Keď sme hodnotili futbalovú jeseň, zdalo sa, že ťažký pacient - martinský futbal, konečne nachádza liek na svoje boľačky, odráža sa od dna a začína kráčať od hanby k čomusi lepšiemu. Pri oslavách deväťdesiatky klubu sa zdalo, že novokonštituovaný výbor našiel smer. Netušili sme, že zanedlho bude všetko inak, že tí, ktorí futbal na jeseň viedli, budú, takpovediac, vyhlásení za „samozvancov„ a na konci roka sa uskutoční ďalšia palácová revolúcia. Nie prvá, pretože v Martine sme si na ne, žiaľ, už zvykli, veď futbal tu už dlhé roky riadia živelne, bez perspektívy, len operatívnymi rozhodnutiami.
Neexistuje členská základňa klubu, neexistujú v kolektíve prijaté rozhodnutia - existuje len vôľa niekoho, poverovať vedením niekoho... A tak sa zrejme bude musieť porúčať aj Ján Ondečko. Ledva čo začal, už pri futbale aj asi končí. Viac nevieme, lebo počas minulého týždňa sme sa s ním nedokázali spojiť. Ako nám však povedal predchádzajúci riaditeľ klubu Peter Bučko, s riaditeľom školy na Hurbanovej ulici Pavlom Chovaňákom, Jozefom Hlaváčikom a Jánom Segľom majú do Vianoc pripraviť konferenciu, na ktorej by sa malo konštituovať nové vedenie martinského futbalu. Koľké to už za posledné desaťročie bude, to by sme asi len ťažko zrátali, lebo v Martine sa futbalové vedenia striedajú ako pasažieri v taxíku. Už roky to funguje tak, že nastupujúci po pár kilometroch aj vystupujú... A martinský futbal stále živorí.
Sme zvedaví, kto sa to teda na konferencii, ktorá sa má uskutočniť do Vianoc, zíde, kto na to má mandát (a od koho?) a komu tí, čo sa zídu, dajú svoj mandát dostať martinský futbal z „brindy„! V „brinde„ totiž nie je len na ihrisku, ale najmä vo vedení, na základe nekoncepčných chaotických rozhodnutí. Aj tí poslední jeho skalní sa v tom, čo sa to tu deje s futbalom, ťažko môžu vyznať... (jk)