Keby boli kompletní...
Futbalová jeseň v Diviakoch bola z viacerých stránok špecifická. Začnime od toho, že po mnohých rokoch sa na lavičku Dynama ako hlavný tréner posadil Tepličan. Posadil sa iba symbolicky, pretože odohral všetky majstrovské zápasy ako hrajúci tréner. A aby toho nebolo dosť - zvláštnosť to nebola iba pre Dynamo, ale aj pre Jozefa Gauríka, pretože bola jeho prvá sezóna vo funkcii hlavného trénera.
„Vedenie diviackeho klubu ma oslovilo, či by som im nepomohol hrať i trénovať. Dohodli sme na podmienkach, jedna z mojich bola doplniť káder - čo sa podarilo a začali sme pracovať. Prišli hráči teplického béčka Maroš Lehotský, Daňo Ďanovský, vrátili sa Zdenko Šefraník z Dubového a Ľubo Horváth z Turčianskych Teplíc, bol som spokojný, lebo káder sa doplnil ako som si predstavoval. Zo začiatku hráči chodili perfektne na tréningy, príprava bola skutočne veľmi dobrá. Lenže sezóna priniesla problémy, niektorí odišli za prácou, ďalší museli uprednostniť zamestnanie pred tréningami, to isté študenti...„
Ďalšou perličkou diviackej jesene bola prítomnosť ich momentálne najslávnejšieho odchovanca Romana Štrbu (hráč I. FC Košice), ktorý sa z ťažkého zranenia liečil doma a objavil sa na lavičke Dynama ako Gauríkov asistent. „Roman mi veľmi pomáhal, v príprave mal na starosti brankárov, no a potom v sezóne sa viac podieľal na kaučovaní zápasov, pretože ja som mal aj hráčske povinnosti a z lavičky je predsa len iný a lepší pohľad ako priamo z ihriska.„
Dynamo začalo tohtoročnú jeseň dvoma prehrami vonku, ale potom už začali pribúdať body na jeho konte. Jeseň ukončilo „na nule„, koľko doma stratilo, toľko vonku získalo. „Hlavným našim cieľom v príprave bolo stabilizovať zostavu, to sa nám počas krátkeho leta aj podarilo. Lenže potom prišli už spomínané hráčske výpadky, museli sme improvizovať, a hoci sme na súpiske mali 20 mien, neraz sa stávalo, že sme nastupovali s 13-14 hráčmi, z toho vždy boli nejakí dvaja nedoliečení...„
Káder bol „na papieri„ silný, ba možno jeden z najsilnejších, aký Dynamo za posledné roky malo, ale pomaly sa rozpadával. Lehotský, Lúčan a Hufka odišli do zahraničia, Déri často absentoval kvôli robote, prišli zranenia, červené karty (napr. Cvik mal päťzápasový dištanc). A tak sa zostava často menila, ba niekedy musel náhradný brankár, veterán Kovalčík nastúpiť v zálohe.
„Keby sme mohli hrať kompletní, to by bolo iné! Ale aj tak, na začiatku sme si povedali, že by sme radi skončili do 6. miesta, no skutočná sila kádra bola väčšia, preto nie som spokojný s umiestnením. Mohli sme získať viac. Na druhej strane, je tu skvelý kolektív, ako sa hovorí - jeden za druhého. Na záverečnom posedení po jeseni sme si povedali, že musíme mužstvo doplniť, musíme mať k dispozícii aspoň 18 hráčov, aby sa už jesenné problémy neopakovali.„
A ako je tréner spokojný s jesennými výkonmi jednotlivých hráčov?
„Nadmieru s brankárom Matiašovským, hoci prvé dva zápasy mu celkom nevyšli. Obrannú formáciu sme museli zmeniť, zo začiatku začal zadného stopéra hrávať Horník, ale nebol až takým dirigentom, ako sme si predstavovali, tak som tú úlohu prevzal ja. Poništ striedal dobré výkony so slabšími, Ďanovský, pokiaľ mohol hrávať, patril medzi najlepších. Lehotský s Froľom sú výborní hráči, ale hrali málo zápasov. Viac som čakal v zálohe od Zelenca, lebo viem, že je to futbalový talent, ale neukazoval to. Vyšli mu azda dva-tri zápasy, kde naozaj patril medzi opory, ale tak by to malo byť vo väčšine zápasov. Lepšie výkony so slabšími striedal aj Horváth, dobre zapadol do mužstva Šefraník, ale aj ten mal nútené tréningové výpadky, Cvik, pokiaľ hral, bolo ho cítiť a urobil veľa roboty v ofenzíve. Kviatkovský je mladý nádejný hráč, na ktorom musíme trochu viac popracovať a bude platným hráčom, o niečo starší Hufka s Lúčanom, tí odohrali len pár zápasov, škoda, lebo obaja sú to veľmi šikovní hráči a hrali naozaj dobre.
Ako je tréner Gaurík spokojný s hráčom Gauríkom?
„To je ťažké hovoriť o sebe, to by mali druhí. Ale aj o mne platí to isté ako o ďalších, že niektoré zápasy mi vyšli, iné nie...„
Táto kolísavosť charakterizovala celú jeseň Dynama. Záležalo, v akej sile sa zišli pred zápasom. Napríklad doma s Istebným (4:2) predviedli vynikajúci výkon. Vtedy mali mužstvo po kope a tréner si mohol iba povzdychnúť - keby sme mali každý týždeň takúto zostavu...
„Ja si myslím, že sme kvalitný zápas odohrali aj vo Valči, kde sme vyhrali a kde každý hráč splnil svoje úlohy do poslednej bodky. Zaujímavým bol pre nás najmä zápas v Martine, lebo to bolo prvé majstrovské vystúpenie Dynama proti martinskému áčku. Určite sme nesklamali, podľa mňa by bola remíza spravodlivejšia.„
Ďalšou raritou Dynama je, že ako jediné mužstvo z Turca odohralo v IV. lige kompletných 13 jesenných kôl. To môže byť v jarnej odvete nie nepodstatná výhoda.
„Naši funkcionári robili všetko preto, aby sme všetky domáce zápasy mohli odohrať. Aj vonku to bolo celkom dobré, jedine v Tvrdošíne bol terén na hranici regulárnosti. Pre nás je to, samozrejme, výhoda, že máme za sebou kompletnú jesennú časť, že nás nečakajú žiadne dohrávky, že sa môžeme pokojne pripravovať na odvetu, lebo vieme, že náš jarný program bude pevný. A navyše, máme veľmi dobré vyžrebovanie. Prvé dva zápasy hráme doma, no a hostíme všetkých turčianskych rivalov. Už sa na odvetu tešíme...„ (baj)
