Elektronickou poštou koloval nedávno príspevok, v ktorom bolo uvedené, koľko percent ľudí na Zemi nevie čítať, dennodenne hladuje, nikdy v živote netelefonovalo, nemá prístup k vode. Končil sa upokojením. Už fakt, že ak niekto môže čítať cez počítačovú obrazovku túto smutnú štatistiku, patrí vlastne k tej šťastnejšej časti ľudstva, ktorá vlastne ani nemá problémy.
Ľudstvo sa rozdelilo na primitívnu a civilizovanú časť. Odstup sa postupom času medzi oboma časťami len zväčšuje. Nenahovárajme si, že v civilizovanom svete nie je primitívna enkláva. Nemyslím len rómsku. Kým primitívna časť ľudstva v rozvojových krajinách objektívne nemá podmienky na zmenu svojho stavu, vo vyspelých krajinách je to predovšetkým otázka hmotného zabezpečenia a vzdelania. Zjednodušene povedané, treba sa narodiť v správny čas, na správnom mieste a v správnej rodine.
Donedávna stačilo sa na Slovensku narodiť a faktory - čas a tzv. správna rodina, ani neboli veľmi podmieňujúce. Získať vyššie vzdelanie bola len otázka chuti učiť sa. Finančne utiahnuť výdavky spojené so štúdiom rodinného príslušníka viac-menej dokázala každá rodina. V niektorých museli ostatní príslušníci rodiny sa viac obmedzovať, ale celoplošne to fungovalo. V súčasnosti, už je to horšie. Domácnosti s najnižšími príjmami, na Slovensku také prevládajú, už nedokážu ani pri najväčšom obmedzení svojej spotreby poskytnúť mesačne 4,5 tisíc korún svojmu dieťaťu študujúcemu na vysokej škole mimo miesta bydliska. A to vysokoškolák pri tej sume peňazí nevyskakuje. Aj si pohladuje.
Myslieť si, že táto rodina ešte ročne ušetrí ďalších 12 tisíc korún na študijný poplatok, ako to pripravuje vláda od budúceho školského roka, je utópia. To sú výdavky len na jedného študujúceho. V minulosti bolo skoro samozrejmosťou, že v rodine študovali viacerí. A rodiny zvládali aj to. Dnes štúdium svojich detí zvládnu rodiny s príjmom aspoň 13 tisíc korún čistého. Rátajme spolu - 4,5 tisíc korún pre študujúceho, 5 tisíc korún na domácnosť (nájomné, resp. náklady na kúrenie, inkaso, telefón, cestovné do zamestnania), zvyšok 3,5 tisíc korún na stravu a výdavky na domácnosť (drogistický tovar, ošatenie, obuv atď). Mimoriadny výdavok (pokazený elektrospotrebič, pohreb, svadba, zubná protéza) už je nezvládnuteľný finančný problém. Takto to musí ísť päť rokov. Ak je vôľa ostatných členov rodiny sa obetovať.
V najbližšej budúcnosti majú údajne vzrásť okrem vysokoškolského poplatku aj mesačné výdavky pre trojčlennú rodinu o 1600 korún. Myslím si, že to bude viac. To už finančné možnosti nemajetných (rodiny s nezamestnanými osobami, rodiny robotníckych a obslužných povolaní, rodiny s bežnými úradníckymi príjmami) na vysokoškolské štúdium ani jediného svojho potomka mimo bydliska nebudú stačiť.
Nemajetní už v ďalšej generácii (bez vzdelania) nepreskočia do vyššej spoločenskej skupiny. Čas vysokoškolsky vzdelaných manažérov Janov, Jožov, Mišov s koreňmi v robotníckych, t.j. zväčša chudobných, rodinách sa končí. Vytvára sa pomerne uzavretá spoločnosť. Každá vyspelá spoločnosť uprednostňuje odborníkov po všetkých líniových procesoch svojej činnosti . Tých musí aj nadpriemerne zaplatiť. Odbornosť sa získava predovšetkým vzdelaním. Vzdelanie získajú už len tí z majetnejších rodín. Prestupové reťazce z jednej spoločenskej vrstvy do druhej, na základe vzdelania, sa prirodzene pretrhnú a vedľa seba začnú fungovať dva uzavreté okruhy. Tvoj otec bol robotník, budeš aj ty. Tvoj otec má živnosť, budeš budovať svoju existenciu na jej základoch. Tvoj otec patrí k strednej a vyššej vrstve, máš šťastie, môžeš sa dobre vzdelanostne pripraviť. Ďalšie sprievodné znaky strednej a vyššej spoločnosti dostávaš k tomu automaticky - vedieť obsluhovať najnovšie technické prostriedky, mať osobné kontakty, spoznávať iné krajiny a život v nich, spôsoby a správanie vyššej spoločnosti. Pokiaľ doteraz diferenciácia spoločnosti sa obmedzovala len na hmotnú stránku, mohli vedľa seba v jednom paneláku spolu bývať nezamestnaní aj milionári. Nepociťovali až tak antagonisticky rozdiel svojho postavenia. Lebo chudobný mal ešte vždy čo do žalúdka, a tak bral za prirodzené, že jeho bohatší sused má na kvalitatívne lepšie potraviny. Mal auto, síce zhrdzavenú škodovku, ale keď ju potreboval, odviezla ho. Preto mu ani veľmi nevadilo, že jeho sused má nové a podstatne lepšie. Svoje rozdielne majetkové pomery hlbšie nepociťoval aj preto, lebo pretrvávala sociálna spoločenská rovnosť. Tvoje deti študujú, moje môžu tiež. Ochorel si, tak sa o teba postarajú, ako aj o mňa. Ideš na dôchodok, máš ho limitovaný, nebudeš mať vyšší ako ja.
V momente, ako vstúpi do života faktická sociálna diferenciácia, tá vyplýva z programového vyhlásenia tejto vlády, skončí sa aj spolunažívanie bohatých a chudobných v jednom činžiaku. Na Slovensku sa úspech a bohatstvo neodpúšťajú. Aj keď... Naša generácia mala šťastie, že dostala šancu spoločenského prestupu. Prečo by nasledujúca, ktorej ju idú vziať, nemala proti tomu bojovať? Najbližšie bude ten bohatý sused. A dostali sme sa na úroveň úvah primitívnych Rómov...Jozef Keráčik