Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky

Každý hľadá to svoje miesto pod slnkom

O osudoch tých, ktorých zohrieva martinské Slniečk

Detstvo, domov, rodičov si dnes Dana idealizuje. Dávno je preč z prostredia, ktoré ju odkoplo do života a dávno zabudla, že bola kedysi viac bitá ako sýta, že nepoznala rozdiel medzi sviatkom a piatkom a že bola rada, nekonečne rada, keď mohla odtiaľ vypadnúť. Nejasne si spomína, že mala v mestečku obklopenom stredovekými hradbami nejaké kamarátky, že celkom rada chodila do školy, lebo tam bolo teplo a nikto na ňu nevykrikoval, že je darmožráč a povaľač. Takýto, ba i hrubší (ten častejšie) slovník ju vítal doma i vyprevádzal, keď bežala od opitých a agresívnych rodičov na ulicu, aby prečkala, kým vytriezvejú a kým ich mútne oči nezastrie nepokojný spánok. Pohladenie? Vľúdne slovo? - čo to je? Nikto sa jej vtedy nečudoval, keď ledva skončiac učňovku skočila do čudného spoločenstva s človekom, ktorý nevie dodnes písať a ani čítať. Vtedy to ale nepokladala za dôležité, netušila, že pohŕdanie vzdelaním, a tým aj úctou voči sebe, je začiatkom cesty do pekla. Vtedy ju očaril už len preto, že sa o ňu zaujímal a že s ňou chcel odísť preč. Preč z domu, preč od ľudí, ktorí jej síce dali život, ale takmer nič viac. Odišla...

Skryť Vypnúť reklamu

V Martine začali s druhom akože iný život. Nasťahovali sa k jeho rodičom. Netrvalo dlho a zistila, že nie sú o nič lepší ako jej. Dni plynuli, nesmelá a vždy tichá Dana, ktorá nevedela ani len to, že sa môže ísť zapísať na úrad práce, ak je bez roboty, lebo si ju nevedela sama hľadať a že môže mať podporu, hospodáriť s peniazmi a dostať tak šancu žiť život aspoň trochu podľa svojich predstáv, nechávala z nevedomosti i neschopnosti čokoľvek vybaviť, o sebe rozhodovať iných. Tí iní, jej noví blízki, neboli o nič zorientovanejší ako ona. Už fakt, že si nič nerobili z dlhu, ktorý narastal z nedoplatkov za byt, hovorí za všetky argumenty. A odovzdane prijala svoj osud aj vtedy, keď sa ocitla s mužom po svojom boku na ulici, bez strechy na hlavou. A to už v náručí objímala ani nie ročnú dcérku.

Skryť Vypnúť reklamu

Ani vtedy obom podareným rodičom malej Ajky nesvitlo, že sa treba postaviť na vlastné nohy, hľadať pomoc a v rámci možností sa snažiť vybudovať pre svoje dieťa domov. Sú na ulici? Tak na nej zostanú. Bolo leto a komunita bezdomovcov ich prijala. Dopadli na dno neschopní vôbec uvažovať o niečom inom. Nedošlo im, že Ajka chradne, že je špinavá, že ju niet kde vykúpať, že potrebuje teplé jedlo a oblečenie, že nemôže večne spávať na handrách a že po čase im možno bude klásť otázky... Nepatrili medzi ľudí, ktorí myslia na viac ako deň dopredu. Až keď si zanedbané dieťa a jeho matku - vychudnutú a neschopnú samostatného života, všimli úrady, nastal obrat. Obe našli dočasný domov v Domove pre osamelých rodičov Slniečko v Martine.

x x x

Jana bola z iného cesta. Odmala mala radšej ulicu ako štyri steny bytu, v ktorom žila s matkou. Patrila k tým tisícom detí, ktoré veľmi rýchlo pochopili, že po rozchode svojich rodičov je síce lepšie bývať s jedným, ale ešte lepšie nechať si otvorené zadné dvere a občas, akože, využiť existenciu toho druhého a „zašiť„ sa u neho, keď bolo treba zájsť poza školu alebo zostať dlhšie na diskotéke. Inštinkt ju nikdy nesklamal. Rodičia si nezvykli, prečo aj, veď ich prieky boli známe široko-ďaleko, overovať, či podarená dcérka je u toho druhého. Nemali pre seba dobré meno na diaľku, nieto aby sa ráčili v rozhovore. A tak Jana preplávala základnou školou so štvorkami, chvíľu to vyzeralo, že sa vyučí v strojárňach, no potom ju nadobro pohltila ulica a kamaráti. Nebola to vyberaná spoločnosť, ktorej dávala prednosť pred učením. Išlo o partiu zloženú z podobných existencií, ako bola ona sama. Chlapcov a dievčat bez budúcnosti. Posedávali, poflakovali sa, občas čosi potiahli, občas kohosi, len tak zo špásu, pritlačili k plotu a prišli k pár stovkám na alkohol a cigarety.

Skryť Vypnúť reklamu

Janina mama už dávno zabudla na svoj sen, že z dcéry vykreše poriadneho človeka. Vlastne, keď sa tak zamyslela, musela si priznať, že na ňu nikdy nestačila nielen preto, že podarený potomok si vždy vedel vymyslieť láskavú lož, ale najmä kvôli tomu, že to sama vzdala. A tak ani veľmi neprotestovala, keď jej dcéra jedného krásneho večera oznámila, že je tehotná. Kto je otcom - to netušila. Ani ju to nezaujímalo. Svoj spôsob života neveľmi zmenila a ani jej na um neprišlo, aby začala o svojej budúcnosti uvažovať zodpovednejšie. Dieťa prišlo na svet, potom do dvojizbového bytu a v ňom urobilo aj prvé kroky. Janu sprvu zaujímalo, ako džavoce, hýbe ručičkami, nožičkami, ako sa snaží o prvé slovíčka. No keď prebdených nocí pribúdalo a povinností nebolo menej, ochabla. Čoraz častejšie nechávala dieťa mame a sama sa vrátila k starej partii. Nie nadlho. Spojenie s ulicou načas prerušilo rozhodnutie súdu o deložovaní. Nevedela, že jej matka prestala platiť za byt a nevedela ani to, že za byt vôbec treba platiť. Úrady ju umiestnili aj s malým Ľubošom do Slniečka. Pár dní strúhala dobrotu, potom sa ukázalo, že zvyk je železná košeľa. Dvojročné chlapča nechávala v domove blúdiť chodbami a schodami a sama na dlhé hodiny odchádzala, aby sa „pobavila„ a „oddýchla si„. Časom si dovolila ešte viac. Pánske návštevy, alkohol v domove. Nasledovali upozornenia, výstrahy. Nepomohli. Domov musela opustiť, a to aj napriek chlapčaťu, z ktorého si urobila sociálnu barličku. Vrátila sa k mame a žijú, ako vedia… - také chýry doniesli ostatní obyvatelia domova.

x x x

Dva osudy, dva životy. Dvaja rodičia, ktorí ani len netušia, že majú aj nejaké povinnosti. Dve deti, ktorých osud je neistý. V dvoch ďalších izbách Slniečka sú ďalšie osudy. Od začiatku otvorenia domova pre osamelých rodičov začiatkom tohoto roka tu nie je prázdno. Vystriedalo sa tu osem neúplných rodín, ktoré zmenili svoje bydlisko pod tlakom okolností - prišli o byt, sú obeťami týrania, psychického vydierania, zle vykročili do života. Načas im Slniečko dalo strechu nad hlavou. Majú tu nájsť pokoj, majú začať uvažovať o tom, čo ďalej a potom robiť také kroky, aby to „čo ďalej?„ dostalo reálnu podobu.

„Ubytovávame tu len takých rodičov s deťmi, ktorí nezavinene prišli o strechu nad hlavou. Nemusí to byť len kvôli neplateniu, ale napríklad aj kvôli tomu, že sú obeťami domáceho násilia a nevedia si rady,„ uvádza nás do pravidiel hry Slniečka jeho správkyňa Martina Toračová. „Ak im máme pomôcť, musíme začať od toho, že im pomôžeme vybaviť sociálne dávky, materskú, ak je to aktuálne, niekedy výživné a podobne. Peniaze potrebujú, pretože aj za pobyt v domove sa platí a oni si musia sformovať návyk pravidelných platieb, lebo je to užitočné pre ich ďalší život. No na druhej strane tu majú všetko, čo k pokojnému životu potrebujú - od vybavenej kuchyne, cez práčky, rádiá a televízor. Nabádame ich k tomu, aby si hľadali prácu, kým sú ich deti v škole, lebo pobyt v Slniečku je limitovaný a oni musia nakoniec vykročiť na vlastnú cestu.„

Nie je to ľahké. Ako tvrdí M. Toračová, skúsenosti sú také, že ľudia v domove majú tendenciu, keďže oni už žijú v teple a nie sú hladní, pomáhať tým, od ktorých sa majú odpútať, ak chcú zobrať svoj život do vlastných rúk. Posielajú peniaze kamarátom, rodine, bývalým partnerom namiesto toho, aby sa naučili byť správne sebeckí (predovšetkým v mene svojich detí a ich budúcnosti) a našli spôsob, ako sa o seba i svoju rodinu postarať. „Sú dospelí, ale nevedia si poradiť v živote. U nás sú spravidla len pol roka,„ hovorí M. Toračová. „Potom musia odísť. Dlhší pobyt sa neodporúča, pretože netreba, aby sa príliš pripútali a považovali toto miesto za svoj jediný domov. Chceme ich naučiť, aby mysleli na to, že raz príde chvíľa, keď budú musieť za seba i svojich blízkych prevziať zodpovednosť.„

Ľudí, ktorí vyhľadali (alebo pre ktorých úrady vyhľadali) Slniečko, možno rozdeliť do dvoch skupín. Do jednej patria osamelí rodičia, ktorí hľadajú únik od svojich partnerov, potrebujú čas, aby si premysleli, ako ďalej. Zvyknú si hľadať prácu, o deti sa v rámci možností vzorne starajú, posielajú ich do školy, píšu s nimi úlohy, chodia do kina. Potom je tu skupina apatických rodičov. Takí, o ktorých sa zvykne hovoriť: muchy, zjedzte si ma. Sociálni analfabeti, ktorí ani nevedia, že majú nárok na sociálne dávky a ktorí žijú v predstave, že štát (tí druhí) sa musí o nich postarať. Netušia, že s deťmi sa treba hrať, že ich treba pritúliť, pohladiť po hlávke, pekne sa prihovoriť, že potrebujú lásku, aby lásku mohli neskôr rozdať sami. „Preto uvažujem o konzultáciach s psychológom. Tí ľudia sa potrebujú vyrozprávať a nájsť sami seba. Im sa nedá pomôcť len tak, že načas im ponúkneme strechu nad hlavou a teplé jedlo. Potrebujú si uvedomiť, že už nechcú patriť do prostredia, ktoré ich odkatapultovalo k nám. A urobiť pre to niečo zásadné,„ dodáva M. Toračová.

x x x

Slniečko, hoci by ho mnohí takto radi brali, nie je všeliekom na život. Je len dočasnou perinou pre osamelých, opustených a týraných. Perinou, pod ktorou je teplo len tým, ktorí ho skutočne potrebujú. Poriadok, tolerancia, služby, ktoré sú spojené s pobytom v ňom totiž nevyhovujú každému. No na druhej strane ani sociálna solidarita spoločnosti nemôže byť bezbrehá. Zo Slniečka každý raz odíde. Dostal pomoc, keď bolo najhoršie, ale ďalej musí kráčať sám. Až potom, ktovie po koľkých zakopnutiach, si možno nájde svoje miesto pod slnkom.Viera Legerská

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  2. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  3. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  4. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  5. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  6. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  7. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť
  8. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  9. O bezpečnejších nákupoch pred Vianocami so šéfom Tesca
  10. Pomáhajte čítaním
  1. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  2. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť
  3. Budúcnosť M&A v Európe
  4. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  5. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  6. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  7. O bezpečnejších nákupoch pred Vianocami so šéfom Tesca
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  10. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 31 517
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 11 266
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 557
  4. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 9 232
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 9 072
  6. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 8 794
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 570
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 547
  9. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 8 482
  10. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 327
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Primátor Danko zvolal zastupiteľstvo, poslanci budú rozhodovať aj o rozpočte

Rokovanie Mestského zastupiteľstva v Martine sa uskutoční vo štvrtok 26. novembra od 9. hodiny.

Ján Danko, primátor Martina.

Pri Braňovi Stolárikovi sa na martinskej lavičke vystriedalo dvanásť trénerov

Do zoznamu legiend martinského hokeja treba určite zaradiť aj Branislava Stolárika. Odchovanec klubu prišiel prvýkrát na Podháj ako šesťročný a s krátkymi prestávkami pôsobí v štruktúrach klubu už štyridsaťštyri rokov. Bol pri všetkých úspechoch Martina v ére samostatnosti.

Branislav Stolárik v martinskom drese.

Školáci výkresmi poďakovali vojnovým veteránom

Adresátov ďakovných výkresov našla Evanjelická spojená škola vďaka spolupráci s Jozefom Petrášom, predsedom Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Martine.

 Ondrej Kučera sa obrázku a ďakovnej pohľadnici žiakov evanjelickej školy veľmi potešil a žiakom poprial veľa tvorivosti v ich ďalšom štúdiu.

FOTO: Časy koronové objektívom talentovaného fotografa z Martina

Fotografovanie testovania bolo pre Romana Adamjáka niečím celkom novým.

Aj neobvyklé ťažké časy môžu byť múzou.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vianočné trhy v Martine budú

Druhá vlna koronavírusu slabne, no ťažko povedať, akú silu bude mať v predvianočnom období. Mesto napriek tomu pripraví vianočné trhy. Budú mať ale svoje epidemiologické pravidlá.

Na rýchlostnej ceste R1 sa dnes stala ďalšia nehoda, vodič je popálený

Po prvej nehode zomrela žena, po druhej bojuje o život muž.

Polícia vyšetruje masívne podozrenia z tunelovania Agrokomplexu

Rezort hovorí o závažných zisteniach v štátnom podniku. V minulosti ho riadili nominanti SNS.

Pod úmrtie dlhoročného čadčianskeho kňaza sa podpísal koronavírus

Kysučania s veľkým smútkom prijali správu, že bývalý dlhoročný správca farnosti v Čadci Milan Kavor odišiel do večnosti vo veku 76 rokov. V októbri údajne ochorel na koronavírus.

Už ste čítali?