Vodné pólistky MD PVK Vrútky sú už natrvalo zapísané do histórie tohto športu na Slovensku. Päťnásobné majsterky republiky robia dobré meno nielen Vrútkam, ale celému Turcu. Navyše, zviditeľňujú nás aj v európskej klubovej súťaži – Európskom pohári majstrov. Odrazom vynikajúcich výsledkov klubu bolo začiatkom januára opäť ocenenie v domácej ankete o najúspešnejší športový kolektív Turca, v ktorej medzi jednotlivcami uspela aj Zuzana Vicencová.
S dlhoročným trénerom Vrútok Mariánom Žuchom sme však minulý týždeň v našej redakcii hovorili viac o budúcnosti než o minulosti.
Je zima, prestávka v lige, ako sa spí na vavrínoch?
My rozhodne na vavrínoch nespíme. Po skončení súťaže sme mali sotva štvortýždňovú prestávku a pustili sme sa opäť do prípravy. Tá zimná je veľmi dôležitá, ak v nej niečo zanedbáte, ťažko sa to potom doháňa. Preto sme už v októbri začali kondičnú prípravu a trénovali sme v krytom martinskom bazéne. Teraz postupne prechádzame na vylaďovanie herných činností, čoho súčasťou budú aj prípravné zápasy, napríklad aj s dorastencami Novák. Vhod nám padlo aj krátke sústredenie v Brne, kde sme odohrali niekoľko stretnutí. Celá naša príprava smeruje už k nášmu prvému vrcholu sezóny – Poháru európskym majstrov žien, ktorý bude tohto roku vo francúzskom Nantes. O mesiac neskôr, koncom marca, sa nám začína domáca liga.
Nedávno, na vyhlasovaní najúspešnejších športovcov sme sa dozvedeli, že váš kolektív opúšťa najlepšia strelkyňa Zuzana Vicencová, čo bude zrejme veľká strata. Bude to jediná zmena v majstrovskom kolektíve?
Máte pravdu, Zuzka Vicencová, nielen naša najlepšia strelkyňa, ale aj druhá najlepšia strelkyňa európskeho šampionátu skupiny B v Prahe, odchádza do Hradca Králové. Umožnili sme jej ročné hosťovanie v Čechách, je to pre ňu veľká šanca nielen výkonnostne rásť, ale nás aj reprezentovať. Dôležité pre nás je, že v Európskom pohári majstrov nás bude môcť reprezentovať, takže my s ňou rátame. Ligový ročník však budeme musieť absolvovať bez nej, lebo hosťovanie v Hradci jej vyprší až koncom júna. Treba však dodať, že na štúdiu v Nemecku je tiež ďalšia naša hráčka a reprezentantka Slovenska Michaela Migrová, s ktorou v tomto ročníku ligy tiež nemôžeme rátať. Dúfam, že ich mladšie, nádejné hráčky, zastúpia. K dispozícii máme trinásťčlenný káder. Pribudla do neho na hosťovanie Briatková z Topoľčian, ktorá študuje na vysokej škole v Žiline.
Špecifickou črtou majstra z Vrútok je to, že má veľmi mladý káder. Považujete to skôr za výhodu alebo nevýhodu?
Je to tak, mali sme najmladší ligový káder a myslím si, že aj tento rok budeme rovnako zo všetkých najmladší. Pre nás to nie je nič výnimočné, pretože my sme už postupne tri-štyri roky dozadu zabudovávali mladšie hráčky do družstva. Dávali sme im šancu, a to je naša výhoda, pretože v iných celkoch ich rovesníčky dostávajú takúto šancu len sporadicky. Našou výhodou teda je, že dievčatá sú výkonnostne vpredu pred svojimi rovesníčkami v iných kluboch.
Ktoré z mladých nádejí sa teraz výkonmi derú medzi ligistky?
V minulom roku niektoré hráčky, ktoré sporadicky nastupovali do zápasov, sa výraznejšie tlačia do popredia. Spomeniem pätnásťročnú Michaelu Baránikovú a jej vrstovníčku Michealu Tachézyovú, ktoré už budú v kádri ženského celku. V bránke bude dostávať viac príležitostí mladá Erika Chudziaková, pretože vysokoškolské študijné povinnosti našej jednotky Zuzany Retveiskej, ktorá končí školu v Košiciach, jej nebudú dovoľovať nastupovať vo všetkých stretnutiach. Zostáva však v kádri a trénuje s nami.
Po minulé roky ste mali najväčšieho súpera v celku Košíc. Koho pasujete v novom ročníku ligy za najväčšiu prekážku Vrútok na ceste za šiestym titulom?
Poviem pravdu, minulý rok sme ani nerátali, že to bude naše, až také jednoznačné víťazstvo. Na ceste za titulom sme stratili len jeden bod v Košiciach a to len potvrdilo, že práve košické družstvo už nemá takú silu, ako predtým. Dokonca, skončilo až na treťom mieste. Ale aj druhé družstvo za nami malo dosť výraznú stratu. Takúto pozíciu by sme chceli potvrdiť aj v budúcej sezóne. Osobne si myslím, že naším najväčším súperom budú možno Topoľčany, ale práve od nich odišla jedna kľúčová hráčka k nám, takže by to mala byť naša výhoda. Nechcem byť neskromný, ale chceli by sme našu neporaziteľnosť predĺžiť ešte aspoň o takých desať zápasov.
Doma ste suverénom súťaže, ale v európskom kontexte sa nemôžte pasovať za favorita, pretože slovenské ženské pólo ani zďaleka nemá ani také podmienky, ani takú výkonnosť ako vo viacerých európskych krajinách. Koho budete mať tohto roku v pohári majstrov za súperov a na čo si trúfate?
Vo Francúzsku bude silná konkurencia. Sedem družstiev bude rozdelených do dvoch skupín a nie najlepšou správou pre nás je, že nám pripadla úloha hrať v skupine s najväčšími favoritmi – nemeckým a holandským majstrom. Štvrtým v skupine bude írsky majster. Je jasné, že podmienky, najmä nemeckého a holandského družstva sa s našimi nedajú porovnávať. Vlani sme si už čosi skúsili, takže celý kolektív, ktorý pôjde na toto podujatie, vie, akú silu predstavujú tieto družstvá, preto verím, že nepôjdu do zápasov také zakríknuté, ako vlani. Naším cieľom bude umiestniť sa v skupine na 3. mieste a bojovať o konečné piate miesto.
Ako využijete čas, ktorý vám zostáva do cesty na juh Francúzska?
Pretože v kádri máme najmenej tri štvrtiny hráčok v juniorskom veku, tak nám padlo vhod, že sa už práve predminulý týždeň začal druhý ročník národnej ligy junioriek, v ktorej tiež obhajujeme prvé miesto. Takže do odchodu do Francúzka odohráme štyri kolá, takže väčšina hráčok bude mať za sebou aj zápasovú prax. Potom to už len budeme musieť skĺbiť s tými hráčkami, ktoré nebudú mať takúto šancu, aby naša hra mala nejakú fazónu.
Viac rokov pracujete ako tréner vrútockých vodných pólistiek. Ako sa vám darí spolupracovať s dievčatmi, nepovažujete spoluprácu s nimi za ťažšiu, ako napríklad v chlapčenskom kolektíve?
Neviem, či je to moja zásluha, ale určite je to chvála pre tieto dievčatá, že sa dali dokopy, že našli vzťah k tomuto športu. Toto družstvo som začal viesť pred piatimi rokmi a takmer 80 percent dievčat zostalo v kádri. Prakticky sme, teda, päť rokov pokope. Aj tie, ktoré odišli na štúdiá, sa k nám vracajú. To tiež o niečom hovorí. Určite aj o ich vzťahu k tomuto športu a nášmu klubu. O to jednoduchšia je naša spolupráca. Ján Kŕč
