Športovú rodinu ranila správa, ktorá sa z Diviak rýchlo rozšírila po celom Turci – 14. novembra navždy dotĺklo srdce, ktoré do samého konca horovalo pre šport, srdce Ľudovíta Arvensisa... Nielen jeho nezvyčajné meno, ale najmä jeho nezabudnuteľný chlapčenský úsmev, ktorý nosil od mlada a ktorý zdobil aj potom jeho chorobou poznačenú tvár až do posledných chvíľ, si musel človek zapamätať. No a športovec či športový priaznivec, ten si do spomienok určite uložil jeho výkony na ihrisku či na ľade.
„Zoko„ – ako ho volali kamaráti, bol športový talent na pohľadanie a Diviačan celým svojim telom (vlastne nikdy neobliekol iný dres). Futbal hrával za Dynamo od r. 1958 až do r. 1980 a končil, keď mu už ťahalo nad štyridsiatku. na ihrisku si to nebolo možné nevšimnúť, neúnavný bojovník, s dvojo pľúcami, hráč, akému sa zvykne hovoriť – vodca, či duša mužstva. Najkrajšie roky zažil v Dyname pod trénerskou taktovkou tiež už nebohého Ľudovíta Hojného. Aj keď väčšina Turčanov poznala Ľ. Arvensisa ako futbalistu (k tomuto športu viedol aj svojich synov), podľa viacerých mal oveľa väčší talent na hokej. Kedysi hrávali Diviaky hokej na vysokej úrovni a súperili aj s dnešnými extraligistami. A o mladého útočníka Dynama mal vtedy (roky 1962 – 1969) vážny záujem Zvolen, ba dokonca i Slovan... Vyhral to však futbal. A jeho Dynamo...
V posledných rokoch kvárený ťažkou chorobou sa futbalu venoval už iba ako divák. Chodil pravidelne na stretnutia svojho Dynama i susednej Aquy Turčianske Teplice, často bolo počuť jeho presne mierené poznámky a postrehy. Napokon jeho organizmus, ktorý bol kedysi nabitý energiou, podľahol chorobe. Odišiel mladý, vo veku 62 rokov - ale pre tých, ktorí majú úprimne radi šport, tak ako ho miloval aj on sám, zostane navždy v spomienkach.(ab)