S búrkami skláňam sa
pred životom
Ďakujem za korene
Držia pri zemi
Korene pevné korene
Hoci aj stromy si prajú vzlietnuť
Tieto slová z básne Príťažlivosť zemská – príťažlivosť ženská akoby predznamenali stretnutie dvoch výnimočných žien. Výtvarníčky Evy Bebčákovej z Martina a poetky Jany Chorvátovej z Banskej Bystrice. Korene sú pre ne charakteristické, sú pevným základom ich tvorby a života vôbec. Z nich čerpajú, z nich vychádza ich sila, energia, láska, inšpirácia, zmysel pre nevšednú krásu i talent nachádzať krásu vo všednosti. Korene ich zviedli dokopy, pritiahli navzájom, vďaka nim sa našli. I keď korene Evy Bebčákovej sú hlboko vrastené v Turci a korene Jany Chorvátovej siahajú na Oravu, sú putom, čo ich spája.
Putom, ktoré ich na sklonku minulého roka doviedlo do banskobystrického Thurzovho domu na otvorenie výstavy z tvorby Evy Bebčákovej. Výber z jej maľovaných skvostov ľudovej architektúry, obsahujúci pohľad do zákutí Turca, Liptova, Oravy, Hontu a ďalších, jej krajina snov s neopakovateľnou atmosférou, rovnako ako verše Jany Chorvátovej a zvuky fujary Martinčana Mareka Gondu (bola to jeho premiéra na verejnosti), vniesli do starobylého Thurzovho domu sviatočný pocit pokoja, radosti, porozumenia a súzvuku duší, aký zarezonuje vždy, keď sa stretnú dobrí priatelia.
Pri obrázkoch Evy Bebčákovej, tak ako aj pri básňach Jany Chorvátovej, možno milovať, fantazírovať, smútiť, tešiť sa, spomínať, vkrádať sa do snov, ale tiež reálne prežívať čas prítomný. Priateľstvo maliarky Evy Bebčákovej a poetky Jany Chorvátovej vzniklo takpovediac „zvláštne„.
„Áno, bolo to veľmi zvláštne. Objavila som knižku básní a začala som pátrať po jej autorke. Vyštudovala som výtvarnú výchovu a slovenčinu, poézia ako žáner je mi veľmi blízka. Janina knižka ma upútala natoľko, že som ju chcela spoznať. A keď sa mi to podarilo, keď sme sa stretli, objavila som v nej osobnosť, ktorá ma osvietila ako blesk. Vzniklo medzi nami zvláštne vnútorné prepojenie, priateľstvo na úrovni vzájomného rešpektovania a obdivu. Som presvedčená, že Jana Chorvátová môže dať ľuďom strašne veľa, veľa krásneho.„
A čo na to Jana? „Umenie Evy Bebčákovej ma skutočne oslovilo. Umenie ma inšpiruje. Umenie, ľudia, vzťahy, láska, príroda, hudba manžel, deti, rodina, blízki, to všetko a tí všetci ma inšpirujú. Evine obrázky sú prežiarené farbami, na mnohých z nich je môj rodný kraj, Orava, našla som v nich aj kúsok nostalgie, ktorú stále za svojím domovom pociťujem. Hoci dnes som niekde inde, rodný kraj nosím v sebe. Som rada, že som ho objavila na Eviných obrazoch, som rada, že ona zas našla niečo v mojich básňach. Dopĺňame sa.„
Výstava obrazov Evy Bebčákovej v Thurzovom dome v Banskej Bystrici sa skončila začiatkom februára. Jej motto pokračuje aj ďalej. I dnes. Spríjemnime si ho navzájom. Možno aj v zmysle týchto slov poetky Jany Chorvátovej: „Človeku stačí denne osem minút nežnosti... V pravej chvíli, v pravý čas...„Anna Gudzová