Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Obrázky z Brazílie

(Pokračovanie z minulého čísla)

Pondelok 5. augusta: Prezentácia nového videokurzu esperanta z USA Pasporto al la tuta mondo (Pas do celého sveta), zasadnutie Akadémie esperanta, jazykové kurzy, stretnutie verejnosti so zamestnancami Ústrednej kancelárie UEA v Rotterdame, stretnutie železničiarov (majú svoju silnú medzinárodnú asociáciu, vlastný časopis a každoročný kongres s veľmi bohatým programom), na prízemí funguje predajňa esperantskej literatúry, zasadajú vedci, gejovia a lesbičky, výbor pre kultúru, priatelia mačiek, delegáti UEA, koná sa prednáška o kultúre lesa, nacvičuje medzinárodný spevokol, zasadá výbor pre krajinnú činnosť, matematici, konverzačný krúžok, koná sa súťaž v krásnom umení, o 16.00 sa koná úspešné divadelné predstavenie brazílskej komédie Láska prísloviami (herci Vida Jerman a Saša Pilipovič zo Srbska), zasadajú obchodníci, večer sa koná v neďalekom zámku v palmovom lese (s nádherným tropickým parkom na kopci nad Fortalezou) slávnostný banket a kongresový bál...

Skryť Vypnúť reklamu

Hurá, do mesta!

Po oficiálnom programe zväčša ešte prchám s mojimi novými priateľmi (José a Rusilo) do mesta. Sú veselá kopa, obaja z 15-miliónovej brazílskej metropoly Sao Paulo. Rusilo je banský inžinier (popri zamestnaní študuje ešte právo), José je šéfom akejsi obchodnej firmy a krásne spieva (daroval mi svoje CD v esperante). Sú slobodní, neskrývane sa točia okolo každej krajšej sukne, milujú nočný život so všetkým, čo prináša - hlavne tanec, spoločnosť a dobrú zábavu. Živo sa zaujímajú o život v Európe a radi hovoria o svojom.

Brazílske mestá naozaj ožívajú až v noci: na každom kroku sú preplnené diskotéky, zábavné podniky, reštaurácie, krčmy a krčmičky, v meste aj na pobreží... Mal som pocit, že až v noci všetci obyvatelia vychádzajú do ulíc, ktoré sú plnučičké ľudí, áut, motoriek, hudby, vôní jedla a nápojov, smiechu, hluku a ruchu... Ľudia sú strašne veselí, vrúcni a bezprostrední. Každé stretnutie sprevádza vrúcny bozk, objatie (ak je ľudí viac, bozkáva sa a objíma každý z každým). Pije sa pivo (aj hroznové!), víno, striky, koktaily, alko aj nealko, všade vonia káva. V reštauráciách a pizzeriách je zväčša jednotné konzumné (zvyčajne 9 reá­lov, čo je asi 130 korún) – a potom už môžete jesť koľko len hrdlo ráči: samoobslužné stoly s pestrofarebnými šalátmi, syrmi a morskými špecialitami, čašníci obiehajú a núkajú nové a nové varené alebo zapekané špeciality. Je zvyk vybrať si trošku z toho, na čo máte chuť– a tak postupne ochutnať desiatky (a odmietnuť dalšie desiatky) špecialít. Je a popíja sa dlho, nik sa nikam neponáhľa, jedlo je spoločenská udalosť, pri ktorej sa treba porozprávať. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, čašníci obiehajú hostí a stále nosia nové a nové špeciality – a to všetko za jednotné konzumné (len nápoje sa platia zvlášť).

Skryť Vypnúť reklamu

Pirátska diskotéka

Pri jednej našej nočnej potulke sme navštívili diskotéku „U piráta„. Je otvorená každý pondelok (na truc všetkým zavretým podnikom) a jej kapacita je 5000 miest! V tomto období bola však „poloprázdna„ (asi 2500 ľudí), pretože boli zimné prázdniny. Áno, v Brazílii je zima – a vraj tuhá: fúka vraj nezvyčajne silný vietor. Na šťastie! (pre mňa) – tropické teploty sú aspoň znesiteľnejšie...

Aj keď to bola diskotéka, hudba tam bola živá – a to teda poriadne. Na pódiu hrala mužská kapela, speváci (aj speváčky) sa striedali, v pozadí hralo niekoľko bubeníkov s rôznymi tympánmi a bongami. Aparatúra mala ohlušujúci výkon (po bokoch pódia boli vysoké steny silných reproduktorových sústav, v ktorých bola absolútna prevaha asi metrových basových reproduktorov), medzi hudobníkmi tancovali tanečnice, ľudia v sále sa nechávali unášať ohromnými afro-brazílskymi rytmami a tancovali v akomsi kolektívnom tranze, individuálne – ale všetci spolu... Piesne boli určite známe, ľudia poznali texty naspamäť a spievali si pri tanci.

Skryť Vypnúť reklamu

„Pirátska diskotéka„ je podnik pod holým nebom, je to veľký areál s pódiom, obrovským tanečným parketom a množstvom zákutí a malých posedení, krčmičiek a terás (to vľavo sú zábery z tejto diskotéky). Hudba bola veľmi dobrá a podmanivá, na druhý deň som si – za pomoci môjho priateľa Rusila – vyhľadal niekoľko CD s týmto žánrom, ktoré teraz veľmi často znejú v mojom byte.

Niekedy večer som sa zatúlal aj na veľkú tržnicu, ktorá bola neďaleko môjho hotela pri pláži. Bola to obrovská predajná expozícia umeleckých výrobkov všetkého druhu, – bižutérie, vyšívaných obrusov a odevov, hudobných nástrojov, drevených výrobkov... Naozajstná pastva pre oči a zdroj úprimného obdivu nad zručnosťou a fantáziou brazílskych ľudových umelcov. Zaujali ma pestré vyšívané obrúsky a spýtal som sa predavača, či nemá nejaký obrázok, ako sa tieto dečky robia. „Obrázok nemám, ale môžem vám to ukázať!„ – Odvetil a odtiahol stoličku od predajného pultu. Na kolenách mal vankúš a na ňom kus kože so stovkami akýchsi klinčekov. Z každého šla farebná nitka a na opačných koncoch tejto farebnej pavučinky boli drevené paličky s guličkami. Počerný predavač (typický domorodec, potomok Španielov a černochov) sa rozprával so mnou (z portugalčiny prekladal môj priateľ Rusilo), hľadel mi do očí – a zručne pritom preberal na kolenách paličkami, pod ktorými narastalo rozrobené pestrofarebné umelecké dielko. On tu teda nemárni čas čakaním na zákazníkov, ale vyrába obrusy na mieste, aby ich vzápätí predal...

Nečakané pieskové

dobrodružstvo

Utorok, 6. augusta: Po rannom zasadnutí predstavenstva cestujem do kongresového areálu, kde sa koná Medzinárodná kongresová univerzita (prednáška o sémantike a syntaxe), kurzy, prednáška o japonskej viere Oomoto, divadelné predstavenie Dom, v ktorom straší, stretnutie s hnutím Dialógy medzi domorodcami, so stúpencami zázračného nemeckého liečiteľa Bruna Gröninga, s esperantským hnutím v Amerike a Ázii, prebiehajú medzinárodne skúšky pre učiteľov, vedecké sympózium i kurz portugalčiny... Večer je koncert brazílskych hudobníkov rôznych žánrov: predstavuje sa niekoľko spevákov a speváčok, gitaristov, súborov a tenečníkov, medzinárodný spevokol, rocková skupina Merlin, kapela dobročinnej inštitúcie Bona Espero, ktorá sa na svojej farme v pralese stará o opustené a negramotné deti. Prostredníctvom esperanta im dáva vzdelanie a po dovŕšení dospelosti ich vracia späť do spoločnosti.

Streda, 7. augusta: Voľný deň – organizované autobusové výlety do Canoa Quebrada (najznámejšia pláž v Ceará), niekdajšie „pútnické miesto„ hippies z celého sveta; Lagoinha, starobylý prístav s mnohými piesočnými dunami, kedysi okupovaný francúzskymi pirátmi; Morro Branco, nezvyčajný prírodný úkaz 79 km od Fortalezy, s mnohofarebnými piesočnými dunami (najznámejší suvenír z Ceará je fľaštička, naplnená zvnútra rôznofarebným pieskom do tvarov krásnych obrázkov) a na ďalšie miesta.

Ja dávam prednosť individuálnemu oddychu a výletu (José, Rusilo a ich dve priateľky) na neďalekú pláž s piesočnými dunami Dunas da Praia do Cumbuco. Nechal som sa nahovoriť na dobrodružnú plavbu po oceáne na plachetnicovej plti, na surfovanie po piesčitom svahu (s následným pádom do vody) a na adrenalínovú bláznivú jazdu po piesočnatých dunách na prenajatej „bugine„. To posledné som úprimne oľutoval a počas jazdy som už ani nedúfal, že to prežijem v zdraví... Predstavte si terénne auto so širokými pneumatikami (na ktorom sa vzadu v podrepe držíte železnej tyče), ktoré sa bláznivou rýchlosťou rúti po piesočnatých dunách. Prvý šok som zažil, keď sa auto priblížilo k okraju priepasti, nechalo zísť obe pravé kolesá za okraj zrázu, začalo sa nakláňať doprava, ale než sa stihlo prevrátiť – šofér strhol volant nadol a zrútil sa aj s nami do obrovskej jamy... Po strmhlavom lete (svah takmer 90°) auto s rachotom narazilo o piesčité dno (zdalo sa mi, že mi to dolámalo všetky kosti a že pneumatiky rozdrapilo). Len tak-tak som sa udržal na korbe auta, ktoré už bláznivou rýchlosťou letelo hore ďalším piesčitým kopcom na ďalšiu dunu, prehuplo sa tentoraz bez okolkov ponad jej ostrý okraj a rútilo sa do ďalšej priepasti. Všetci sme strašne kričali a snažili sa udržať a prežiť toto bláznovstvo, ktoré už nešlo zastaviť (v tom rachote motora šofér, ktorý pohodlne sedel vpredu, náš rev počuť ani nemohol). Jazda trvala asi pol hodinu a po jej skočení som bol úplne vysilený a bledý ako stena. Nasledovala zastávka na „konečnej„, pri nádhernom sladkovodnom jazere s lyžovaním dolu svahom po piesku (v sede, s následným pádom do jazera a šľapaním späť), k čomu som použil zvyšok síl. Nepredpokladal som, že nás čaká taká istá bláznivá cesta späť, takmer tou istou cestou, podobnými dunami. Myslel som, že to neprežijem a držal som sa železnej tyče a ramena spolutrpiaceho z posledných síl.

Ono by to celé možno ani nebolo také nebezpečné, keby sme neboli pred cestou nahovorili vodiča, aby nás zobral piatich, hoci „bugina„ mala nosnosť iba tri osoby. Namiesto jedného (ktorý sa mohol doširoka držať tyčí) sme sa vzadu tiesnili štyria a tí na bokoch (ja a Rusilo) sme doslova vypadávali v zákrutách... Až po jazde sa nám vodič priznal, že jeho kolega sa pred týždňom prevrátil a zabil turistu...

(Dokončenie v budúcom čísle)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  2. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  5. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  6. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  7. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  8. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  9. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  10. Budovanie zelenej značky
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 800
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 082
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 099
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 518
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 171
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 838
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 467
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 315
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 188
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 6 579
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ivan Kocan, primár pľúcnej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine.

Novinku z Univerzitnej nemocnice v Martine v pilotnej fáze vyskúšalo sedem pacientov.

3 h
Ilustračná foto.

Prednosta Okresného úradu v Martine Vladimír Polakovič tvrdí, že percento infekčnosti v rámci okresu sa nedá určiť na základe čiastkových výsledkov.

15 h
Testovanie v Martine - Gymnázium Jozefa Lettricha na Ľadovni.

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan
Boj o prvé miesto v ankete bol veľmi tesný.

V ankete o Najlepšieho futbalistu TFZ 2020 bol rozdiel medzi prvým a druhým hráčov poradia len osembodový, čo je najmenšie číslo za posledných päť rokov.

21 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

20 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

18 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

18 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Už ste čítali?