Nedeľa, 11. apríl, 2021 | Meniny má JúliusKrížovkyKrížovky

Strojári od macochy

V monografii Martin – z dejín mesta sa zabudlo n

Cítim sa martinským lokálpatriotom, veď tu bývam už od roku1939, a tak som si samozrejme kúpil a prečítal monografiu Martin – z dejín mesta. Je to záslužné dielo, lebo sú v ňom sústredené hlavné skutočnosti popísané už vo vydanej literatúre, ale najmä tým, že zachytáva aj najnovšie udalosti, o ktorých neboli doteraz vydané súborné materiály. Práve pri tomto období po roku 1945 sa chcem pozastaviť.

Priemysel namiesto kultúry

V záverečnom slove zostavovateľa sú vety: „Päťdesiate roky poznamenali ďalší vývoj. Boli spojené s budovaním ťažkého priemyslu v meste na jednej strane a na druhej strane s demontážou a potláčaním významu Martina ako slovenského kultúrneho centra.„ Verím, že tým nemienil postaviť tieto dve strany proti sebe, veď strojári ani nezabrali kultúre žiadne budovy (dokonca jednu postavili), ani neodsunuli žiadne inštitúcie (to je skôr na vine bratislavocentrizmus). Napriek tomu si ale myslím, že monografia je zostavená skôr z pohľadu kultúrnej obce, a preto sa mi javí nevyvážená. Je to prirodzené už zo zloženia autorského kolektívu. Aj spracovateľom kapitoly hospodársky a priemyselný rozvoj mesta po r. 1945 je bývalý vedúci kabinetu Ústavu marxizmu - leninizmu ÚK na LF UK v Martine. Výsledkom je, že táto kapitola má z celkových 700 len 25 strán a z toho strojári len asi desať. A pritom práve rozvoj strojárskeho priemyslu má zásluhu na tom, že Martin vyrástol na ôsme mesto na Slovensku a že sa za toto obdobie zvýšil počet jeho obyvateľov z 10- na 60-tisíc.

Skryť Vypnúť reklamu

Dovolím si preto mať k monografii niekoľko pripomienok z pohľadu strojára, ktorý pracoval v investičnej výstavbe.

Na zelenej lúke...

Hodnotenie ekonomiky strojárskeho priemyslu v Martine a celkovej ekonomiky Slovenska v rámci ČSR nemohlo byť z pohľadu aktívu kultúrnych pracovníkov v r. 1968 objektívne pre inú odbornosť účastníkov. Myslím si, že posledný odstavec tejto state nie je autentický. Napokon rozdelenie ČSFR a ďalší vývoj nás o tom presvedčili.

V stati „Od plánov hlavného mesta po sídlisko strojární“ sa uvádzajú rozpory medzi zásadami smerného územného plánu a výstavbou strojární, nedostatočný rozvoj vybavenosti a služieb na sídliskách od konca 40. rokov a pracoviská nadväzujúce na martinský strojársky priemysel, ktoré sa umiestňovali v iných mestách.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj samotná monografia dokazuje, aké malé percento územných plánov sa zrealizovalo jednak preto, že boli v rozpore so záujmami centrálnych orgánov (hlavné mesto, krajské mestá), alebo sa nenašli investori s dostatkom finančných prostriedkov. Keď sa strojárňam naskytla možnosť presunúť do Martina výrobu traktorových motorov a následne aj traktorov ako náhradný program za tanky, nebolo času na zmenu územného plánu, ani dosť plánovaných peňazí na stavbu na zelenej lúke. Obdobne to bolo aj s výstavbou náraďovne na pravom brehu Turca – Kráčinách. A že podobné problémy sú aj teraz, dokazuje výstavba hypermarketov v navrhovanom budúcom centre mesta.

Zabudnutý projekt

V monografii sa zabudlo na jeden projekt, ktorý ctil smerný územný plán v priestore medzi Priekopou a Sučanmi. Bola to štúdia martinských strojárov a Hutného projektu Košice z roku 1969 na výstavbu slovenskej automobilky s finálnou montážou na východnom Slovensku a výrobou motorov a ďalších skupín v Martine. To, že sa začala aj jej realizácia, dokazuje zdanlivo nelogické umiestnenie väznice pred Sučanmi, ktorá mala slúžiť ako zdroj pracovných síl pre výstavbu aj prevádzku. Bol to zas jeden z projektov, ktorý v období normalizácie nevyhovoval Bratislave, bol vyhlásený za oportunistický, vznikli BAZ Bratislava a stredné a východné Slovensko má problémy s nezamestnanosťou.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1961 – 91 bolo v Martine postavených 15-tisíc bytov. Takýto počet bytov postavili na základe tlaku strojárov v súvislosti s rozvojom strojárenskej výroby. Vybavenosť sídlisk sa plánovala v rámci komplexnej bytovej výstavby a život nás presvedčil, že v sídliskách Stred, Sever, Košúty I, Jahodníky, Ľadoveň a Podháj bola dostatočná. Strojári sa zaslúžili o jej doplnenie finančne aj investorsky, napr. stavbami: Dom odborov Strojár, športová hala a zimný štadión Podháj, futbalový a hádzanársky štadión, krytá plaváreň, kúpalisko, letisko Tomčany, nová chata na Martinských holiach. Čo sa týka výstavby v iných mestách, je poplatná žiarlivosti centra na Martin a otváraniu si ciest smerujúcich k výstavbe v Martine. Je to pravda, že strojári postavili budovu UTAR v Bratislave, ale aj budovu UTAR na Mudroňovej ulici (Transmisie) a doškoľovacie stredisko na Stráňach (Grandis) v Martine. Aj v Banskej Bystrici zrekonštruovali starší objekt pre projekciu IDOP, ale aj na Podháji v Martine postavili pre IDOP prevádzkový areál.

Utajovaný údaj

V stati rekonštrukcia a modernizácia martinského priemyslu v 60. rokoch sa uvádza, že podiel exportu Turčianskych strojární na priemyselnej výrobe bol zanedbateľný, tvoril iba 2 percentá. Tento údaj čitateľa zavádza. Autor zrejme nevie, že export tankov a ostatnej špeciálnej výroby sa v štatistike nevykazoval a bol len centrálne evidovaný a utajovaný. A že bol v Martine ďaleko vyšší, svedčí aj to, že ČSSR potrebovala pre vlastnú armádu okolo troch percent martinskej kapacity. Len v Rusku má Slovensko ešte aj teraz blokované pohľadávky z tohto exportu za 50 mld. korún, ktoré chcú Rusi splácať len reexportom špeciálnej techniky.

Strojári vystupujú

z anonymity

Ešte jedna skutočnosť ma na popise povojnového obdobia zaráža. Martinskí strojári sú v ňom v anonymite, a pritom je medzi nimi významných osobností neúrekom. Od predsedu vlády cez viacerých ministrov a námestníkov ministrov, riadiacich pracovníkov až po projektantov, konštruktérov, technológov, výskumných, vývojových a výrobných pracovníkov.

Samozrejme, prejavuje sa to aj v zozname významných osobností, ktorého základ tvorí len Slovenský biografický slovník a evidencia SNK. Zo 415 hesiel je iba 116 mimo oblasť kultúry a z tých len traja strojári (zámočník z 19. storočia, umelecký zámočník a konštruktér – vynálezca celulózky). Spomeniem len dve osobnosti, ktoré by sem určite patrili:

Ing. Vladimír Paprčka, prvý generálny riaditeľ Martimexu, ktorý sa zaslúžil o vybudovanie podniku aj jeho sídla (je pochovaný v Liptovskom Mikuláši) a Ing. Daniel Beňo (1929, Turany – 1986, Martin). Bol technickým námestníkom Turčianskych strojární koncom 50. a začiatkom 60. rokov. Bol zodpovedný za technický a investičný rozvoj podniku. Zomrel po druhom infarkte.

Kde je tretí Ján Tabaček?

Obdobná situácia je aj v mennom registri, v ktorom je bohato zastúpená kultúra, architekti, zdravotníci, športovci, ale menej strojári, stavbári, energetici a ostatní technickí a ekonomickí pracovníci, profesori, učitelia, vojaci a chýbajú dokonca aj niektorí predsedovia MsNV Martin. Ako príklad som si vybral jedno heslo - Ján Tabaček. Dozvedel som sa, že jeden bol boxerom v 80. – 90. rokoch a druhý, aj ako významná osobnosť, knihovníkom a pracovníkom Matice. A pritom som v monografii vôbec nenašiel tretieho, podnikového riaditeľa Turčianskych strojární, federálneho ministra zahraničného obchodu, toho, ktorý založil Martimex.

Ak sa niekomu budú zdať moje kritické slová príliš ostré, pripomínam, že som nechcel znevážiť prácu autorského kolektívu, ale že chcem nimi dôraznejšie upozorniť na to, že Martin nie je len centrom kultúry, ale aj priemyslu. Chcem podporiť úvod záverečného slova zostavovateľa, že ani monografia si nerobí nárok na definitívne hodnotenia, pretože pre krátkosť času a nedostupnosť mnohých prameňov, najmä po roku 1945, nemohli autori podať ucelený pohľad na históriu, a tak nechávajú priestor ďalším bádateľom, aby pokračovali v začatej práci.

Chcem tiež upozorniť na to, že na tejto práci treba pokračovať hneď, že podľa posledných zákonov nie sú všetky materiály tajné a nedostupné a že je treba v širokej miere využiť rozprávanie pamätníkov tohto obdobia, ale rýchlo, lebo už začínajú vymierať.Boris Seryj

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  2. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať
  3. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19
  4. Nové medzinárodné príležitosti vo vzdelávaní 2021 – 2027
  5. Novinka, ktorá sa neodmieta: Niké predstavuje Bonus bez limitu
  6. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko
  7. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  8. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov?
  9. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen?
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou
  1. Virtuálny Suptech workshop o Blockchain technológiách
  2. Ranný rituál plný zdravia pre celú rodinu
  3. Koľko ovocia by ste mali denne zjesť? Máme odpoveď
  4. Wüstenrot poisťovňa dosiahla čistý zisk 1,8 milióna eur
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  6. Skúšanie a monitorovanie technických systémov na FVT
  7. Prekonalo Vaše dieťa COVID-19?
  8. Za 16 rokov pomohli Prešovskému kraju získať milióny eur
  9. Slovník investora 04: Kto môže investovať
  10. Na čo si dať pozor pri zateplení fasády
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 28 443
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 27 651
  3. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 23 399
  4. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen? 21 909
  5. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 14 857
  6. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 14 685
  7. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 11 021
  8. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 9 616
  9. Aj sladkosti môžu byť zdravé. Viete, ako ich spoznáte? 8 535
  10. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 7 095
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Kladenie  vencov pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Martina.

Jednotky 4. československej brigády skoro ráno 11. 4. 1945 vstúpili do mesta z juhovýchodu a približne v rovnakom čase jednotky 18. divízie rumunskej 4. armády dosiahli južný okraj mesta.

2 h
Ilustračná fotka.

V online diskusii MY s Vami šéf futbalového zväzu aj štátny tajomník športovej sekcie!

9. apr
Fotograf Juraj Gavura najradšej fotí krajinu v hmle. Na správny okamih vie počkať aj sedem hodín.

Rodený Martinčan, štyridsaťpäť ročný Juraj trávi väčšinu svojho voľného času fotením. Miluje krajinu v hmle a na správny okamih vie počkať aj dlhých sedem hodín. Aj keď má na konte viacero ocenení, najväčším úspechom je pre neho niečo celkom iné.

3 h
Dokument o železnici sa tešil úspechu.

Zožal úspech, videlo ho už osemtisíc ľudí.

6 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Obyvatelia obce Brehy podali podnet na kontrolné meranie hluku.

7. apr

Posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS) zasahovala popoludní v Turzovke.

22 h

V treťom stupni varovania však bude od pondelka osem okresov kraja.

7. apr

Orlia prť. Cesta orlov. Drsná, neúprosná, podmanivá, okúzľujúca. Jej zdolanie vás priťahuje ako droga.

4. apr

Už ste čítali?