Nedobudovanej telocvični pri Základnej škole v Krpeľanoch sme sa venovali ešte júli roku 2000. Odvtedy sa navonok nič nezmenilo, zmeny sa udiali akurát vo vlastníctve. Na základe prechodu kompetencií v oblasti školstva zo štátnej správy na samosprávu sa v júli minulého roku Základná škola v Krpeľanoch stala majetkom obce. Staronový starosta Krpelian Pavol Olšovský už vtedy nebol spokojný s tým, že má podpisovať delimitačný protokol, prebrať majetok a zostane mu „na krku„ nedostavaná telocvičňa. Už vtedy nazval túto stavbu strašiakom obce.
Nestrážené milióny
Výstavba telocvične v Krpeľanoch bola zaradená do druhej etapy budovania miestnej základnej školy, s ktorou sa začalo v roku 1987 a jej učebné priestory dokončili v roku 1989. V druhej etape dokončovania krpelianskej školy preinvestovali 9,5 milióna korún, ale v tejto sume bolo zahrnuté aj vybudovanie kotolne a školskej jedálne. V roku 1991 skončili práce na dostavbe telocvične, stavba nebola správne zakonzervovaná, nikto nezadebnil okná, a tak sa v nej aj kradlo. Okresný stavebný podnik vtedy nechal priestory otvorené, takže do budovy sa mohol dostať ktokoľvek a kedykoľvek. Deti sa chodili do nedostavanej telocvične hrať, čím ohrozovali nielen sami seba, ale poškodili aj priečky, kde by mali byť v budúcnosti sociálne zariadenia a šatne. Starosta Pavol Olšovský mal už pred dvoma rokmi obavy z narušenia statiky chátrajúcej nedostavanej telocvične.
Z telocvične sa
stala prístavba
„V predchádzajúcom volebnom období som Okresný úrad v Martine žiadal o zaradenie dostavby krpelianskej telocvične medzi plánované investičné akcie. Dostal som odpoveď, že to nie je možné kvôli nedostatku finančných prostriedkov. Pred touto telocvičňou dostala prednosť Základná škola v Záturčí. Vtedy sme uznali, že dokončenie učebného pavilónu má mať prednosť. V súčasnosti sa ale ukazuje, že v Martine sa školy vyprázdňujú a dostavba základnej školy v Záturčí bola podľa mňa zbytočná. Nevidím problém v tom, že deti zo Záturčia by museli dochádzať do školy do Martina. Veď aj do Krpelian dochádzajú do školy deti z okolitých obcí. Ruky sa nám odviazali v oblasti školstva vlani v júli, odkedy na každej verejnej schôdzi bola táto stavba na pretrase. Problematiku vyrovnania dlhu firmy, ktorá začiatkom deväťdesiatych rokov telocvičňu stavala, sa nám podarilo vyriešiť. Vyriešili sme to kompenzáciami. Ešte tento rok urobí firma nejaké práce a dlh bude vykompenzovaný.
Pred podpisom delimitačných protokolov som požadoval od okresného úradu podrobné doklady týkajúce sa telocvične, ale doteraz som ich nedostal. V prílohe delimitačných protokolov číslo 22 sa spomína kotolňa a prístavba, na ktorej dokončenie treba 10 miliónov korún. To je jediná zmienka o nedostavanej telocvični, ktorá je spomenutá ako prístavba.
Zo zoznamu investičných akcií Okresného úradu v Martine z rokov 1997 a 1998, ku ktorému som sa dostal, vyplýva, že len jedna nedokončená stavba v okrese Martin je staršia ako krpelianska telocvičňa. Myslím si, že nás brali iba okrajovo, aj keď som neustále písal, argumentoval, prosil a klopal na dvere kompetentným. Robím to aj teraz. Aj na opravu strechy krpelianskej školy sme museli tri roky čakať, a to až dovtedy, keď v roku 2001 zatekalo do budovy školy. Hneď potom ako som zistil, aký je rozpočet na investičné akcie v oblasti školstva na tento rok, som oslovil štátnych tajomníkov ministerstva školstva a ministerstva financií. Od ministerstva financií som dostal odpoveď, že svoju požiadavku na dostavbu telocvične, mám uplatňovať prostredníctvom okresného úradu. To ma zaskočilo, lebo vlani prešli kompetencie v oblasti školstva z okresných na obecné úrady. Hneď potom som to oznámil odboru školstva Krajského úradu v Žiline,„ povedal nám Pavol Olšovský.
Šesť miliónov
nebude stačiť
Odbor financovania samospráv Krajského úradu v Žiline zaradil dostavbu krpelianskej telocvične do výstavby na druhý polrok 2003 s rozpočtovými nákladmi 6,1 milióna korún. Pavol Olšovský vedel, že 6,1 milióna korún nebude na dostavbu telocvične stačiť, a tak žiadal, aby zohľadnili aj infláciu a k spomínanej sume pridali 4,2 milióna korún. Telocvičňa bude využívaná, lebo ju potrebujú nielen základná a osobitná internátna škola, ale aj miestne telovýchovné oddiely turistov, tenistov a stolných tenistov. Využívala by ju aj materská škola. Už v súčasnosti si množstvo mladých ľudí z Krpelian prenajíma telocvične mimo obce a nie je im ľúto platiť aj cestovné. Krpeľany sú naviac spádovou obcou pre severovýchodnú časť dolného Turca.
„Obavy o využitie krpelianskej telocvične sú zbytočné. Postarám sa o to, aby táto telocvičňa bola využitá a vytvorím si na to maximálny priestor. Už v súčasnosti počítame s plynofikáciou školy vrátane telocvične a prepojením oboch budov pergolou. Napriek tomu, že peňazí pre školstvo je málo, pre rozvoj obce je veľmi dôležité. Tohtoročný rozpočet základnej školy na prvý polrok 2003 je, ako sa hovorí, na hrane. Rovná sa vlaňajšiemu rozpočtu za druhý polrok. Vieme, že v druhom polroku sú dva mesiace prázdnin, a teraz treba intenzívne kúriť. Nebol zohľadnený ani vzrast cien energií. Neviem, ako zabezpečíme údržbu školy. Musíme si poradiť s tým, čo máme,„ povedal nám na záver Pavol Olšovský. Braňo Gregor
Fašiangové dobroty Jasenovčanom chutia
Fašiangové tradície majú v Jasenove hlboké korene. Medzi prvými obcami v Turci sa uskutočňujú fašiangové oslavy práve tu. V sobotu 15. februára ich usporiadali členovia ZO Slovenského zväzu technických športov. Jedenásti zamaskovaní športovci navštívili postupne všetky domácnosti a v sprievode osvedčených harmonikárok Aleny Šimkovej a Kataríny Balekovej vyzvŕtali všetky gazdiné a devy. Pravá fašiangová atmosféra vládla v celej obci a vydržala až do nasledujúceho rána, lebo večer sa v preplnenom jasenovskom kultúrnom dome začala tanečná zábava. Polnočnú večeru pripravili usporiadatelia z vyfašiangovaných klobások, slaninky a vajec. Ráno sa všetci účastníci zábavy a usporiadatelia rozchádzali s predsavzatím, že sa na fašiangovej zábave stretnú aj budúci rok.
(bs)