Na skle maľované pre jubilanta Pauloviča alebo Hudba – tanec- klobása v Turanoch. Vety z pozvánky na neobyčajnú udalosť, v kraji celkom nevídanú, neslýchanú, volali na stretnutie Paulovičových ochotníkov. Dávnejší režisér a stály priateľ divadelníkov z Turian, herec známy dlhé roky z javiska martinského Divadla SNP, aj z dosiek našej prvej scény SND v Bratislave, z televíznej obrazovky i z filmového plátna, ako režisér pôsobiaci na viacerých scénach (Martin, Bratislava, Nitra, Zvolen) - Ľubomír Paulovič - slávil svoje abrahámoviny. Pri príležitosti životného jubilea sa zrodila u turianskych ochotníkov myšlienka pripomenúť si okrúhle výročie kamaráta v kruhu jeho nedávnych blízkych z tejto turčianskej obce. V slávnostne prizdobenom Miestnom kultúrnom stredisku Turany sa ich v onú januárovú sobotu zišlo na počesť jubilanta toľko, ako na typickej slovenskej svadbe. Z celkových 103 účinkujúcich a organizátorov, ktorí sa so svojím obľúbeným režisérom stretávali pri viac ako desiatich spoločných úspešných inscenáciách, si len málokto nechal ujsť príležitosť k takémuto milému stretnutiu jeho ochotníkov.
A Ľubo pochopiteľne tiež. Prišiel do Turian rád, veď medzi svojich, aj so svojimi, manželkou Helenou a dcérkou Dominikou. Réžia stretnutia ich nasmerovala najskôr na nachystanú typickú slovenskú zabíjačku prasiatka vo dvore u Viktora Kolena. No hlavná, netušená slávnosť počkala jubilanta v útulnej sále MKS. Pred jeho príchodom panovala atmosféra očakávania vzácneho priateľa. Vinše načala jedna z Ľubových najlepších herečiek Hanka Múkerová. Rozprávala tak, ako hrávala: priamo i s citom, dojímavo aj s vtipom sebe vlastným, priblížiac časy nedávno minulé v spoločnom úsilí o čo najlepšie turianske divadlo. Hrávané z ochoty, pod prísnou i láskavou Paulovičovou režisérskou taktovkou. Dojatému kamarátovi chcel po Hanke potriasť pravicou zo srdca celý nekonečný zástup jeho bývalých aj súčasných hercov – kamarátov, no nechýbal ani čerstvý pán starosta Miroslav Blahušiak a starodávna priateľka oboch zúčastnených strán Magda Vašková. A tak sa vari netreba diviť, že o rosu dojatia v Ľubových očiach nebolo núdze. Jeho Turanci ho tak zaskočili, že ich musel poprosiť o chvíľku strpenia a zhovievavosti, kým sa im poďakuje. Zavrch stolom ešte prišiel po všetkých tých kytičkách a osobných pozornostiach darček od kolektívu - veľavravný aj symbolický. Jednou z najúspešnejších turianskych inscenácii ich zlatej éry bol muzikál Na skle maľované. Turanci ho Ľubovi pripomenuli tentoraz naozajstným na skle maľovaným - obrázkom pripomínajúcim zbojnícky príbeh obľúbenej hry. Po dobrom jedle a viacerých prípitkoch prišlo aj na rozpamätávanie textov nedávnych-dávnych divadiel a najmä na nezabudnuteľné pesničky z dvoch svetoznámych – aj zásluhou turianskeho divadelného súboru – slávnych muzikálov Na skle maľované a Cigáni idú do neba. Kupodivu si ich dokázali prespievať vari všetky a určite všetci pospolu aj s oslávencom. Hojne sa tiež tancovalo a spievalo pri dvoch muzičkách, jednej folklórnej a druhej trampskej. Hŕstku statočných skalných zastihlo pri dobrej zábave až ránečko biele.
Pamätníci zachádzajúcej slávy veľkej a úspešnej éry turianskeho ochotníckeho súboru právom veria, že iskra porozumenia nedávneho režiséra a jeho hercov pomôže znova zapáliť ohník budúcej divadelnej činnosti v tejto na divadelnú tradíciu takej bohatej turčianskej obci. Veď, čože je to päťdesiatka, pán Paulovič, no nie?
Vlasta Kunovská