Uplynulo už viac ako tri desaťročia od chvíle, čo v hlave známeho priekopského telocvikára Stanislava Zachara skrsla myšlienka usporiadať v zime pre deti zaujímavé atletické podujatie. Myšlienka napokon uzrela svetlo sveta v Základnej škole na Priehradnej ulici v Martine ako Novoročná latka. A nielen, že sa iba narodila, ale nedávno oslávila táto populárna súťaž žiakov v skoku do výšky svoje tridsiatiny. Po celý ten čas bol pritom aj Stanislav Zachar...
Skúste sa vrátiť o tie tri desaťročia späť...
Neviem, čím by som vlastne začal. Je to dlhý tridsaťročný film, v ktorom sa človeku postupne premietajú pred očami ročníky eufórie, keď všetko vychádzalo, ale sú tam i obrázky z čias, keď sa nám podujatie podarilo udržiavať len s vypätím posledných síl. Problémy sme napokon prekonali, lebo elán a chuť porážala všetko, čo nám stálo v ceste. Najmä začiatky boli veľmi ťažké. Pretekári skákali do vriec naplnených molitanom, ktorý nám vtedy zohnal náš priateľ a atletický nadšenec Rudo Honner.
Kto vám ešte pomáhal pri prvých ročníkoch?
Úplný začiatok som mal v rukách sám, postupne však prišli ďalší, spomeniem len Vlada Ondruša, Ruda Jasíka, Jana Antoša, už nežijúceho Milana Lvončíka, ale bolo ich určite viac. Neskôr sa vesla chytila generácia, ktorá na Novoročnej latke začínala v pretekárskom drese, napríklad bratia Ján a Vojtech Cígerovci a ďalší priam rodinní priaznivci. Samozrejme, že zoznam by bol dlhší, keby som vymenoval učiteľov a trénerov zo všetkých škôl či rozhodcov – tí všetci pomohli a prispeli k tomu, že Novoročná latka sa dožila svojej tridsiatky.
Viete, koľko pretekárov absolvovalo Novoročnú latku za jej 30 ročníkov?
Pokiaľ moje záznamy neklamú, boli to skoro dve tisícky. Dôležité je, že padli desiatky rekordov, ale ešte dôležitejšie sú športové priateľstvá, ktoré tu vznikali. Mnohé trvajú dodnes.
