Martin Jazz Fest 2002 je už (skvelou) minulosťou
Je taký jeden pekný, výstižný slogan na džez. Rýmuje sa iba po česky, ale funguje rovnako skvele po slovensky. Že: …džez, to je pravý, džez, to mně baví… Dakedy to spievala stará dobrá Pilarka. Takže úvod (aj) pre pamätníkov mám za sebou, hurá do „hot„ Martinskej jazzovej spoločnosti v súčasnosti.
Pravda je taká, že spievalo sa parádne aj v tomto ročníku Martin Jazz Fest (ako sa krásne vynímalo logo v štýle graffiti objednané u frajerov sprejerov nad koncertujúcimi zoskupeniami v Štúdiu martinského divadla). Spustila to diablica za mikrofónom, neuveriteľne hlasovo „energetická“, už z vlaňajška známa, a teda očakávaná, populárna spievajúca Vrútočanka Katka Kurinská. Chrbát jej istili a muziku tvrdili starí, dobrí „odvazováci„- domáci parťáci, zdá sa, že vždy pohodoví Ružičkovi Homo Sapiens. Kapela zaujala novými džezovými „kúskami„ a prekvapujúcimi spoluhráčmi - celkom mladučkým, pôvodne konzervatoristickým miešaným vokálnym zoskupením, vystupujúcim ako Kozmopolitan Singers. Päť, šesť alebo osem hlasov spievalo hodinu jednak skvelý repertoár, druhak fantasticky hlasovo ladili i lahodili, uchu aj oku.
No čo, mlaď je mlaď! Akurát, že nevedomky mierne rozladili nasledujúceho účinkujúceho, svojím spôsobom hviezdu a vrchol večera, brávurneho hráča na sólovú gitaru, J. Smietanu so svojím triom. Nastúpil zamračený, lebo časť publika možno pridlho hrajúci „singristi„ až tak nenadchli, a tak poodchádzalo. Nepočkali teda ani na svetovú gitarovú špicu. Môžu však banovať. Keď hviezdneho Smietanu prešlo rozčarovanie, že v 60-tisícovom Martine publikum nenaplní práve na neho sálu s 250 stoličkami do posledného miestečka, hral ako z veľkej báječnej džezovej knihy. Určite vycítil, že priazeň a odozva sa nemusia odrážať v množstve. Keď má publikum srdce na mieste a jasne cíti kvalitu, stačí ho toľko, koľko ho je.
Druhý džezový večer II. martinského jazzového festivalu 2002 sa o „výkop„ postarali mladíci zo Standard Issue z Čiech, obohatení nedávnym Martinčanom Jožkom Baruníkom aj s jeho husličkami, ani nie tak z javora, ako dobre džezovo znejúcimi. Dobrú atmosféru, ktorá k „džezákom„ určite patrí so všetkou prirodzenosťou, pohodovo potvrdili džezmeni Pavla Jakuba Rybu z Čiech, prichádzajúci s výbornou povesťou z koncertnej šnúry po džezových kluboch Ameriky. Osobitý klávesista a spevák Jozef Skrzek (SBB), účinkujúci „u Rybu„ ako hosť, rozšíril bohatú paletu zahraničných hudobníkov na martinskom festivale o značku PL.
O vyvrcholenie druhého večera, až noci, a tým aj vydareného Jazz Festu v Martine sa postaralo naozaj hviezdne zoskupenie Tribute to Miles, poskladané z hráčov z Kuby, USA, Poľska, Čiech i Slovenska, ba aj Martina. V jednej skladbe medzinárodného hráčskeho obsadenia si virtuózne zahral na husliach dokonca domáci prezident Martinskej jazzovej spoločnosti. Kompletný kotol Štúdia – excelentní hráči džezu uprostred nadšeného publika - sa dostali dosť hlboko po polnoci spoločne do varu. Pokračujúce jamssesion vo foeyri tak malo skvelý predzápal, a mohlo vyrcholiť až kedysi okolo piatej hodiny rannej.
Tak fanúšikovia dobrého medzinárodného džezu, ako aj ortodoxní vyznávači jeho rozmanitých domácich podôb, si zasa raz prišli na svoje. Pričinili sa svojou priazňou o výbornú atmosféru počas obidvoch koncertných večerov i nocí. Martin Jazz Fest 2002 odchádza do histórie, očakávania toho o rok do tretice sú očividné. Ukazuje sa, že džez je u martinského publika doma. Pre istotu radšej ani nechcem vedieť, ako sú na tom organizátori (Karel Ružička, Ľubo Šamo, Tomáš Holič, Andrej Hrnčiar, Jazz Presso a dozaista ďalší nemenovaní…), najmä vo finančných položkách dal a má dať. To už by bola iná pesnička. Darmo, každý špás čosi stojí. Ale vari stojí za to aj dobrá, nová, priebojná džezová martinská tradícia, no nie?
