Každému je blízke to, čo tvorí obraz domova. Hoci je naše Slovensko neveľké, sú na jeho území ešte menšie minilokality, ktoré sú srdcu ešte bližšie. Možno až s pribúdajúcimi rokmi si dokážeme uvedomovať stále viac a viac hodnotu domova. Aj preto dobre padne každému z nás, keď kdesi ďaleko od rodiska stretne spriaznenú dušu, ktorej korene sú zapustené do jednej rodnej hrudy. Takáto radosť sformovala aj stretnutie ľudí zo Záhoria. Myšlienka spolupatričnosti rodákov vznikla na pôde Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine medzi poslucháčmi Univerzity tretieho veku, ktorí nachádzali s profesorom Štefanom Strakom, rodákom z Malaciek, prvé kontakty v spomienkach na časy detstva a mladosti na rodnom Záhorí.
Neoficiálne januárové stretnutie Záhorákov v Slovenskom národnom múzeu-Etnografickom múzeu v Martine kolorovali nielen spomienky, ale aj typické záhorácke fašiangové zvyky. Nechýbali tradičné zázvorníky, „božie milosti„ a „koblihy„, ktoré spolu s holíčskym krojom vytvárali príjemnú spomienkovú atmosféru a náladu medzi Záhorákmi žijúcimi v Turci. Rozpätie rokov účastníkov bolo naozaj veľké. Najstaršia Záhoračka Mária Hošoffová (rodáčka z Holíča) má 87 rokov a jej pravnučka Lívia Masná len sedem. Dušou tohto prekrásneho súzvuku záhoráckych miest a dedín s Turcom je J. Turzík, ktorý dokázal stmeliť všetkých „do jednej nôty„. Navzájom si porozumeli, hoci ich záhoráčtina je už dôkladne poznačená ľúbozvučnosťou turčianskej slovenčiny. Napriek tomu sa aj „vyprávjalo, ríkalo a vykládalo„ a rovnako aj pospevovalo s harmonikou a gitarou.
Rodákov-Záhorákov zatiaľ nie je veľa, ale dobrá zvesť sa rýchlo šíri. Veria, že k nim pribudnú ďalší rodáci. Záhoráci, ohláste sa na tel.: 4237 466, aby ste na budúcom stretnutí nechýbali.
(eka)
H-0885
