S príchodom nového roku 2003 sme si pripomenuli 10. výročie rozdelenia Českej a slovenskej federatívnej republiky a vznik samostatnej Slovenskej republiky. Prvá dekáda novej republiky je určite dôvod na zamyslenie aj pre nás, občanov. A tak sme niektorým Turčanom položili otázku: Ako s odstupom desiatich rokov hodnotíte rozdelenie spoločnej federácie Čechov a Slovákov?
Dalimír Jančovič, ortopéd MFN, lekár slovenskej hokejovej reprezentácie: - Rozdelenie sa dá vnímať z viacerých pohľadov. Jeden je čisto politický a ten mi hovorí, že naše rozdelenie nebolo úplne najšťastnejšie riešenie. Myslím si, že prišlo skoro a že o ňom rozhodli viac-menej dvaja ľudia, ktorí mali možno v tom momente voči sebe nejaké antipatie. Teraz je však perspektíva taká, že či chceme alebo nie, keď mienime vstúpiť do Európskej únie, opäť nás čaká spolužitie s Čechmi bez hraníc. Domnievam sa, že určite existovalo nejaké kompromisné riešenie, ktoré by nám Slovákom zabezpečilo istú suverenitu, ale pritom tie kontakty, ktoré boli tradičné a mali historický koreň, by sa neboli popretŕhali. Keď si spomínam na roky, keď sa rozdelenie udialo, bol som pesimistický. Myslel som si, že Slovensko, až na niekoľko výnimiek, sa bude ťažko presadzovať, napríklad aj vo svete športu. Musím sa priznať, že v niektorých prípadoch som veľmi milo prekvapený, že za taký krátky čas Slovensko dosiahlo viacero významných úspechov. Myslím si, že pozitívne je, že rozdelenie umožnilo viacerým slovenským športovcom reprezentovať na vrcholovej úrovni. No a s tým súvisia aj medzinárodné úspechy. Som šťastný, že pri jednom z nich - pri titule majstra sveta vo Švédsku - som bol aj ja.
Anna Miklošová, pracovníčka centra voľného času (v súčasnosti na materskej dovolenke), Turčianske Teplice: - Rozdelenie Československa vnímam skôr negatívne. Do Čiech musím prechádzať cez hranicu s pasom, musím si meniť slovenské za české koruny. Mnohí Česi sa už tvária, že nám nerozumejú. V Českej republike je vyššia životná úroveň ako na Slovensku, kde si stále musíme kvôli niečomu uťahovať opasky, máme vyššiu nezamestnanosť a väčšie problémy prežiť. Aj európske krajiny lepšie vnímajú Českú republiku ako Slovensko. Pomerne často cestujem do zahraničia a mám skúsenosti, že obyvatelia mnohých európskych krajín o Slovensku takmer nič nevedia a majú problém ho niekam zaradiť. Často si ho mýlia so Slovinskom. Česká republika má v Európe oveľa lepši „zvuk„, viac o nej vedia. Mám pocit, že nám bolo lepšie v spoločnom štáte.
Ivan Giač, riaditeľ Divadla SNP v Martine: - Napatril som medzi propagátorov samostatného Slovenska, ale vznik Slovenskej rupubliky a seba, ako jej občana, som akceptoval ako realitu. Snáď je príznačné, že práve ľudí, ktorí sú spojení s umeleckou tvorbou, akoby tá hraničná čiara, ktorú medzi nami nakreslili, ešte bližšie k sebe pútala. Každoročne niekoľko ráz (určite častejšie ako pred rozdelením) hosťuje naše divadlo v Česku, pražské divadlá doslova programovo uvádzajú slovenské súbory, napr. Divadlo Bez zábradlí - Dni slovenského divadla, alebo divadlo Pod Palmovkou - Slovenské divadelné pondelky... V Bratislave zase Štúdio L+S poriada Dni českého divadla. Za tie roky vzniklo niekoľko spoločných divadelných projektov, veľa tvorcov zo Slovenska v českých divadlách nielen hosťuje, ale patria medzi interných pracovníkov, dokonca zastávajú aj funkcie umeleckých šéfov, ba aj riaditeľa divadla. Ale umenie je také: nepozná hraníc a tomu dobrému neprekáža ani jazyková bariéra. Lebo tá, bohužiaľ, sa začína, najmä z českej strany a u mladej generácie, prejavovať. A to je škoda, a v mojom pohľade na uplanulých desať rokov to hodnotím ako mínus, aj keď to nepovažujem ani za osobnú, ani za národnú újmu.
Martin Jakubjak, konateľ, Martin: - Veľká škoda, že sa ma na rozdelenie federácie nespýtali pred 10 rokmi. Vtedajší politici (politik) nepovažovali za potrebné položiť túto bytostnú otázku nám, občanom. Vždy som sa cítil roduverným Slovákom a vôbec mi nevadilo, že žijem v spoločnom štáte s Čechmi. Mal som medzi nimi veľa priateľov. Naše kontakty sú však teraz len sporadické. O ekonomickej situácii občanov Slovenska v porovnaní s ČR je vari zbytočné hovoriť. Kam nás to len „naši vodcovia„ za 10 rokov doviedli!? Zhruba pred 8-9 rokmi nám začali hovoriť, že si máme uťahovať opasky a že musíme padnúť až na dno, aby sme sa od neho mohli odraziť hore. Na to dno sme dopadli už dávno, no namiesto odrazu začali „naši vodcovia„ kopať na tom dne hlbokú studňu. Som presvedčený, že v spoločnom štáte by sme takýto osud nemali.
Vladimír Šišan, starosta Kláštora pod Znievom: - Vytvorením samostatného Slovenska sme na seba prevzali veľkú zodpovednosť. Napriek tomu, že sa pred desiatimi rokmi v našej krajine ozývalo veľa pochybovačných hlasov, Slovensku sa dostalo uznanie štátnosti zo strany OSN a mnohých štátov. V priebehu krátkeho času uznali našu zvrchovanosť a v súčasnosti sa spolu s ďalšími krajinami podieľame na vytváraní európskych štruktúr. Myslím si, že treba s hrdosťou prezentovať históriu nášho štátu, veď Slováci sú jedným z najstarších národov v strednej Európe. Našu pozíciu potrebujeme upevňovať a musíme ukázať, že vieme byť úspešným a rovnocenným partnerom ostatným európskym národom.
Ľubomír Pobeha, riaditeľ hotela Grandis: - Ja rozdelenie vnímam pozitívne. To, že momentálne sme na tom o niečo horšie ako Česi, to je, podľa mňa, normálne, pretože Slovenská republika nemala pri svojom vzniku takú dobrú štartovaciu čiaru ako Česká republika a desať rokov je predsa len krátky čas na to, aby rozdiely, ktoré tu boli, sa vyrovnali. Myslím si, že ak by zostala federácia, tak by tento rozdiel zostal a mám dojem, že možno by sa bol aj ešte aj prehĺbil. Teraz oba štáty kráčajú do Európskej únie, a tam sa opäť priblížime. Výborným príkladom toho, že rozdelenie bolo dobrým krokom, je najmä šport, ktorým sa národy vo svete zviditeľňujú. Keďže som pracoval aj v tejto oblasti, mal som skúsenosť, že slovenskí športovci dostali šancu reprezentovať Československo len vtedy, ak boli jasne lepší ako ich českí kolegovia. Navyše, nielen vo svete športu, ale často aj v kultúre a umení, Slovákov pred rozdelením často vnímali ako Čechov, rozdelením sme dostali šancu vystúpiť z ústrania.
Jozef Zanovit, riaditeľ Stredného odborného učilišťa strojárskeho v Martine: – Vznik samostatného Slovenska hodnotím veľmi pozitívne už z toho dôvodu, že si sami dokážeme spravovať štát so všetkými problémami, ktoré s tým súvisia. Po desiatich rokoch vidno, že vývoj v mnohých oblastiach zapôsobil pozitívne v prospech tohto štátu a národa, aj keď jeho sprievodným javom sú niektoré negatívne prvky. Ako bývalý športovec by som rád zhodnotil oblasť reprezentácie. Za čias Československa sa nám reprezentovalo veľmi ťažko, ťažko sa dostávalo do reprezentácie, slovenskí športovci, hoci boli lepší, nedostávali pozvánky. Teraz, v našom Judo klube ZŤS Martin, máme niekoľkých účastníkov majstrovstvstiev Európy, o čom sa nám v minulosti nemohlo ani len snívať... V hospodárskej oblasti vnímam negatívne zbytočný rozpad podniku ZŤS Martin, za ktorý, si myslím, sú zodpovední hlavne naši ľudia a je nám zbytočné vyhovárať sa na niekoho iného. Pád takej veľkej fabriky má zásadný dopad na celý Turiec. Hodnotím predsa len pozitívne, a to z pozície riaditeľ učilišťa, že strojárstvo nakoniec predsa len nezaniklo, že je tu. (jk, baj, gg, mm)
