Na prelome rokov v redakcii každoročne otvárame záľahu obálok s pozdravmi od našich spolupracovníkov, obchodných partnerov a čitateľov. A hoci všeobecný príklon k „mejlom„ a „esemeskám„ je evidentný, našťastie, nepohltil ešte úplne tento symbol Vianoc a Nového roka. A tak, čo sme si nestihli povedať v priebehu roka a osobne, to nahradí úprimné slovo na papieri. Zo všetkých pozdravov, ktoré nám boli adresované, máme úprimnú radosť. Či už to boli pozdravy od predstaviteľov turčianskych miest a obcí (Martina, Turčianskych Teplíc, Sučian, Mošoviec, Koštian nad Turcom, Žabokriek, Kláštora pod Znievom, Slovenského Pravna i z martinskej Mestskej polície a ďalších), ale aj od predstaviteľov štátnej správy, manažérov mnohých turčianskych firiem a finančných inštitúcií (pre limitovaný priestor nemožno spomenúť všetky), s ktorými spolupracujeme na ponuke výrobkov či služieb, čo nám pomáha držať sa ekonomicky nad vodou. Osobitne milé sú pozdravy zo škôl. Už na prvý pohľad vidieť, že mnohé vyrobili žiaci sami a že za ich zručnosť sa žiadna škola či pedagóg nemusí hanbiť. Príjemne sa čítajú pozdravy zo športových organizácií a klubov, lebo športu pre jeho vysokú čítanosť venujeme široký priestor a aj slová uznania nám ukazujú, že tento priestor nie je zbytočný. Rovnako sme vďační za pozdravy zo spolkov (z Matice slovenskej, od cyklistov, Slovenského Červeného kríža, Ligy proti rakovine, českého spoku a ďalších), v ktorých sa tiež oceňuje obojstranne užitočná spolupráca. Najbohatšia je kôpka pozdravov, ktorá môže niesť záhlavie: kultúra. Vari ani niet v Turci kultúrnej inštitúcie, v ktorej by si pred najkrajšími sviatkami roka nespomenuli na redakciu. Úctyhodná je aj kôpka pozdravov, ktoré nemožno zaradiť do žiadnej z menovaných skupín. Ozvali sa nám čitatelia, kolegovia z redakcií, z agentúr, vydavateľstiev, ľudia, ktorým sme svojimi článkami pomohli....
Za všetky – vďaka. Všetky nás potešili a všetky sú zaväzujúce. Pousilujeme sa nezabudnúť, že naše-vaše noviny sú tu aj preto, že ich potrebujete a že my potrebujeme vás.(leg)