Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Muž s drôtenou maskou

Opora martinských hokejistov tvrdí: „Do bránky v

Hokejový brankár. Narodený 23. mája 1969 v Martine, absolvent Technickej univerzity v Žiline. Pôsobil v kluboch: MHC Martin, Slovan Bratislava a HKm Zvolen. Reprezentačné štarty: dvakrát Slovensko A a dvakrát Slovensko B, účastník predolympijskej kvalifikácie na OH v Nagane (1998), účastník MS v Nórsku (1999). Počet extraligových zápasov na nulu: 31.

Skončil sa tréning. Spotení hráči extraligového Martina schádzali dolu z ľadu, ponáhľali sa pod sprchu. Pred šatňou sme si s brankárom Rastislavom Rovniankom vymenili pohľady. Pod drôtenou maskou sa na jeho tvári perlil pot. Netrvalo dlho a vo dverách šatne sa objavil, už v civile, usmiaty Rasťo (takto familiárne skandujú jeho meno martinskí diváci pri každom jeho vydarenom zákroku) bez masky, s frizúrou nakrátko. Už dávnejšie opustil imidž „vlasáča„. Mnohí jeho mladí spoluhráči dnes asi ani nevedia, že ho predtým, práve pre jeho ženské kadere cez plecia, prezývali Zuza...

Skryť Vypnúť reklamu

Dnes má tridsaťtri rokov a je opäť oporou extraligového Martina. Prežíva druhú hokejovú mladosť, alebo skôr iba potvrdzuje známu pravdu, že hokejový brankár je ako víno - čím starší, tým lepší. Je svetlou martinskou výnimkou, lebo po ambíciách hrať v mužstvách, ktoré majú len tie najvyššie ciele, sa vrátil na ľad, na ktorom začínal svoju peknú hokejovú kariéru. Našli sme si čas, aby sme si na ňu zaspomínali.

Začneme dávnejšou minulosťou a najprv vyskúšame vašu pamäť. Spomínate si vôbec na to, kedy ste prvýkrát prišli na podhájsky zimný štadión?

Viem to presne - ako osemročný. Bolo to roku 1977. Po prípravke ma už ďalší rok učil hokejovú abecedu tréner Beniač, no a od štvrtého ročníka základnej školy ma viedol tréner Ladislav Jesenský. Tento tréner ma vyprevadil až do kategórie dospelých, keď ma predtým v doraste trénoval spolu s Pavlom Vojtášom.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď ste prišli na zimný štadión, hneď ste sa postavili do bránky?

Prvý rok som trénoval ako všetci. Až potom sa vyberali brankári. Vtedy som sa prihlásil a hneď som začal trénovať v brankárskej skupine aj so staršími chlapcami. Špeciálnu brankársku prípravu som začal od deviatich rokov. Pamätám sa, že v našej skupine bol aj Róbert Horák, ktorý chytával v Martine a neskôr bol reprezentačným brankárom v mládežníckych výberoch. Viacerí si iste pamätajú, že potom chytával vo Zvolene.

O vás je známe, že ste koketovali nielen s hokejom, ale aj s futbalom...

Tak, ako všetci chlapci v tom veku. Futbal som hrával za žiakov Martina, spolu so mnou tam vtedy boli napríklad Jano Šuráb či Oto Líška. Bolo to za trénera Dubovického. Neskôr sa už nedal sa zladiť futbal s hokejom, tréningy začali kolidovať a ja som prestal stíhať - o jednej som mal tréning na zimnom štadióne a o dve hodiny nato na futbalovom. Rozhodol som sa dať prednosť hokeju... Ale neskôr, už ako dorastenec, som opäť nevydržal len pri hokeji a tri roky som hrával v Žabokrekoch pod vedením trénera Ivana Rišiana. Bola tam výborná partia, napríklad jeden z nej, Jakub Krkoša, teraz hráva vo Valči.

Skryť Vypnúť reklamu

Mali ste zrejme výhodu v rodinnom zázemí. Do akej miery sa pod vašu športovú kariéru podpísal otec - športovec a športový funkcionár?

Odmalička som s ním chodil po športových podujatiach. Nechýbal som na futbale, hokeji, hádzanej, boxe, nechýbal som tam, kde sa žilo športom. Navyše, nevenoval som sa len hokeju a futbalu, ale rekreačne som sa naučil hrávať basketbal i hádzanú, určitý čas som sa venoval plávaniu či vodnému pólu, chodil som lyžovať. Doma ma viedli k športu a k všestrannosti nielen jedným - hokejovým smerom.

Kedy, teda, dostal hokej definitívu?

Ako som spomenul, rozhodol som sa ako ôsmak. V hokeji som videl najlepšie zázemie v Martine a aj najväčšiu budúcnosť. Dnes určite nebanujem.

Všetko to smerovalo k tomu, aby raz v Martine vyrástol perspektívny hokejový brankár. Podľa všetkého držíte možno slovenský rekord, lebo v bránke celku mužov ste prvýkrát stáli ako pätnásťročný...

Máte pravdu, na prípravný zápas proti Spišskej Novej Vsi ma vytiahol z dorastu tréner Macoszek a dostal som šancu chytať jednu tretinu. Pamätám si, že v tom zápase som striedal Jozefa Haščáka, ktorý je dnes vedúcim mužstva Trenčína.

Neskôr však už prišla brankárska definitíva v prvom mužstve. Pamätáte sa na ten skok z mládežníckeho hokeja do celku dospelých?

Bolo to v roku 1986 a na prvý zápas som cestoval do Skalice. Pre mňa to bolo všetko nové. Mal som aj pochopiteľný rešpekt. V šatni boli vtedy už skúsení hráči - Jaro Markovič, Laco Spišiak, Marián Brúsil, Bohuš Salajka, začínali Zdeno Cíger, Róbert Švehla, Miro Kluch, Roman Kontšek... V tej sezóne bol v bránke Martina Peter Ševela, ale odišiel na dva roky preč, a to bola moja šanca. V sezóne 1987-1988 prišiel brankár Bahník z Pardubíc, s ktorým som sa striedal v bránke, ďalšiu sezónu tu bol brankár Galis. Na tú sezónu však nemám dobré spomienky. Vypadli sme a ja som bol pol roka zranený. Definitívne som sa do prvého mužstva presadil v roku 1991. Medzitým sa do martinskej bránky vrátil ešte Peter Ševela, a potom som v Martine chytal v dvojičke so Švárnym.

V čase, keď ste sa usilovali stať sa brankárskou jednotkou, ste mali aj iné povinnosti, boli ste študentom na vysokej škole...

V Martine otvorila Vysoká škola dopravná v Žiline jednu triedu pre študentov popri zamestnaní. To bola veľká výhoda. Mohol som hrávať hokej aj študovať bez toho, aby som tratil čas cestovaním. V tom čase som bol aj zamestnaný, pracoval som na konštrukcii v martinských ZŤS. Študovať som začal v roku 1987 a školu som skončil v roku 1992.

Začiatok minulého desaťročia sa vyznačoval doteraz najväčším úspechom v 90-ročnej histórii martinského hokeja. Prišiel nielen postup, ale hneď v prvej sezóne bronzová priečka...

Bolo to v sezóne 1993-94. Ako nováčik sme boli po základnej časti na štvrtom mieste a v play off nám bol súperom o tretiu priečku Slovan Bratislava. Nik nečakal, že sa prepracujeme k takému úspechu. O to bolo víťazstvo krajšie. Už v súboji o finále sme dosť potrápili Duklu Trenčín a víťazstvom nad Slovanom sme prekvapili celé hokejové Slovensko. Bol to úžasný pocit.

Takže ste mali aj veľkolepé oslavy?

To veru nie. Súťaž sa končila v polovici apríla a každý už toho mal plné zuby. Boli sme skôr šťastní, že je to za nami. Vlastne, oslávili sme to na ceste z Bratislavy a do Martina sme sa vrátili až nadránom.

Výborné výkony v martinskej bránke nezostali nepovšimnuté. Onedlho ste obliekli dres práve Slovana Bratislava...

Bolo to roku 1998. Cítil som potrebu zmeniť prostredie. Navyše, sezónu predtým som mal problémy s chrbtom, pol roka som vôbec nemohol športovať. Prestup bol pre mňa novou motiváciou. Prišiel som do klubu, ktorý mal tie najvyššie ambície. Bola to pre mňa výzva. Hrali sme nielen extraligu, ale aj Európsku ligu. Škoda, že nám to vo finále vtedy nevyšlo. V bránke Slovana som sa striedal s Čapekom, ktorý prišiel zo Sparty Praha. Do Bratislavy som išiel aj napriek tomu, že som mu mal robiť dvojku. V príprave a počas sezóny sme sa pravidelne striedali. Myslím si, že som mal vydarenú sezónu a play off a aj finále som v drese Slovana odchytal ja.

Potom prišli tri sezóny vo Zvolene, v mužstve, ktoré malo za cieľ získať majstrovský titul...

Bola tam snaha vytvoriť silný a dobrý tím. Nikto však nečakal, že v prvej sezóne budeme hrať o titul. Sezóna nám do decembra vyšla úžasne - prehrali sme iba dve stretnutia, boli sme jasne na čele. Potom prišla kríza, ale na konci sme boli druhí, na krok od titulu. Ďalšiu sezónu sme už boli majstri, takže som si k športovým úspechom mohol pripísať aj slovenský titul. Na tú sezónu mám aj najkrajšie spomienky. Bola tam super partia. Spomeniem aspoň Petra Vlka, Rostislava Vlacha - reprezentantov bývalého Československa, boli to skutočne úžasní hokejisti aj skvelí ľudia. Z ďalších musím spomenúť napríklad Dušana Mila a Jara Töröka.

Vlaňajšia sezóna však bola pre vás iste špecifická. Obliekli ste dres až piatich mužstiev. Zrejme ste boli po sezóne trochu sklamaný...

Na tú sezónu nespomínam v dobrom. Ešte predtým, ako sme boli majstri, som išiel v lete na operáciu kolena a celé leto som nemohol poriadne trénovať. Naplno som začal zaberať až na ľade. Ďalšiu sezónu som mal zase problémy s nosom, absolvoval som ďalšiu operáciu a ďalšie leto som premaródil. Takže, mal som za sebou také dve nešťastné letá, že na ne chcem radšej zabudnúť. Chýbala mi teda príprava, čo sa asi aj odzrkadlilo na tom, že som nebol v pohode. Nevylučujem však aj takú alternatívu, že vo Zvolene boli tlaky, aby dostali šancu mladší a ja som sa napokon dostával do bránky v Detve a Prievidzi, kde som hosťoval, neskôr doma, v Martine, a nakoniec aj v Nitre.

Prispela minulá nevydarená sezóna k vášmu rozhodnutiu vrátiť sa na ľad, na ktorom ste vyrastali?

Už minulý rok v januári sme s vedením martinského klubu hovorili o tejto možnosti. Ponuka mi prišla celkom vhod, veď viac ako štyri roky som bol mimo domova, cestoval som hore-dolu. Či som bol v Bratislave, či vo Zvolene, snažil som sa byť aj čo najviac doma, najmä s dcérou Zuzkou. Teraz, keď som opäť v Martine a nemusím cestovať, môžem sa ozaj naplno venovať len hokeju. No, a navyše, lákala ma aj možnosť trénovať mládežníckych brankárov, a tak sa venujem aj špecializovanému brankárskemu tréningu s mladými nádejami.

Keď ste prišli do martinskej kabíny, poznali ste niektorých z hráčov?

Poznal som len pár chalanov, s ktorými som niekedy hrával. Rasťa Böhmeho, Róberta Stančoka... S väčšinou som sa musel zoznamovať.

Ste skúseným brankárom, na takého sa zrejme tréneri spoliehajú, že bude pomáhať na ľade organizovať obranné činnosti spoluhráčov...

Vždy som sa snažil usmerniť spoluhráčov na ľade. Bol som tak naučený, že mám dirigovať obranu. Predsa len ja vidím celé dianie pred sebou, mám aj isté skúsenosti, možno aj intuíciu, preto sa snažím usmerniť spoluhráčov. Myslím si, že sme sa v Martine stretli dobrá partia a z toho pramení aj to, že sme sa dokázali zomknúť.

Slovan Bratislava, Zvolen - sú bašty slovenského hokeja. Napriek tomu azda aj trochu závidia Martinu. Keď nič iné, tak určite divákov. Môžete to potvrdiť?

V Martine je, podľa mňa, najhokejovejšie publikum. Tak to bolo aj vtedy, keď sme hrali I. SNHL, tak je aj teraz v extralige. Obecenstvo je naším šiestym hráčom a určite nám ho súperi závidia.

Vaším vrcholom však iste boli reprezentačné štarty. Ako si na toto obdobie spomínate?

Už po prvej extraligovej sezóne som reprezentoval v Rakúsku. Proti domácej reprezentácii som bol náhradníkom Eduarda Hartmanna. O rok neskôr som bol v reprezentácii aj s niektorými hráčmi z NHL. V priateľskom zápase proti Rumunsku som nastúpil v bránke a vážim si, že som vtedy reprezentoval s Petrom Šťastným a ďalšími skvelými hokejistami. Rád spomínam aj na svoj štart na Nemeckom pohári, kde som chytal práve proti domácemu celku. No, a nezabudnuteľné zážitky mám aj z predolympijského turnaja v Oberhausene, v čase keď reprezentáciu viedol Jozef Golonka, potom aj z MS v Nórsku, kde na lavičke boli práve súčasní reprezentační tréneri František Hossa a Ján Šterbák. Ani raz som sa síce do bránky nedostal, ale nadýchal som sa nezabudnuteľnej atmosféry veľkého podujatia.

Aké je vaše brankárske krédo?

Vždy sa snažím odviesť všetko, čo vo mne je. Do bránky vždy idem s tým - nedostať gól a vyhrať zápas. Lenže počas zápasu sa často vyskytnú nepredvídateľné veci. Nemusím ani zaloviť v pamäti. Napríklad v zápase s Trenčínom, keď som po tečovaní puku spoluhráčom inkasoval. Bol som v protipohybe. Možno z pohľadu diváka táto situácia vyzerala jednoducho, ale z pohľadu brankára je to zložitejšie. Takéto góly mrzia, hoci viem, že sa to za daných okolností nedalo chytiť. Napriek tomu sa musím cez to preniesť a sústrediť sa na ďalšie herné situácie. To je mimoriadne dôležité. A hoci takéto momenty dokážu s človekom poriadne zalomcovať, poddať sa im nemožno.

Ján Kŕč

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  6. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  7. Pomáhajte čítaním
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  1. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 29 611
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 569
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 588
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 073
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 867
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 657
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 007
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 821
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 343
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 198
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Jožo Brňák sa na nikoho nedokázal hnevať

Futbalista s dobrým ťahom na bránu, ktorý hral za Martin i Vrútky, už nie je medzi nami.

Jozef Brňák.

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

Pacientov s ochorením na Covid 19 v nemocnici pribúda, rozširujú sa aj červené zóny

V Univerzitnej nemocnici Martin (UNM) bolo v pondelok hospitalizovaných 72 pacientov s pozitívnym testom na ochorenie COVID-19.

Pavilón č. 5 v UN Martin je už celý v červenej zóne.

Vrútky už určili miesta, kde sa bude testovať

Jedným z odberových miest bude aj kino 1. máj, využijú sa aj telocvične škôl.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Už ste čítali?