Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

NOVOROČNÁ ANKETA

Či si to pripúšťame, alebo nie, či pre nás silvestrovská polnoc znamená ďalší životný predel, alebo iba ďalšiu z prebdených nocí, či sme fatalisti, alebo tvrdí pragmatici – sviatočné chvíle nás napriek všetkému vždy dokáže opantať tajom svojej jedinečnosti a silou svojich tajomstiev. A tak, hoci mnohí neradi, predsa len skoro bez výnimky v kútikoch svojich duší bilancujeme prežité dni, ktoré mali spoločný azda iba letopočet. Ten minuloročný mal magickú podobu – 2002... Predsa len hodnotíme a vážime vo vnútri svojho svedomia, či sme čosi neprepásli, či sme urobili a dali všetko, čo sme chceli. Či sme žili, ako sme chceli. A preto, keď sme vstúpili do nového roku, obrátili sme sa na viacero osobností Turca s dvoma otázkami:

Skryť Vypnúť reklamu

1. Čo ste zostali dlžní odchádzajúcemu roku?

2. Čím vás rok 2002 najviac prekvapil?

MUDr. Peter Tokarčík, lekár, zakladateľ a riaditeľ Medzinárodného festivalu potápačských filmov vo Vysokých Tatrách

1. Takáto otázka sa nekladie každý deň. Z osobného hľadiska som sám sebe dlžný niekoľko vecí. Predovšetkým - štúdiu cudzích jazykov, keďže kedysi som sa venoval šiestim jazykom: angličtine, francúzštine, nemčine, španielčine, ba i arabčine a taliančine, nehovoriac o latinčine, ktorá je mojim profesionálnym jazykom. Veľkým dlžníkom som aj svojej najnovšej funkcii: pracujem ako lekár sluchovo postihnutých športovcov Slovenska. V tejto oblasti cítim veľké medzery, pretože sú to ľudia s jedným z najťažších postihnutí, aké človeku osud môže nadeliť. Sú veľmi citliví a zasluhujú si viac pozornosti aj z mojej strany. Pokiaľ ide o hodnoty širšieho významu, stále dlžím toleranciu a akúsi človečenskú pokoru, a to nielen vo vzťahu k Bohu, Alahovi, Budhovi, ale aj vo vzťahu človeka k človeku, k práci, k prírode. Ako človek, lekár, potápač, riaditeľ festivalu potápačských filmov, som dlžný ešte aj prírode - ochrane vody ako svetového a globálneho živlu, a to v oblasti väčšej zainteresovanosti v osvete a výskume života pod vodou.

Skryť Vypnúť reklamu

2. Uplynulý rok ma prekvapil eskaláciou násilia, násilia v mene Boha, v mene Alaha, v mene Budhu... Akým spôsobom sa mohlo myslenie ľudí takto zvrtnúť v treťom tisícročí, keď sa zabíjajú deti, ženy a vôbec nevinní ľudia, nezainteresovaní v boji o moc? Ľudia, ktorí sa modlia, snažia sa žiť lepšie, ktorí komponujú hudbu, kreslia, učia iných...? Toto ma absolútne zarazilo a prekvapilo. Je to memento. Ľudia majú strach z normálnych vecí, fenomén terorizmu sa obrátil proti celému svetu, ktorý nedodržuje rámec tolerancie a pokory.

Mgr. Janka Žilinská, riaditeľka Detského domova v Necpaloch

1. Uplynulý rok priniesol veľa zmien, konečne sme sa presťahovali do nových priestorov, a tak som určite zostala veľa dlžná akúkoľvek starostlivosť sebe. Naplno som sa venovala práci a na seba som úplne zabudla. A s tým súvisí aj to, že som veľa zostala dlžná aj svojej rodine.

Skryť Vypnúť reklamu

2. Uplynulý rok mi priniesol viacero prekvapení. Prvé prekvapenie má aj svoj dátum: 9. novembra 2002. Po trinástich rokoch sa dokončila nová budova detského domova a my sme sa mohli presťahovať do prekrásnych priestorov. Keď nám to oznámili, boli sme v eufórii a zamestnanci boli schopní urobiť všetko preto, aby sme to stihli, niektorí povolali celú rodinu, pretože práce bolo naozaj veľa. Mesiac sme robili denne po 12 hodín a nikto neprotestoval. Neboli by sme to dokázali sami. Pomáhalo aj 30 mladých chlapcov. Ich ochota bola pre mňa ďalším prekvapením a chcela by som im aj takto poďakovať, pretože to bola fuška. Posledným veľkým prekvapením bol výpis z účtu investičného fondu Lipka, kde mali občania možnosť posielať 1 percento z daní. Nechcem uvádzať presnú čiastku, ale peňazí sa nazbieralo toľko, že práve vďaka týmto darom sme mohli zariadiť obývačky pre deti. Ak by sa títo darcovia chceli prísť pozrieť, sú srdečne pozvaní.

Miloš Mikula, riaditeľ Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru v Martine

1. Začiatkom každého nového roka si tak ako väčšina ľudí dávam aj ja nové predsavzatia. Koniec roka je zasa charakteristický tým, že sa človek snaží tieto predsavzatia bilancovať a zhodnotiť, čo sa podarilo a čo zostalo ako dlh. Ak by som mal dnes urobiť resumé minulého roku, tak v prvom rade zostanem určite najväčším dlžníkom svojim najbližším a rodine, ktorej som sa nevenoval kvôli nárokom na moju prácu toľko času, ako som si želal. Bohužiaľ, tento dlh každým rokom narastá a nedarí sa mi s tým vysporiadať. I keď je to do určitej miery daň, s ktorou sme s rodinou, keď som nastúpil do polície, počítali. Bez tolerancie a dobrého zázemia by som takúto prácu nemohol zvládnuť. Zostal som tiež dlžný niektorým mojim dobrým priateľom sľúbené stretnutia, ktoré som z dôvodu náhlych neplánovaných pracovných záležitostí musel odložiť.

2.Postupne si už zvykám, že občas mi niektorí ľudia dokážu pripraviť tie najrôznejšie prekvapenia, ale teraz si nespomínam na nič mimoriadne. Možno iba na to, že rok ubehol opäť veľmi rýchlo.

Anna Oláhová, kurátorka zbierkového fondu Múzea Martina Benku v Martine

1. Práve v decembri minulého roku uplynulo desať rokov od môjho návratu do Slovenského národného múzea v Martine, kde som už predtým pracovala devätnásť rokov. Patrím k tým, čo keď veľmi chcú, plnia sa im aj skryté túžby. A tak, akoby za odmenu, stala som sa kurátorkou zbierkového fondu Múzea Martina Benku. Prezentácia výtvarného diela umelca ma napĺňa, dostatočne sa v nej realizujem a prináša so sebou i ľudí, ktorých pre svoj život potrebujem. Snažím sa ňou dokázať, že nielen Benkove umenie v sebe skrýva úžasné možnosti, ak sa ničím nenecháva obmedziť. Robím naplno a snažím sa robiť bez dlhov.

2.Tento rok bol pre mňa mimoriadne bohatý na udalosti spojené nielen s veľkými radosťami, ale, žiaľ, i smútkom. Rôznorodosť životnej tvorby Martina Benku mi nedovolí ustrnúť, pretože sa pri jej spracovávaní vynárajú stále nové súvislosti. Čím viac prenikám do tajov osobnosti M. Benku, tým je to silnejšie. Napĺňajú ma tvorivé stretnutia pri poriadaní výstav, ako i stále noví obdivovatelia Benkovho umenia. O to viac som si vážila, keď túto moju radosť z roboty ohodnotilo navrhnutím na Cenu Martina Benku i vedenie SNM. Samozrejme, že jej získanie za teoretickú i výstavnú prezentáciu životného diela i pamiatky Martina Benku je pre mňa zaväzujúce. Ďalej ostáva mojou snahou cez pracovné zamerania dostávať do povedomia kultúrnej verejnosti i mesto Martin. Aby sa tak stále dialo, potrebujem naďalej ostať vo svojom vnútri slobodná, pretože tak sa pri svojej práci cítim najlepšie.

Mgr. Sebastián Andrášik, zástupca náčelníka

Mestskej polície v Martine

1. Myslím si, že človek je vo svojej podstate dlžníkom. Keď by sme to vzali od začiatku: sme dlžní za dar života, až, povedzme, po úsmev blížneho či pohár vody, ktorý nám niekto podá. Je ťažko odpovedať jednou vetou. Skôr by som uvažoval, čo som dlžný blížnemu ako takému a to je jedno, či práve v tomto roku. Ja svoj život ani nechápem ako rozparcelovaný na nejaké roky. Vnímam ho ako jeden celok. Obdivujem ľudí, ktorí aj keď sú zavalení prácou, povinnosťami, sú doslova v časovom strese a osloví ich nejaký človek, odložia všetko nabok a dívajú sa tomu človeku do očí a v tej chvíli existuje pre nich len on. Toto som ja zatiaľ veľmi dlžný životu. Je niečo vo mne, s čím roky zápasím, chcel by som taký byť a toto pociťujem ako taký dlh, možno aj roku 2002. Nechcem si dávať predsavzatia, ale chcel by som aspoň milimeter postúpiť k dokonalosti, ku ktorej sme všetci povolaní.

2. Keď sa zamyslím nad slovom „prekvapenie„, veľa spoločného s týmto slovom má pojem údiv. Nuž realista by mohol povedať: mňa neprekvapí nič, pretože, nech sa stane čokoľvek, som na všetky možnosti pripravený. Na druhej strane človek zrádza svoje poslanie, ak nie je bytosťou, ktorá sa diví. Jeden vedec vypracoval celú štúdiu o krídle motýľa, ktoré ho udivilo svojou dokonalosťou a myslím si, že je sa nad čím diviť. Keď uvažujem v tejto rovine, prekvapuje ma každý deň vo svojich maličkostiach. Trebárs, keď vidím pokroky vo vývoji svojho dieťaťa, štvorročnej dcérky, ako sa naučila bicyklovať bez pomocných koliesok, ako začína rozmýšľať, ako formuluje to svoje vnímanie sveta, toto všetko ma napĺňa údivom, takže som asi človek, ktorý sa diví stále. Určite boli aj veci, ktoré ma nemilo prekvapili, ale keď sa mám s niekým podeliť takto, na stránkach novín, nech sú to radšej tie radostné prekvapenia.

Jozef Beňovský, riaditeľ Slovenského

národného literárneho múzea SNK v Martine

1. V tomto smere som veľmi konzervatívny a nemoderný. Nerád žijem s pocitmi dlhu. Ak však mám chápať zadanú otázku tak, čo sa nám z pracovných alebo súkromných plánov, očakávaní či predsavzatí v uplynulých 365 dňoch napriek vynaloženému úsiliu nepodarilo uskutočniť, tak ma osobne najviac trápi, že sa stále nedarí uspokojivo doriešiť nanajvýš traumatizujúce vzťahy medzi Slovenskou národnou knižnicou, kde pracujem a Maticou slovenskou, kde som pracoval takmer 30 rokov. Problémy zákonom stanovenej „delimitácie„ spočívajúcej v rozdelení činností a ich dôsledky v delení majetkov, záujmov, myšlienkových priorít - táto dlhá neuzatvorená hra o víťaza, sa stále nekončí. Majitelia kľúčov od kultúry a kultúrnosti stále pôsobia odstredivo. A pritom tieto dva dominantné subjekty by vo vzájomnej súčinnosti a spolupráci zbavenej pocitov krívd a výčitiek mohli a mali oveľa citlivejšie a zmysluplnejšie formovať kultúru tohto mesta, národa, celého moderného slovenského štátu aj s následnými presahmi do Európy a celého sveta. To sa od nás očakáva. Myslime na to.

2. Uplynulý rok bol aj pripomenutím si 150. výročia odchodu mošovského rodáka, básnika, kňaza, filozofa, vyjadrovateľa myšlienky slovanskej vzájomnosti Jána Kollára do večnosti. Slovenské národné literárne múzeum SNK pripravilo o tomto šíriteľovi novej humanistickej koncepcie v stredoeurópskom prostredí, spočívajúcej v kultúrnej spolupráci medzi národmi putovný výstavný projekt, s ktorým sme sa predstavili najskôr v kostole Sv. Michala v Prahe a neskôr v Okresnom múzeu v Tachove. V roku 2003 sa táto výstava bude prezentovať aj vo Varšave. Všade ju dosiaľ prijali s mimoriadnou pozornosťou a záujmom. V Tachove ma okrem vernisáže pozvali aj na besedu s asi stovkou gymnaziálnych študentov. Očakával som formálny, konvenčný prístup a priebeh. Deväťdesiatminútová paľba otázok o slovenskej kultúre, súčasnej i minulej, o knihách, literárnych periodikách, kvalitných súčasných autoroch, knižniciach, galé­riách, múzeách, divadlách a interpretoch ma doslova šokovala a presvedčila o nehranom skutočne hlbokom záujme mladých ľudí o tom, čo sa deje v oblasti kultúry v susednej krajine. Presvedčil som sa, že po nežnej revolúcii tu vyrastá nová generácia, ktorej sa znemožnil plynulý prístup k hodnotám blízkej kultúry, na rozdiel od nás si nemôžu zapnúť ani slovenské televízne kanály, a tak ich nefalšovaný dravý hlad po informáciách bol tým najväčším prekvapením mojej tohoročnej jesene. Keď som sa vrátil domov stretol som sa s nenásytnosťou iného druhu. Na chatke na Predvalaskej si po druhý rok obral moju úrodu jabĺk medveď. Nechal mi tam stopy a trus. Tentokrát však bol citlivejší, jablonku nevyvrátil s koreňmi ako minule, len ju poriadne dolámal. Zemiačky si rozchytali zase vodné myši ... . Všetko som božím tvorom odpustil, veď taká je príroda. Neodpustil som zlodejom na mošovskom cintoríne, ktorí z ďalšieho druhu nenásytnosti sa pokúsili odcudziť z náhrobníka mojich rodičov celkom čerstvý reliéf Večery Pánovej. Mohol by som tak učiniť len v tom prípade ak by to bola ich posledná cesta, ako sa naučiť žiť s Bohom.

Ivan Tomka, riaditeľ neziskovej organizácie

Samaritán, Martin

1. Najväčšiu sekeru v tohtoročnom účte mám zaťatú vo vzťahu k vlastnej rodine, na ktorú som si nenašiel každý deň dostatok času. Mám dlh voči manželke a deťom a čo je na tejto dlžobe najhoršie: nedá sa splatiť. Čas, ktorý sme prežili, sa už nedá vrátiť späť a ten čas, ktorý je za nami si už nemôžeme rozvrhnúť inak, pretože ním už nedisponujeme. A to cítim ako taký nepríjemný dlh. Na jednej strane sa snažíme pomáhať ľuďom, ale je to často na úkor tých najbližších. Hlavne, keď si uvedomím, že moje deti sú práve vo veku, keď sa dajú ovplyvniť, formovať, ale ten dlh, ktorý som tam nechal, sa už nedá vyrovnať.

2. Nemilo ma prekvapil vývoj v sociálnej sfére, ale možno paradoxne, nebudem hovoriť o vývoji z hľadiska politických zmien, ale z hľadiska zmien ľudí ako takých. Nemilým prekvapením je pre mňa zistenie, ako sa dokážu ľudia správať, keď sú pod nejakým tlakom, ako každý opustí ideály a chráni sám seba, doslova by som povedal: svoj prospech. Zažil som veľmi nepríjemné praktiky práve v oblasti, ktorej sa venuje organizácia, ktorú riadim. V konkurenčnom boji, ktorý sa v tejto oblasti v Martine rozpútal, zrazu prestáva ísť o človeka, o pomoc chorým, ale často sa chráni už len to zamestnanie, to pracovné miesto, stály príjem a peniaze. Niekomu to môže pripadať absurdné, ale aj v tejto oblasti je konkurencia a to taká, ktorá je schopná doslova podrazov. Veľmi a, opakujem, nemilo ma prekvapilo to, že som tieto podrazy pocítil na vlastnej koži. A potom je to závisť. Áno, aj našu prácu nám ľudia dokážu závidieť. Aby som to však povedal celkom presne: na Slovensku sa závidí hlavne to, keď máte úspech. Nezávidia vám ani tak tú prácu (na tej našej, pragmaticky vzaté, niet čo závidieť), ale to, že sa vám darí. V súvislosti s tým mám však aj milé prekvapenie a to je fakt, že sme prežili likvidačné obdobie zo strany štátu v prvom polroku, že sme prežili ako organizácia a že môžeme pracovať ďalej.

(mah, mm, baj, leg)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 898
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 045
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 788
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 821
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 673
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 624
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 049
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 488
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 353
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 185
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Martin je na celoplošné testovanie pripravený

Otvoria sa všetky plánované odberné miesta.

Infografika: Ako prebieha celoplošné testovanie na COVID-19.

Prímestské autobusy jazdia od dnes v obmedzenom režime

Platí prázdninový režim, spoje pre zamestnancov a školákov sú zabezpečené.

Ilustračné foto.

Stále sa hľadajú zdravotníci

Primátor Ján Danko vyzýva zdravotníkov, aby pomohli pri testovaní.

Ján Danko, primátor Martina.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Už ste čítali?