V živote je to tak - kto má na šaty, trúfa si ohŕňať nos nad žobrákom, kto má na silnejšie auto, zvyčajne hodí úškľabkom po starej škodovke, kto má čo i len trochu viac peňazí, ako väčšina populácie, domnieva sa, že si môže dovoliť porušovať zákon. Je to síce priama úmera, ale takéto správanie nemusí byť priamo úmerné princípom jednoduchej slušnosti. A tak ešte stále môžeme krútiť hlavou nad opovážlivosťou takéhoto druhu, o akej nám napísal Martinčan Ivan Novotný. Píše, že sa jedného rána vracal s nákupom z obchodu na Jilemnického ulici na Severe. Oproti nemu sa objavilo auto jazdiace v protismere, pričom, ako sám vie, mu vstup do tohto priestoru od hlavnej cesty zakazuje dopravná značka „Zákaz odbočenia vpravo„ a o desať metrov druhá - „Jednosmerka„. Postavil sa do cesty autu i vodičovi. Upozornil ho na hrubé a bezočivé porušenie dopravného značenia, na to sa mu dostalo odpovede: „Čo vás je do toho!„ a odporučenia, aby sa staral sám o seba.
Ako nám pán Novotný ďalej už počas osobnej návštevy v redakcii povedal, nebol to prvý prípad porušenia dopravného značenia vodičmi v tomto priestore. Vyslovil otázku, či si naozaj ten, kto je silnejší (v našom prípade vodič s autom) môže neustále dovoľovať, a to beztrestne, ignorovať zákon i chodcov? Vari je potreba ľudí bez volantu menejhodnotná, ako potreba jazdiť za každú cenu a všade? „Nebol to žiaden šarvanec,„ pridáva I. Novotný. „Vážený človek to bol. Človek so zodpovedným povolaním a jeho správanie som si mohol vyprosiť, veď som mu mohol byť otcom... O to smutnejšie je, keď práve v takýchto situáciach zostáva slušnosť bokom a navrch má obyčajná bezočivosť.„
Táto príhoda má už starší dátum. No ani čas neprekryl silu jej výpovede. Nie je jediná z podobného súdka. Keby sme sa lepšie poobzerali okolo seba, zaiste by sme našli nespočet príkladov toho, ako navonok vážení občania, nie vagabundi či vandali, ignorujú zákon, tolerujú sebe i rodine prehrešky voči slušnosti, ako dávajú, občas okázalo, najavo, že oni môžu a tí druhí nie. Nejde pritom o veľké zakopnutia, nejde o podvody či klamstvá, ide len o uličníctvo, ktoré ale dospelému človeku nepristane. Ak nejde o život, lebo vtedy sa, vari, smie zatočiť aj do jednosmerky, ide o nechlapské dokazovanie sily tam, kde pôsobí nemiestne, ba i smiešne. A možno by sa aj väčšina z nás zasmiala, keby takéto postoje nepôsobili úboho. (leg)
