Rodičia na vyučovacích hodinách sú novým fenoménom ústretovosti školy
Otvorené vyučovanie, tak by sa dalo nazvať vyučovanie v jeden decembrový deň u tretiakov v Základnej škole na Čachovskom rade vo Vrútkach. Zorganizovala ho učiteľka Ingrid Ľuptáková s cieľom prezentovať prácu pred rodičmi detí a ich príbuznými. Tí tak počas troch hodín integrovaného tematického vyučovania mali možnosť nazrieť do školských prác detí a pozorovať ich, ako v škole pracujú. Otvorené vyučovanie zaznamenalo u rodičov, ba aj u starých rodičov žiakov, úspech. Prišlo ich asi dvadsať a ústretovosť školy hodnotili veľmi pozitívne. Väčšina z nich uznala, že ich dieťa sa v škole prejavuje inakšie ako doma, a to aj po vedomostnej stránke.
Na hodine to vyzeralo takto: žiaci sedeli klasicky v školských laviciach a rodičia a príbuzní boli usadení vzadu ako pozorovatelia. Počas samostatnej práce žiakov sa mohli prejsť voľne po triede a skontrolovať, ako si ich dieťa vypracováva úlohu. „Bola som prítomná na tom vyučovaní a som veľmi spokojná. Veľmi nás teší účasť staršej generácie,„ povedala pre NŽT zástupkyňa riaditeľa školy Jana Šugárová.
Oslovili sme triednu učiteľku 3. A a iniciátorku myšlienky otvorenej triedy Igrid Ľuptákovú.
Otvorená hodina je ešte i dnes dosť netradičnou formou spolupráce školy a rodičov žiakov.
Takéto hodiny usporadúvam už od prvého ročníka. Prvýkrát išlo o zámer ukázať rodičom, čo sa v škole robí. Ukázať im, že tu deti len tak nesedia, neodpisujú z tabule, niečo vyrátajú a idú domov. Otvorené hodiny organizujem vždy dve počas školského roka, v prvom a druhom polroku.
Na decembrové vyučovanie ste vraj pozvali aj vrútockého primátora.
Áno, je to pravda. Deti predtým vždy píšu a kreslia pozvánky pre rodičov, riaditeľa školy a zástupkyňu. Minuloročná pozvánka bola v tvare glóbusu, ktorý je akýmsi symbolom našej triedy. Máme ho nalepený aj na dverách našej triedy.
Vyučovanie počas tejto hodiny sa ale trošku líšilo od tradičných vyučovacích hodín.
Je to vyučovanie v bloku dlhom tri hodiny bez prestávok. Do bloku sú zapracované a spojené predmety: matematika, čítanie, prírodoveda, vlastiveda i niektoré ďalšie predmety. Rodičia mali tak možnosť vidieť, čo a ako všetko sa na týchto predmetoch žiaci učia. Všetko to prebiehalo hravou formou. Pracujeme nielen so zošitom a učebnicou, ale lúštime, napr. aj tajničku na tabuli. A pritom si zároveň zopakujeme učivo z rozličných predmetov. Máme, napríklad, v tajničke otázku, ktoré mesto je hlavným mestom Slovenska. A popri tom sa detí opýtam, aká rieka ňou preteká, aké iné mestá poznajú a pod.
Neprejavuje sa na aktivite žiakov prítomnosť rodičov na vyučovaní?
Keď boli moji žiaci prvákmi, tak spočiatku mali trému. Ale tu nejde o žiadne ukazovanie sa, ide o prezentáciu našej každodennej práce. Rodičom sa to veľmi páčilo. Aj si nás fotografovali a natáčali na videokameru. V triede mám deti, ktoré k nám prešli z iných škôl. Ich rodičia boli veľmi prekvapení i nadšení tým, že sa robí niečo nové.
Určite takáto forma spolupráce medzi školou a rodičmi má prínos nielen v tomto vzťahu, ale aj vo vzťahu ku vlastnému dieťaťu.
Rodičia vedia, čo si majú deti precvičovať, akou formou sa majú deti učiť. Niekedy rozdám rodičom prekopírovaný text, aby mohli sledovať, ako ich dieťa číta, aké robí chyby pri čítaní a pod. Vždy sa ich potom na konci opýtam na názor, na to, čo sa im páčilo, či majú nejaké pripomienky.
Čo by ste poradili ostatným pedagógom, ktorí uvažujú o takejto forme vyučovania?
Rodič má podľa mňa právo vidieť, ako prebieha vyučovanie. Ale myslím si, že je to individuálna vec každého vyučujúceho, či sa tak rozhodne.
(mm)