Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Strojári od macochy

V monografii Martin – z dejín mesta sa zabudlo n

Cítim sa martinským lokálpatriotom, veď tu bývam už od roku1939, a tak som si samozrejme kúpil a prečítal monografiu Martin – z dejín mesta. Je to záslužné dielo, lebo sú v ňom sústredené hlavné skutočnosti popísané už vo vydanej literatúre, ale najmä tým, že zachytáva aj najnovšie udalosti, o ktorých neboli doteraz vydané súborné materiály. Práve pri tomto období po roku 1945 sa chcem pozastaviť.

Priemysel namiesto kultúry

V záverečnom slove zostavovateľa sú vety: „Päťdesiate roky poznamenali ďalší vývoj. Boli spojené s budovaním ťažkého priemyslu v meste na jednej strane a na druhej strane s demontážou a potláčaním významu Martina ako slovenského kultúrneho centra.„ Verím, že tým nemienil postaviť tieto dve strany proti sebe, veď strojári ani nezabrali kultúre žiadne budovy (dokonca jednu postavili), ani neodsunuli žiadne inštitúcie (to je skôr na vine bratislavocentrizmus). Napriek tomu si ale myslím, že monografia je zostavená skôr z pohľadu kultúrnej obce, a preto sa mi javí nevyvážená. Je to prirodzené už zo zloženia autorského kolektívu. Aj spracovateľom kapitoly hospodársky a priemyselný rozvoj mesta po r. 1945 je bývalý vedúci kabinetu Ústavu marxizmu - leninizmu ÚK na LF UK v Martine. Výsledkom je, že táto kapitola má z celkových 700 len 25 strán a z toho strojári len asi desať. A pritom práve rozvoj strojárskeho priemyslu má zásluhu na tom, že Martin vyrástol na ôsme mesto na Slovensku a že sa za toto obdobie zvýšil počet jeho obyvateľov z 10- na 60-tisíc.

Skryť Vypnúť reklamu

Dovolím si preto mať k monografii niekoľko pripomienok z pohľadu strojára, ktorý pracoval v investičnej výstavbe.

Na zelenej lúke...

Hodnotenie ekonomiky strojárskeho priemyslu v Martine a celkovej ekonomiky Slovenska v rámci ČSR nemohlo byť z pohľadu aktívu kultúrnych pracovníkov v r. 1968 objektívne pre inú odbornosť účastníkov. Myslím si, že posledný odstavec tejto state nie je autentický. Napokon rozdelenie ČSFR a ďalší vývoj nás o tom presvedčili.

V stati „Od plánov hlavného mesta po sídlisko strojární“ sa uvádzajú rozpory medzi zásadami smerného územného plánu a výstavbou strojární, nedostatočný rozvoj vybavenosti a služieb na sídliskách od konca 40. rokov a pracoviská nadväzujúce na martinský strojársky priemysel, ktoré sa umiestňovali v iných mestách.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj samotná monografia dokazuje, aké malé percento územných plánov sa zrealizovalo jednak preto, že boli v rozpore so záujmami centrálnych orgánov (hlavné mesto, krajské mestá), alebo sa nenašli investori s dostatkom finančných prostriedkov. Keď sa strojárňam naskytla možnosť presunúť do Martina výrobu traktorových motorov a následne aj traktorov ako náhradný program za tanky, nebolo času na zmenu územného plánu, ani dosť plánovaných peňazí na stavbu na zelenej lúke. Obdobne to bolo aj s výstavbou náraďovne na pravom brehu Turca – Kráčinách. A že podobné problémy sú aj teraz, dokazuje výstavba hypermarketov v navrhovanom budúcom centre mesta.

Zabudnutý projekt

V monografii sa zabudlo na jeden projekt, ktorý ctil smerný územný plán v priestore medzi Priekopou a Sučanmi. Bola to štúdia martinských strojárov a Hutného projektu Košice z roku 1969 na výstavbu slovenskej automobilky s finálnou montážou na východnom Slovensku a výrobou motorov a ďalších skupín v Martine. To, že sa začala aj jej realizácia, dokazuje zdanlivo nelogické umiestnenie väznice pred Sučanmi, ktorá mala slúžiť ako zdroj pracovných síl pre výstavbu aj prevádzku. Bol to zas jeden z projektov, ktorý v období normalizácie nevyhovoval Bratislave, bol vyhlásený za oportunistický, vznikli BAZ Bratislava a stredné a východné Slovensko má problémy s nezamestnanosťou.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1961 – 91 bolo v Martine postavených 15-tisíc bytov. Takýto počet bytov postavili na základe tlaku strojárov v súvislosti s rozvojom strojárenskej výroby. Vybavenosť sídlisk sa plánovala v rámci komplexnej bytovej výstavby a život nás presvedčil, že v sídliskách Stred, Sever, Košúty I, Jahodníky, Ľadoveň a Podháj bola dostatočná. Strojári sa zaslúžili o jej doplnenie finančne aj investorsky, napr. stavbami: Dom odborov Strojár, športová hala a zimný štadión Podháj, futbalový a hádzanársky štadión, krytá plaváreň, kúpalisko, letisko Tomčany, nová chata na Martinských holiach. Čo sa týka výstavby v iných mestách, je poplatná žiarlivosti centra na Martin a otváraniu si ciest smerujúcich k výstavbe v Martine. Je to pravda, že strojári postavili budovu UTAR v Bratislave, ale aj budovu UTAR na Mudroňovej ulici (Transmisie) a doškoľovacie stredisko na Stráňach (Grandis) v Martine. Aj v Banskej Bystrici zrekonštruovali starší objekt pre projekciu IDOP, ale aj na Podháji v Martine postavili pre IDOP prevádzkový areál.

Utajovaný údaj

V stati rekonštrukcia a modernizácia martinského priemyslu v 60. rokoch sa uvádza, že podiel exportu Turčianskych strojární na priemyselnej výrobe bol zanedbateľný, tvoril iba 2 percentá. Tento údaj čitateľa zavádza. Autor zrejme nevie, že export tankov a ostatnej špeciálnej výroby sa v štatistike nevykazoval a bol len centrálne evidovaný a utajovaný. A že bol v Martine ďaleko vyšší, svedčí aj to, že ČSSR potrebovala pre vlastnú armádu okolo troch percent martinskej kapacity. Len v Rusku má Slovensko ešte aj teraz blokované pohľadávky z tohto exportu za 50 mld. korún, ktoré chcú Rusi splácať len reexportom špeciálnej techniky.

Strojári vystupujú

z anonymity

Ešte jedna skutočnosť ma na popise povojnového obdobia zaráža. Martinskí strojári sú v ňom v anonymite, a pritom je medzi nimi významných osobností neúrekom. Od predsedu vlády cez viacerých ministrov a námestníkov ministrov, riadiacich pracovníkov až po projektantov, konštruktérov, technológov, výskumných, vývojových a výrobných pracovníkov.

Samozrejme, prejavuje sa to aj v zozname významných osobností, ktorého základ tvorí len Slovenský biografický slovník a evidencia SNK. Zo 415 hesiel je iba 116 mimo oblasť kultúry a z tých len traja strojári (zámočník z 19. storočia, umelecký zámočník a konštruktér – vynálezca celulózky). Spomeniem len dve osobnosti, ktoré by sem určite patrili:

Ing. Vladimír Paprčka, prvý generálny riaditeľ Martimexu, ktorý sa zaslúžil o vybudovanie podniku aj jeho sídla (je pochovaný v Liptovskom Mikuláši) a Ing. Daniel Beňo (1929, Turany – 1986, Martin). Bol technickým námestníkom Turčianskych strojární koncom 50. a začiatkom 60. rokov. Bol zodpovedný za technický a investičný rozvoj podniku. Zomrel po druhom infarkte.

Kde je tretí Ján Tabaček?

Obdobná situácia je aj v mennom registri, v ktorom je bohato zastúpená kultúra, architekti, zdravotníci, športovci, ale menej strojári, stavbári, energetici a ostatní technickí a ekonomickí pracovníci, profesori, učitelia, vojaci a chýbajú dokonca aj niektorí predsedovia MsNV Martin. Ako príklad som si vybral jedno heslo - Ján Tabaček. Dozvedel som sa, že jeden bol boxerom v 80. – 90. rokoch a druhý, aj ako významná osobnosť, knihovníkom a pracovníkom Matice. A pritom som v monografii vôbec nenašiel tretieho, podnikového riaditeľa Turčianskych strojární, federálneho ministra zahraničného obchodu, toho, ktorý založil Martimex.

Ak sa niekomu budú zdať moje kritické slová príliš ostré, pripomínam, že som nechcel znevážiť prácu autorského kolektívu, ale že chcem nimi dôraznejšie upozorniť na to, že Martin nie je len centrom kultúry, ale aj priemyslu. Chcem podporiť úvod záverečného slova zostavovateľa, že ani monografia si nerobí nárok na definitívne hodnotenia, pretože pre krátkosť času a nedostupnosť mnohých prameňov, najmä po roku 1945, nemohli autori podať ucelený pohľad na históriu, a tak nechávajú priestor ďalším bádateľom, aby pokračovali v začatej práci.

Chcem tiež upozorniť na to, že na tejto práci treba pokračovať hneď, že podľa posledných zákonov nie sú všetky materiály tajné a nedostupné a že je treba v širokej miere využiť rozprávanie pamätníkov tohto obdobia, ale rýchlo, lebo už začínajú vymierať.Boris Seryj

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 345
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 606
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 226
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 353
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 077
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 085
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 009
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 047
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 880
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 810
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.
Od soboty 24. októbra do nedele 1. novembra bude na celom Slovensku platiť zákaz vychádzania s výnimkou ciest na testovanie, do práce a zabezpečenia nevyhnutných potrieb či pobytu v prírode v okrese bydliska.
Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

V breznianskej nemocnici zomrel pacient, nepomohla ani liečba remdesivirom

Za dva týždne evidovala nemocnica desať vyliečených pacientov.

Nitrania dnes išli na veľké nákupy aj na cintoríny

Načo budú otvorené obchody, keď môžeme ísť len do potravín a lekární? pýtajú sa ľudia aj Zväz obchodu.

Už ste čítali?