Majstrovi sveta Radovanovi Somíkovi sa splnil jeho sen a od začiatku tejto sezóny oblieka dres popredného mužstva NHL Philadelphie Flyers, ktorá ho pred rokmi draftovala. Odchovanec martinského hokeja to nemal jednoduché, pretože hneď v úvode sa zranil a dlhšie nútene odpočíval. Vzápätí sa však bez väčších problémov opäť vrátil do základnej zostavy a minulý týždeň sa konečne dočkal aj premiérového gólového zásahu do siete Atlanty Trashers (medzitým, ako sme spolu komunikovali, pridal už svoj druhý gól, tentoraz Detroitu Red Wings). Vzápätí sme sa Radovanom Somíkom spojili a položili mu otázky, na ktoré odpovedal.
Aké pocity ste prežívali po prvom gólovom zásahu v NHL?
Bol to super pocit, hlavne zo mňa spadla určita psychicka zaťaž, pretože bola to veľmi dlhá šnúra, čo som neskóroval. Mrzelo ma to najmä preto, lebo takmer v každom zápase som spálil nejakú vyloženu šancu. Ale nakoniec sa na mňa predsa šťastie usmialo. Puk mi z bránky zobral Mišo Handzuš a v klube mi ho dajú
na pamätnú plaketu, aby som mal pamiatku na tento pekný okamih.
Aký rozdiel pociťujete medzi európskym a zámorským hokejom a kto vám najviac pomáha privykať v cudzom svete?
Pomaly si zvykám na nový štýl hry, ktorý je dosť odlišný od európskeho. Na všetky činnosti na ľade je menej času, čo je dané aj tým, že je užšie klzisko. Práve preto je tu množstvo osobných súbojov a aj hra je podstatne rýchlejšia. V podstate od príchodu do nového klubu som zavislý na pomoci Miša Handzuša. Od prvého dňa mi pomáha, kde môže, a tým mi aj veľmi uľahčil vstup do NHL. Najväčším problémom bola a stále je, aj keď je to už lepšie ako na začiatku - angličtina. Mišo mi pomáha aj v súkromi zariadiť veľa veci, bez ktorých by som sa tu nepohol. Rovnako je to aj na ľade. Prvý mesiac mi vysvetľoval pri tréningoch úplne všetko, lebo som nerozumel, čo odo mňa chcú. Takže, myslím si, že práve on má najväčšiu zásluhu na tom, že som nakoniec zostal v prvom mužstve. S ostatnými chalanmi z mužstva, sa stretávame vždy deň pred zápasom. Pretože chodíme na všetky zápasy vonku deň vopred, máme čas zájsť si na večeru a porozprávať sa. Je to super, človek sa vtedy úplne odreaguje.
Máte možnosť sledovať diane v slovenskej hokejovej extralige, aj to, ako sa v nej darí Martinu?
Sledujem, čo sa deje v extralige a určite ma zaujíma hlavne to, čo sa deje v Martine. Občas zavolám Robovi Stančokovi, aby som sa dozvedel nejake novinky. Som rád, že sa mužstvu darí robiť výborné výsledky aj s ťažkými súpermi. Dúfam, že im to vydrží. Držím im palce.
Čo odkážete priaznivcom hokeja a čitateľom Nového ŽIVOTA TURCA?
Všetkým by som chcel popriať hlavne veľa zdravia, štastia a osobných úspechov v novom roku.
Ján Kŕč
