Vrútky, Turčianske Teplice, Diviaky – Prvý železničiarsky štrajk počas desaťročnej existencie Slovenskej republiky sme zažili v streda 29. januára. Medzi treťou a deviatou hodinou rannou sa ruch na železnici celkom zastavil, na koľajniciach a vo vestibuloch staníc nastalo ticho a k slovu sa dostali odborárski predáci. Cieľom výstražného štrajku železničiarov bolo okrem zachovania osobnej dopravy na 25-tich regionálnych tratiach po 2. februári aj okamžité ukončenie prác na rušení viac ako 200 spojov na hlavných tratiach, ktoré bolo avizované na 2. marca. Aj na vrútockej železničnej stanici, dôležitej dopravnej železničnej križovatke Turca, sa od tretej hodiny štrajkovalo. Pokojne. Vo vestibule stanice sa stretlo asi 120 kolegov železničiarov rôznych profesií, napr. členovia vlakových čiat, rušňovodiči, čističi výmen, aby vyjadrili spoločne svoju súdržnosť.
V tom čase nebol na stanici a v jedinom pristavenom osobnom vlaku na stanici ani jeden cestujúci, hoci po iné dni tadiaľ v spomínanom časovom úseku prechádza približne 25 nákladných a 25 osobných vlakov. Nimi cez pracovné dni prichádza do Vrútok vlakmi päť- až šesťtisíc cestujúcich, ktorí do tohto mesta, Martina i do okolia prichádzajú za svojimi pracovnými a školskými povinnosťami. Tentokrát si cestu museli zariadiť inak. Napríklad Ján Spišiak z Turian, ktorý dochádza za prácou do Žiliny, nám povedal, že jeho zamestnávateľ najprv poslal auto pre jeho kolegov na Kysuce, a potom na opačnú stranu pre neho do Turca. V tom čase taxikári stojaci so svojimi autami pred budovou nezarobili ani groš a tržba v otvorenom novinovom stánku tiež nestála za veľa. Zamestnávatelia riešili neprítomnosť svojich zamestnancov buď dovolenkami, náhradným voľnom, prípadne nadpracovaním si chýbajúcich hodín.
Predseda základnej organizácie Odborového zväzu železničiarov vo Vrútkach Igor Ivasuk, ktorý zastupuje 380 zamestnancov ŽSR Vrútky a Strediská nákladnej a osobnej prepravy, a. s., Vrútky a 133 členov Federácie strojvodcov rušňového Depa Vrútky povedal: „Nedošlo k žiadnemu narušeniu štrajku ani zo strany cestujúcej verejnosti ani štrajkujúcich zamestnancov. Pri organizovaní sa nevyskytli žiadne problémy a vedenie stanice bolo nápomocné odborovým organizáciám pri riadení štrajkovej situácie, ktorá na železnici vznikla.„
Súcitia s kolegami
Predáčka Základnej organizácie Federácie prevádzkových pracovníkov Jolana Majerová: „Rada by som odkázala pánovi ministrovi, nech nezavádza občanov Slovenskej republiky, že naše platy sú 15- až 17-tisícové, čo nie je pravda. A to z toho dôvodu, že on to zobral priemerom z platov všetkých zamestnancov železnice, medzi ktorými boli aj vedúci pracovníci s 30- až 40-tisícovými platmi. Priemer platu normálnych zamestnancov bol približne 12-tisíc korún.„ Mesačne ale, napríklad, sprievodca vo vlaku odpracuje aj 200 pracovných hodín.
V Turci sa železničné trate rušiť nejdú, ale ministerstvo dopravy plánuje zrušiť niektoré spoje do Hornej Štubne, rýchlik 706 do Bratislavy a niektoré vlaky smerujúce do Spišskej Novej Vsi. To, samozrejme, ovplyvní aj zamestnanosť na železnici. „Negatívne sa staviam k rušeniu tratí, pretože mnohí občania sú odkázaní na železničnú dopravu. Mrzí ma, že chcú zatvoriť trať Mládeže, ktorá vedie do Banskej Štiavnice, pretože ľudia sú na ňu odkázaní,„ povedal nám Boris Hrivnák. Pristavili sme aj niekoľkých okoloidúcich občanov Vrútok, ktorí sa jednotne vyjadrili, že sympatizujú so železničiarmi.
Autobusy to zvládli
Štrajk železničiarov prebiehal v Turčianskych Tepliciach a Diviakoch pokojne. V skorých ranných hodinách sme navštívili turčianskoteplickú železničnú stanicu. Tá zívala prázdnotou, v čakárni pospával jediný človek a pri pokladni sme videli študenta, ktorý si žiadal potvrdenie o „meškaní“ vlaku. Od pokladníčky sme sa potom dozvedeli, že takéto potvrdenie si žiadali iba dvaja cestujúci. V uliciach Turčianskych Teplíc postávali skupinky študentov, ktorí hovorili o štrajku, niektorí sa presunuli k zastávkam autobusových liniek. Turčianskotepličania, ktorí cestovali v stredu do práce, mohli využiť autobusové spoje a tie neboli nejako mimoriadne preplnené. Každý, kto sa chcel určite prísť do práce, mohol cestovať autobusom. Niektorí riešili situáciu tak, že si vzali v stredu dovolenku.
Odborári boli zhovorčivejší
Vo štvrtok sme oslovili prednostku železničnej stanice v Diviakoch, aby sme sa jej spýtali, koľko cestujúcich a tovaru kvôli štrajku cez železničnú stanicu neprepravili, ale povedala nám, že informácie podáva iba tlačový hovorca ŽSR. Dá sa odhadnúť, že z Turčianskych Teplíc alebo Diviak cestuje vlakom do práce alebo do školy do Martina alebo Žiliny denne viac ako sto ľudí. Keďže skoré ranné vlaky do Martina a Žiliny sú väčšinou plné, uplynulú stredu nimi do práce alebo do školy nemohlo cestovať niekoľko stoviek ľudí.
Informácie o štrajku železničiarov v Diviakoch sme dostali od predsedu miestnej odborárskej organizácie OZŽ Jána Jelenčiaka. Dozvedeli sme sa od neho, že štrajk mal v Diviakoch pokojný priebeh, štrajkujúcich prišli podporiť aj tí železničiari, ktorí mali v stredu dopoludnia voľno. Cestujúci mali o štrajku dostatok informácií, a tak nikto nebol z neho prekvapený. Ján Jelenčiak nám povedal, že sa stotožňuje s požiadavkami štrajkujúcich, ktorí chcú mať istotu, že neprídu o zamestnanie a sú proti likvidácii spojov v železničnej doprave. Diviacki železničiari tvrdia, že u nich nie je prezamestnanosť, tá je podľa nich v administratíve a manažmente ŽSR.
Výstražný štrajk v stredu bol iba akousi generálkou, pretože na koniec uplynulého týždňa vyhlásili odborári na piatok večer ďalší výstražný štrajk – časovo neobmedzený.
(mm, gg)