M. Žucha: „Chceme európske skúsenosti pretaviť do slovenskej ligy„
Už štvrtý rok po sebe sú vodné pólistky PVK Vrútky účťastníčkami Pohára európskych majstrov, kde hája svoje postavenie „permanentného„ slovenského šampióna. Tentoraz cestovali do francúzskeho mesta Nancy, kde sa od 19. do 23. februára hrala jedna zo skupín 1. kola PEM. Bola to už druhá vrútocká misia do tohto francúzskeho mesta, prvý raz tu Vrútočanky hrali pred dvoma rokmi... Na to, ako sa im darilo tentoraz, sme sa spýtali po návrate domov trénera Mariána Žuchu.
Ako ste cestovali do francúzskeho Nancy?
Mierite zrejme k tomu, ako sme na tom boli finančne. Trápime sa, ako aj iné kluby a iné športy. Cestovali sme osobnými autami, dokonca šoférovali aj niektoré hráčky. Dorazili sme dobre a rovnako bez problémov sme sa aj vrátili. Ale predsa, bol v tom rozdiel - Angličanky a Írky prileteli lietadlom, Nemky a Holanďanky pricestovali autobusmi. Všetky družstvá, aj to najslabšie z írskeho Dublinu, bývali v najkrajšom hoteli v meste, ktorý zabezpečili organizátori, len my sme spali na okraji Nancy v jednom turistickom hoteli. V rámci našich možností. Dievčatá sú už na to zvyknuté, spoznali to tam už sped dvoch rokov, takže nič nás neprekvapilo.
Prvý zápas ste hrali s írskym súperom, ktorý bol jasným outsiderom skupiny. Vysoko ste vyhrali a mohli ste si urobiť pre ďalší priebeh turnaja dobrú náladu...
Náladu nám urobil iba výsledok, dievčatá po chvíli spoznali, že tento súper nie je na našej úrovni. Vo vode sa vystriedalo všetkých 13 hráčok, s ktorými sme do Nancy prišli, bolo to také rekreačné pólo, skôr tréning pred náročnými súpermi.
Na turnaji boli pre vás tri kategórie súperiek - Írky ste už spomenuli, dievčatá z anglického Coventry mali byť na vašej úrovni, no a tri celky boli evidentne nad vaše sily. Súhlasíte?
Máte pravdu, veľkými favorimi boli naši starí známi - majster Nemecka z Bochumu bol jasne najlepší, domáce Francúzsky boli doma veľmi silné, čo napokon potvrdili aj postupom do semifinále, no a Holanďanky už dlhé roky patria medzi európsku špičku a ich majster bol skutočne veľmi kvalitný. V týchto troch zápasoch som dievčatám prizvukoval, že nám nesmie ujsť začiatok, no súperky nás zakaždým porazili vlastne už v prvej štvrtine. Napríklad s Francúzskami sme hrali pomerne vyrovnaný zápas, no prehrali sme prvú štrvrtinu 1:6, s Holaďankami sme sa tiež veľmi snažili, ale úvodnú štvrtinu sme prehrali 0:6... A nakoniec, v poslednom zápase turnaja s vyrovnaným súperom z Coventry, sme opäť prvú štvrtinu prehrali, tentoraz 1:4 a bolo po nádejach.
Ale s nemeckým Bochumom, ktorý napkonon vyhral celú skupinu, ste práve v prvej štvrtine príjemne prekvapili...
Áno, aj pre nich to bol šok, keď sme vyhrávali 3:1. Škoda, že sme dostali 18 sekúnd pred koncom štvrtiny vyrovnávajúci gól, mohli sme ich ešte dlhšie potrápiť. Stal sa opak, Nemky nás v druhej časti hry zlomili, všetko, čo vystrelili na bránku, bol gól. Dievčatá sa nepoložili, hrali sme až do konca, dali sme tomuto výbornému družstvu 5 gólov, a to je, myslím si, cenné. Vlani sme s Bochumom prehrali 1:15, takže dá sa povedať, že rozdiel medzi nami zostal, len padlo viac gólov.
V zápasoch s najväčšími favoritkami turnaja ste podľahli vysokými rozdielmi. Boli také vysoké víťazstvá súperiek zaslúžené, bol rozdiel medzi nimi a slovenským majstrom naozaj taký veľký?
Najprv spomeniem pár skutočností. Boli sme na turnaji určite najmladším celkom, sedemdesiat percent našich hráčok sú vlastne 15 a 16-ročné dorastenky a naša najstaršia hráčka má 22 rokov. No ani proti jasným favoritom turnaja sme nehrali pasívne, snažili sme sa útočniť, byť vo vode aktívni. To ovplyvnilo aj počet našich vylúčených hráčok, ale aj tak si myslím, že rozhodcovia mali na nás prísnejší meter. Veď už v spomínanom stretnutí s Bochumom sme mali vylúčených 13 hráčok a nemecký súper iba jednu jedinú. Myslím si, že to je dosť zjavný nepomer a ja som nebol jediný, kto kritizoval rozhodcov. Keď som osobne hovoril s delegátom na tomto turnaji, ani on nemal o ich výkone najlepšiu mienku... Na druhej strane vodné pólo v krajinách, ktorých majstri nás vysoko porazili, má oveľa vyššiu úroveň ako naše, slovenské. To treba priznať. Keby ste videli rozhodujúci zápas, v ktorom bojovali domáce hráčky s Holanďankami o druhé postupové miesto do semifinále, urobili by ste si mienku. Boli štyri predĺženia, dve hodiny sa hralo vo vode, hráčky siahali už dno svojich síl, 500 ľudí na tribúne skandovalo, bola to atmosféra ako na martinskom hokeji.. .O takom niečom sa v našej lige nedá zatiaľ ani snívať.
Ale Angličanky, tie sa dali poraziť. Nie?
O ich víťazstve rozhodol fakt, že prvé tri anglické útoky na našu bránku rozhodcovia posúdili tak, že zakaždým vylúčili našu hráčku. Prehrávali sme za tri minúty 0:3, čo dievčatám nepridalo na nálade a hernej pohode. Napriek tomu sme sa snažili, znížili sme na 2:5, mali sme aj ďalšie gólové šance, no nedali sme góly a bolo prakticky rozhodnuté. Myslím si, že za iného vývoja zápasu sme mohli Angličanky poraziť.
Ako sa vám pozdávala celková úroveň a atmosféra podujatia?
Športová i spoločenská úroveň bola vynikajúca, rovnako organizácia, všetkým družstvám vychádzali v ústrety, mali sme dostatočný priestor aj na samostatné tréningy. Na úrovni boli nástupy na jendotlivé zápasy s predstavovaním hráčok, no ale azda najviac celý turnaj ozdobila divácka kulisa.
Ktoré dievčatá vás najviac prekvapili svojim výkonom?
Najviac ma prekvapili tie mladé, bolo vidieť, že sú dobre rozohraté z juniorskej súťaže. Martina Migrová, Žaneta Kačiaková a Lucia Valocká, to boli opory, ktoré hrávali v každom zápase. Treťou najlepšou strelkyňou celého turnaja sa stala so 16 gólmi Zuzka Vicencová, čo bol veľmi pekný úspech. Pritom dávala góly všetkým našim súperov, naprázdno vyšla jedine proti Francúzskam. Oceniť chcem aj výkon mladej brankárky Eriky Chudziakovej, ktorá prvý raz na takomto veľkom podujatí hájila našu bránku.
Ste spokojný s tým, ako vaše zverekyne dopadli v ďalšom meraní s európskou elitou?
My sme si dali opäť skromný cieľ, aby sme neskočili poslední. Aby sme urobili nejaký bod. To sme aj dosiahli, ale boli sme predsa len trochu sklamaní, že sme náš posledný zápas s Coventry nedotiahli do víťazného konca. Keby sa nám to podarilo, ľahšie by sa nám cestovalo domov. Napriek tomu, ja som spokojný a teraz chceme nemalé skúsenosti z turnaja pretaviť do našich výkonov v slovenskej lige žien.
Igor Gabaj