Nie je to tak dávno, ako sme písali o ochotníckom divadle v Dubovom pri jeho 90. výročí trvania, a už sú tu mladí Dubovčania opäť, s prvou premiérou sezóny v Turci. Divadlo D - EFEKT pri Obecnom úrade v Dubovom má zvláštne čaro a niekoľko druhov príťažlivostí. Čaro spočíva v mladosti jeho súčasných členov a očividne príťažlivé sú pre bývalých režisérov návraty na dubovské divadelné dosky. Ak sa k tejto kombinácii pridá spoločná odvaha siahnuť po hre, zdanlivo mládežníckej vekovej kategórii vonkoncom nenáležitej, môže kupodivu vzniknúť inscenácia so šťastným prepojením fyzickej mladosti s divadelnou skúsenosťou, podfutrovaná talentom a vzájomnou dôverou.
A to sa dozaista udialo v prípade inscenovania náročnej drámy španielskeho dramatika Federica García Lorcu Dom Bernardy Alby v podaní dubovských dievčat a chlapcov a v spriaznenej réžii Antona Šulíka, ktorý sa do tohto súboru vrátil - ako vidno - medzi svojich. Prišiel s časovým odstupom po spoločne úspešne naštudovanom Jarnom prebudení spred pár sezón a neprekážalo mu dochádzať z Bratislavy na Dubové počas víkendov, merajúc pravidelne cestu dlhú k trom stovkám kilometrov jedným smerom...
Sobota, 14. december 2002, 18. hodina. Sála tunajšieho pekne udržiavaného, dobre vykúreného kultúrneho domu, z tradičného kukátka upravená na - na prvý pohľad trocha nezvyčajnú - arénu, sa postupne zapĺňa zvedavými a očividne trocha prekvapenými Dubovčanmi, spolu s hŕstkou rôzne cezpoľných hostí. Pred divákmi stoja akoby v obraze, ktorý nemá rám, v podivuhodnom zmŕtvení, dievčatá - budúce obyvateľky prísneho domu Bernardy Alby, nad ešte neznámou postavou ležiaceho muža. Výjav je rámcovaný jednoduchým, no intenzívnym osvetlením z reflektorov, umocňujúcich atmosféru plnú očakávania budúceho tragického deja. Hrať sa bude priamo pred divákmi, blízkymi na dotyk. Prichádzajúcich upútajú na scéne jednoduché, na hnedo natreté stoličky, kľakátko, sviečky, na javisku zatiahnutá opona - takmer kompletný hrací rámec inscenácie.
Hra sa začne, keď sa po krátkom zotmení nad arénou opäť rozsvietia reflektory, zaznejú akordy tajomnej hudby. Ženské protagonistky (v dubovskom súbore dievčenské) odvíjajú drámu nenaplnej lásky nevydatých dcér Bernardy Alby (P. Musilová) k jedinému mužovi, Pepe Romanovi (D. Musil). Oživene magický kontakt s hlavným mužským predstaviteľom sa začína pôsobivým pohybom symbolického svadobného závoja v jeho rukách. Od začiatku do konca je očividný sústredený herecký zápas mladých dievčat o zložité charaktery svojich postáv (Z. Lettrichová, Ľ. Lettrichová, V. Lichnerová, M. Lichnerová, D.Ursínyová, R. Ursínyová, D. Zvrškovcová). Rovnako zaujme precízna pohybová kultúra inscenácie, vrátane dedinskej society chlapov (M. Pšenko, M. Hulla, R. Lettrich...) s farárom (J. Murček), ktorí spolu vytvárajú dobre fungujúci, komentátorský protipól dusivému, uzavretému priestoru Bernardinho domu. Originálne miesto zaberá v predstavení reprodukovaná hudobná zložka. Výrazovo silné a umocňujúcé sú šansónové piesne speváčky A. Čermákovej s dejovo korešpondujúcimi textami.
Napriek tragickému dejovému záveru dubovsko-šulíkovskej inscenácie španielskej drámy ostane v divákovi silný zážitok plnokrvne odovzdaných silných pocitov, pohnutých stavov duše, prchavých citových momentov a premenlivých nálad, ako sa to v predstavení krásne a zmysluplne podarilo odovzdať kompletnému mladému kolektívu, starostlivo vedenému svojím režisérom-kamarátom Tonkom Šulíkom. Iskra zaujatia hercov D -EFEKTU spoľahlivo preskočila k vnímavým domácim divákom. O dubovskom Dome Bernardy Alby ešte len pôjde dobrý chýr aj ďalej. Práve tak, ako z premiéry na domovských doskách znamenajúcich onen známy (aspoň ochotnícky) šíry svet.
Vlasta Kunovská