Pozvánka na dozaista nie celkom všedné výstavné podujatie mala predsa len lákavé záhlavie. Slovenské národné múzeum – Etnografické múzeum pozývalo na vernisáž nazvanú V záhrade pokoja, ktorá sa otvárala v onen pamätný štvrtok (14. 11.), keď sa s kultúrnymi podujatiami v Martine rozsypalo celé vrece (Hoechst Biotika, Turčianska galéria, jazzový festival v divadle…).
Z otváracieho príhovoru Jána Botíka, zodpovedného riešiteľa výstavy, sa prítomné martinské auditórium spolu s hosťami z celého Slovenska dozvedelo dostatok informácií nielen o sprístupňovanej výstave V záhrade pokoja. Jej predmetom sú obyčaje pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku s osobitným zreteľom na etnickú a konfesionálnu mnohotvárnosť. Vznikla v rámci projektu Múzeá a etniká ako ďalšia v poradí a je spoločným dielom Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku, Podunajského múzea v Komárne, Vihorlatského múzea v Humennom… Výstavným zámerom je poukázať na význam, aký predstavujú menšinové kultúry na Slovensku pre identitu nositeľov, ale tiež pre zachovanie kultúrnej rozmanitosti súčasného sveta. Slovensko sa už od stredoveku rozvíjalo ako krajina s viacnárodnostnou štruktúrou, žili a žijú tu popri sebe Slováci, Maďari, Nemci, Židia, Rómovia, Chorváti, Česi a ďalší. A zároveň aj ako krajina s rôznymi svetonázorovými a náboženskými orientáciami (pohanstvo, kresťanstvo – rímsko-katolícky, pravoslávny, grécko-katolícky, luteránsky a kalvínsky variant, judaizmus a napokon ateizmus). Na výstave V záhrade pokoja nájde návštevník dostatok potvrdzujúceho dôkazového materiálu aj z málo vystavovaných umeleckých i úžitkových predmetov patriacich do oblasti posledných vecí človeka na tejto zemi. Vernisáž ozvláštnili svojím vystúpením speváčky folklórnej skupiny Váh z Liptovského Jána, keď zaspievali niekoľko smútočných pohrebných piesní. Hoci sa na pohreboch netlieska, nakoniec sa za svoje precítené účinkovanie dočkali aj takéhoto ocenenia od martinských vernisážových návštevníkov a hostí.