia a presviedčacia kampaň? Pre záchranu Národného domu, ktorý pred zrakmi svojho národa, 110 rokov po slávnom sprístupnení, chátral a pomaly sa rozpadal...

Február 2002

Presne pred rokom sa po dlhších prípravách začala rekonštrukcia Národného domu. Muselo sa zľaviť z pôvodného projektu prestavby, pretože bolo jasné, že naň sa jednoducho peniaze nezoženú. Aj ten lacnejší variant sa musel rozdeliť vlastne na dve stavby, len aby investície nepredstavovali balík takpovediac „ťažkostraviteľný„. Pretože celú stavbu mal financovať a aj financuje štát, a hoci v teoretickej rovine ide o peniaze nás všetkých, v praxi je len pár ľudí, ktorí o nich rozhodujú a veľmi veľa adries, kam by ich bolo potrebné poslať. V tomto húfe záujemcov sa tentoraz Martinčania nestratili, aj vďaka sústredenejšej aktivite smerom k Bratislave, aj vďaka - povedzme to na rovinu - predvolebnému času, keď srdcia politikov boli oveľa mäkšie a otvorenejšie, pripravené a ochotné vypočuť a pomôcť. Svoje určite urobila aj zbierka, ktorú vypísala martinská radnica a na konte ktorej sa vyzbierali necelé dva milióny. Tie možno neboli ani také dôležité, akou bola prebudená verejná mienka a zvýšený záujem o neutešený stav historickej pamiatky, ktorá medzitým (uplatnením zákona o územnom členení Slovenska) prešla do majetku a správy Žilinského samosprávneho kraja.

A tak sa vo februári 2002 začali prvé práce náročnej rekonštrukcie, vlastne už druhej zásadnej prestavby budovy. Tá prvá sa uskutočnila presne pred 50 rokmi (v rokoch 1951-52), vtedy sa Národný dom zmenil tak, ako sme ho poznali dodnes. Jednoducho, budova, ktorá bola predtým polyfunkčná, sa premenila na divadlo (vtedy Armádne divadlo) a prispôsobila sa jeho potrebám.

Úplne prvými prácami, ktoré tu po polstoročí vykonala banskobystrická firma Ars Novum, bola demontáž technológie, odstraňovanie sedačiek v hľadisku a podchytávanie základov v suteréne. Zatiaľ čo Martinčania a návštevníci ich mesta chodili okolo budovy s rozpadajúcou sa fasádou a zrejme nešetrili poznámkami na jej biedny stav, vnútri sa čulo pracovalo. Až pokiaľ sa nezačala črtať prístavba v západnom trakte budovy, pokiaľ sa nezačala oprava strechy a pokiaľ sa okolo budovy nerozložila pavučina lešení a nezačala sa odstraňovať stará fasáda, ľudia by ani nepovedali, že sa s Národným domom deje niečo mimoriadneho. Jedine veľmi pozorný pozorovateľ by to vedel dať na pravú mieru. Napríklad tým, že by spočítal, koľko sutiny sa zo staveniska vyviezlo. My, keď sme to počítali so stavbyvedúcim Miroslavom Hrčkom, tak sme narátali takmer 420 plných 12-tonových nákladných áut. Teda 5000 ton...

Čudovali sa, že ešte stojí!

Keď sme nedávno navštívili stavenisko, presvedčili sme sa, že súčasná prestavba budovy Národného domu je naozaj dôkladná. V podstate ide tak­povediac až na holé múry, nič inšie tu stavbári a iní remeselníci (denne ich tu pracuje okolo 50) nenechávajú. Teraz sa vlastne robí to, čo bolo treba urobiť už dávno, napríklad spevňujú sa základy a prehlbuje sa suterén. Je to ťažko pochopiteľné, zrejme pred vyše sto rokmi bola taká stavebná metóda, ale budova Národného domu nemá klasické základy. Teda, nemala, bola postavená iba na 40 cm hrubej vrstve kameňov. A tak sa súčasní stavbári pustili do veľmi zložitej operácie - meter po metri podkopávajú múr a vystužujú ho betónom, dávajú domu vlastne nové základy.

Miroslav Hrčka spomenul aj ďalšiu vec. Keď odstránili vnútorné omietky, nachádzali niečo, čo ani netušili a čo ich aj vyviedlo z miery. Boli to rozvody - najmä kúrenárske a vodovodné. Vtedy, pred 50 rokmi, neboli frézy, ktoré by vyfrézovali v múre drážku presne na rozmer potrubia, vtedy sa klasicky sekalo do múru. No vtedajší majstri sa s tým moc „nepárali„, sekali hlava-nehlava, navyše diery ani nezaplátali, iba kantovou tehlou primurovali a omietli, ale vnútri zostala dutina, niekde aj poriadne veľká. Dosť tenké múry Národného domu boli týmto ešte viac zoslabené. A boli ako rešeto. Viacerí sa čudujú, že budova ešte stojí, že sa tu nikdy nič nestalo. Stavbári si teraz žartom hovoria, že Národný dom držali pokope práve len tie rúry a posplietané rozvody...

Vygruntovaný Dom

Keby ste vošli zo slnečného zimného dňa do budovy, ocitli by ste sa ako v tajomnom zámku. Veľké odkryté priestory sú zaliate tmou, ktorú presakujúce svetlo zvonku mení na zvláštne šero. Svieti sa iba tam, kde treba, kde sa pracuje. Chceli sme pre čitateľov i pre pamiatku odfotografovať hlavnú divadelnú sálu, kde namiesto hľadiska je zatiaľ iba kopa zeminy, ale naša technika nestačila. Slabý blesk jednoducho neprerazil tú masu tmy a všadeprítomného prachu. Na to by bolo treba silnú svetelnú aparatúru.

Prešli sme labyrintom budovy, a hoci sme boli v Národnom dome už veľakrát, netušili sme, aký zložitý ten labyrint v skutočnosti je. Azda najzaujímavejšia bola cesta do podzemia. Žlté svetlo elektrických lámp zosilňované kde tu bleskami iskier odskakujúcich od zváraného kovu vysvietilo zložitý i rozložitý suterén budovy do prazvláštnej nálady. Okrem toho, že sme videli, ako dostáva Národný dom pevnejšie základy, odkryla sa pred nami spleť vyslovene čarovných priestorov. Starší si pamätajú, že tu kedysi býval divadelný klub s malou scénou, kde sa stretávali hlavne mladí, po rekonštrukcii by mala „pivnica„ Národného domu dostať podobnú príležitosť. Aj preto je súčasťou rekonštrukcie prehlbovanie týchto priestorov. Podľa slov riaditeľa Divadla SNP Ivana Giača tu by mala v budúcnosti pokračovať sláva Turčianskeho kasína. Klubu, kde by sa schádzali poprední Martinčania, aby diskutovali a riešili vážne otázky. A niekedy i celkom nevážne a neformálne.

Prechádzali sme budovou a nachádzali väčšinou holé odkryté múry. Vygruntované je to skutočne dôkladne! Teraz už len odkrytým a ošetreným múrom dať novú tvár a miestnostiam a sálam nový glanc. To všetko sa urobilo za jediný rok...

Polovica, tretina i pätina

Keď sme sa snažili nájsť polohu, kam sa stavba za ten rok dostala z hľadiska plánov, dostali sme akúsi trojodpoveď: Finančne by mala byť v polovici, to čo sa tu prestavalo, toľko ešte treba investovať. Ale v presnej polovici nie je, pretože tu boli aj materiálovo náročnejšie práce. Stavebne je tak na 40 percentách. To je určite slušný stav a stavebná časť by sa dala tohto roku dokončiť. Počuli sme - niet dôvodu, prečo by sa to nemalo stihnúť, niet žiadnej prekážky napríklad v projektovej príprave či v dodávateľskej sfére. Na stavbu treba ešte 60 miliónov. To by ale mohla byť vážna prekážka... Keď sa rekonštrukcia vezme z hľadiska prevádzky divadla, tak je kdesi na 20 percentách. Na technológiu treba ešte vyše 100 miliónov v dnešných cenách!

Keď tieto čísla porovnávame s miliardami ponorenými do betónovej rozpašmanosti pri Dunaji, ktorú pomenujú Slovenské národné divadlo, tak sú to iba smeti. My ale dobre vieme, ako ťažko sa „vidiečanom„ zháňajú pri Dunaji smeti aj pre takú budovu, ktorá je národnou už vyše 100 rokov.

Igor Gabaj

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  2. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. Keď štúdium (za)baví
  5. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  6. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  7. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  8. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  2. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  3. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Nová služba v Pezinku – bezplatný zber elektroodpadu
  6. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  7. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  8. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 25 336
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 23 202
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 869
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 11 430
  5. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 618
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 528
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 117
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 868
  9. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 770
  10. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 7 638
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Vzdelávať namiesto zaúčať

Spoločnosť VIENA INTERNATIONAL s.r.o. sa pokúsila rozbehnúť odvážny projekt.

Školiace stredisko spoločnosti VIENA INTERNATIONAL s.r.o.

Samo Hlavaj môže skompletizovať šampionátový hetrik

Slovenská reprezentačná dvadsiatka sa na juniorský svetový šampionát bude pripravovať v izolovanom kempe vo Zvolene. Pozvánku dostal i brankár Samuel Hlavaj.

Zverenci Róberta Petrovického odštartujú prípravu na šampionát počas posledného novembrového dňa.

Zber lístia v Martine

Lístie sa vyzbiera ešte na štyroch sídliskách.

Ilustračné foto.

VII. ročník Kolokvia turistických informačných centier Slovenskej republiky

Kvôli opatreniam súvisiacim s pandémiou COVID-19 sa kolokvium konalo formou moderovaných rozhovorov s odborníkmi z praxe, ktoré sprístupnili na internete.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

FOTO: Po obrovských tolstolobikoch prišli na rad skutoční králi priehrady Ružiná

Vo vodnom diele Ružiná prebieha už štvrtý deň záchranný odlov rýb.

Pri inštalácii vianočnej výzdoby v Mlynoch prišiel mladý muž o nohu

Pracovník spadol z výšky približne 20 metrov. Utrpel množstvo zranení.

Demänovská dolina už nevládze, na petíciu nie je neskoro

Nestíha elektrika, už ani zdroje pitnej vody.

Tragická nehoda na R1: Vodiča († 52) vymrštilo z auta

Nehoda sa stala na diaľničnom úseku medzi Zvolenom a Žiarom.

Už ste čítali?